मित्रब्रह्मगुरुद्वेषी जाल्मकः सुविगर्हितः। पाञ्चालापसदश् चाद्य न मे जीवन् विमोक्ष्यते। एवम् उक्त्वा ततो द्रौणिः शङ्खं दध्मौ स मारिष। पूरयन् पृथिवीं सर्वां सशैलवनकाननाम्। तस्य शङ्खस्वनं श्रुत्वा तव सैन्यानि मारिष। न्यवर्तन्त रणायैव भयं त्यक्त्वा महारथाः।
mitrabrahmagurudveṣī jālmakaḥ suvigarhitaḥ. pāñcālāpasadaś cādya na me jīvan vimokṣyate. evam uktvā tato drauṇiḥ śaṅkhaṃ dadhmau sa māriṣa. pūrayan pṛthivīṃ sarvāṃ saśailavanakānanām. tasya śaṅkhasvanaṃ śrutvā tava sainyāni māriṣa. nyavartanta raṇāyaiva bhayaṃ tyaktvā mahārathāḥ.