अभिमन्युर् उवाच। यातो ऽहम् अर्जुनाद् राजन् सुभद्रायां तथैव च। महद्बलेन संपूर्णं पश्यध्वं पौरुषं मम। सर्वान् हनिष्यामि कुरून् द्रोणमुख्यान् नराधिप। यैः कृतं दुष्कृतं कर्म पाण्डवानां महात्मनाम्। ज्येष्ठा माता मदीया यत् सभां नीता दुरासदैः। दुःशासनेन च तदा पापेन दुष्टकर्मणा। पाञ्चालां प्रति राजेन्द्र यत् कृतं दुष्टकारिभिः। तत् सर्वं चाद्य तद्व्यूहे दर्शयिष्यामि लाघवात्। अहम् एतत् प्रवेक्ष्यामि द्रोणानीकं दुरासदम्। पतंग इव संक्रुद्धो ज्वलितं जातवेदसम्।
abhimanyur uvāca. yāto 'ham arjunād rājan subhadrāyāṃ tathaiva ca. mahadbalena saṃpūrṇaṃ paśyadhvaṃ pauruṣaṃ mama. sarvān haniṣyāmi kurūn droṇamukhyān narādhipa. yaiḥ kṛtaṃ duṣkṛtaṃ karma pāṇḍavānāṃ mahātmanām. jyeṣṭhā mātā madīyā yat sabhāṃ nītā durāsadaiḥ. duḥśāsanena ca tadā pāpena duṣṭakarmaṇā. pāñcālāṃ prati rājendra yat kṛtaṃ duṣṭakāribhiḥ. tat sarvaṃ cādya tadvyūhe darśayiṣyāmi lāghavāt. aham etat pravekṣyāmi droṇānīkaṃ durāsadam. pataṃga iva saṃkruddho jvalitaṃ jātavedasam.