ततस् त्वदीयाः संहृष्टाः साधु साध्व् इति चुक्रुशुः। सिन्धुराजस्य तत् कर्म प्रेक्ष्याश्रद्धेयम् उत्तमम्। विव्यधुः शरवर्षेण समन्तान् नृपसत्तमाः। संछाद्यमानो बहुभिः पाण्डवानां महारथैः। न विव्यथे महाराज दिव्यम् अस्त्रम् उपाश्रितः। छित्त्वा च ताञ् शरान् राजञ् शरवर्षैः पृथग्विधैः। छादयाम् आस तान् सर्वांस् तद् अभूद् रोमहर्षणम्।
tatas tvadīyāḥ saṃhṛṣṭāḥ sādhu sādhv iti cukruśuḥ. sindhurājasya tat karma prekṣyāśraddheyam uttamam. vivyadhuḥ śaravarṣeṇa samantān nṛpasattamāḥ. saṃchādyamāno bahubhiḥ pāṇḍavānāṃ mahārathaiḥ. na vivyathe mahārāja divyam astram upāśritaḥ. chittvā ca tāñ śarān rājañ śaravarṣaiḥ pṛthagvidhaiḥ. chādayām āsa tān sarvāṃs tad abhūd romaharṣaṇam.