व्रात्याः संश्लिष्टकर्माणः प्रकृत्यैव विगर्हिताः। वृष्ण्यन्धकाः कथं पार्थ प्रमाणं भवता कृताः। संजय उवाच। एवम् उक्तो रणे पार्थो भूरिश्रवसम् अब्रवीत्। व्यक्तम् एव हि जीर्णः सन् बुद्धिं रञ्जयसे नृप। अनर्थकम् इदं सर्वं यत् त्वया व्याहृतं प्रभो। हृषीकेशेन संबन्धं गर्हसे मां च मूढवत्। रणानाम् असि धर्मज्ञः सर्वशास्त्रार्थपारगः। न चाधर्मम् अहं कुर्यां जानंश् चैव हि मुह्यसे। युध्यन्ते क्षत्रियाः शत्रून् स्वैः स्वैः परिवृता नृप। भ्रातृभिः पितृभिः पुत्रैस् तथा संबन्धिबान्धवैः। वयस्यैर् अथ मित्रैश् च स्वबाहुबलम् आश्रिताः। अहं हि सात्यकिं शिष्यं सुखसंबन्धिम् एव च। मदर्थे युध्यमानं च त्यक्त्वा प्राणान् सुदुस्त्यजान्। मम बाहुं रणे राजन् दक्षिणं युद्धदुर्मदम्। निकृत्यमानं तं दृष्ट्वा कथं शत्रुवशं गतम्। त्वया निकृष्यमाणं च दृष्टवान् अस्मि निष्क्रियम्। न चात्मा रक्षितव्यो हि एको रणगतेन हि। यो यस्य युध्यते ऽर्थाय स संरक्ष्यो नराधिप। तै रक्ष्यमाणः स नृपो रक्षितव्यो महामृधे। यद्य् अहं सात्यकिं दृष्ट्वा तूष्णीम् आसिष्य आहवे। ततस् तेन वियोगश् च प्राप्यं नरकम् एव च। रक्षितश् च मया यस्मात् तस्माल् लब्धो मया स च। यशश् चैव स्वपक्षेभ्यः फलं मित्रस्य रक्षणात्। यच् च मां गर्हसे राजन्न् अन्येन सह संगतम्। कस् तेन संगमं नेच्छेत् तत्र ते बुद्धिविभ्रमः। कवचं धुन्वतस् तुभ्यं रथं चारोहतः स्वयम्। धनुर्ज्यां कर्षतश् चैव युध्यतः सह शत्रुभिः। एवं रथगजाकीर्णे हयपत्तिसमाकुले। सिंहनादोद्धतरवे गम्भीरे सैन्यसागरे। स्वैश् चापि समुपेतस्य विक्रान्तस्य तथा रणे। सत्यकेन कथं योग्यः संग्रामस् ते भविष्यति। बहुभिः सह संगम्य निर्जित्य च महारथान्। श्रान्तश् च श्रान्तवाहश् च क्षीणसर्वायुधस् त्वया। ईदृशं सात्यकिं संख्ये निर्जित्य च महारथम्। अधिकं त्वं विजानीषे तथाप्य् अन्यमना भवान्। यद् इच्छसि शिरश् चास्य असिना हर्तुम् आहवे। तथा कृच्छ्रगतं दृष्ट्वा सात्यकिं कः क्षमिष्यति। त्वं तु गर्हय चात्मानम् आत्मानं यो न रक्षसि। कथं करिष्यसे वीर यो वा त्वां संश्रयेज् जनः। आत्तशस्त्रस्य हि रणे वृष्णीपुत्रं जिघांसतः। छिन्नवान् यद् अहं बाहुं नैतल् लोकविगर्हितम्। न्यस्तशस्त्रस्य हि पुनर् विकलस्य विवर्मणः। अभिमन्योर् वधं तात धार्मिकः को नु पूजयेत्।
vrātyāḥ saṃśliṣṭakarmāṇaḥ prakṛtyaiva vigarhitāḥ. vṛṣṇyandhakāḥ kathaṃ pārtha pramāṇaṃ bhavatā kṛtāḥ. saṃjaya uvāca. evam ukto raṇe pārtho bhūriśravasam abravīt. vyaktam eva hi jīrṇaḥ san buddhiṃ rañjayase nṛpa. anarthakam idaṃ sarvaṃ yat tvayā vyāhṛtaṃ prabho. hṛṣīkeśena saṃbandhaṃ garhase māṃ ca mūḍhavat. raṇānām asi dharmajñaḥ sarvaśāstrārthapāragaḥ. na cādharmam ahaṃ kuryāṃ jānaṃś caiva hi muhyase. yudhyante kṣatriyāḥ śatrūn svaiḥ svaiḥ parivṛtā nṛpa. bhrātṛbhiḥ pitṛbhiḥ putrais tathā saṃbandhibāndhavaiḥ. vayasyair atha mitraiś ca svabāhubalam āśritāḥ. ahaṃ hi sātyakiṃ śiṣyaṃ sukhasaṃbandhim eva ca. madarthe yudhyamānaṃ ca tyaktvā prāṇān sudustyajān. mama bāhuṃ raṇe rājan dakṣiṇaṃ yuddhadurmadam. nikṛtyamānaṃ taṃ dṛṣṭvā kathaṃ śatruvaśaṃ gatam. tvayā nikṛṣyamāṇaṃ ca dṛṣṭavān asmi niṣkriyam. na cātmā rakṣitavyo hi eko raṇagatena hi. yo yasya yudhyate 'rthāya sa saṃrakṣyo narādhipa. tai rakṣyamāṇaḥ sa nṛpo rakṣitavyo mahāmṛdhe. yady ahaṃ sātyakiṃ dṛṣṭvā tūṣṇīm āsiṣya āhave. tatas tena viyogaś ca prāpyaṃ narakam eva ca. rakṣitaś ca mayā yasmāt tasmāl labdho mayā sa ca. yaśaś caiva svapakṣebhyaḥ phalaṃ mitrasya rakṣaṇāt. yac ca māṃ garhase rājann anyena saha saṃgatam. kas tena saṃgamaṃ necchet tatra te buddhivibhramaḥ. kavacaṃ dhunvatas tubhyaṃ rathaṃ cārohataḥ svayam. dhanurjyāṃ karṣataś caiva yudhyataḥ saha śatrubhiḥ. evaṃ rathagajākīrṇe hayapattisamākule. siṃhanādoddhatarave gambhīre sainyasāgare. svaiś cāpi samupetasya vikrāntasya tathā raṇe. satyakena kathaṃ yogyaḥ saṃgrāmas te bhaviṣyati. bahubhiḥ saha saṃgamya nirjitya ca mahārathān. śrāntaś ca śrāntavāhaś ca kṣīṇasarvāyudhas tvayā. īdṛśaṃ sātyakiṃ saṃkhye nirjitya ca mahāratham. adhikaṃ tvaṃ vijānīṣe tathāpy anyamanā bhavān. yad icchasi śiraś cāsya asinā hartum āhave. tathā kṛcchragataṃ dṛṣṭvā sātyakiṃ kaḥ kṣamiṣyati. tvaṃ tu garhaya cātmānam ātmānaṃ yo na rakṣasi. kathaṃ kariṣyase vīra yo vā tvāṃ saṃśrayej janaḥ. āttaśastrasya hi raṇe vṛṣṇīputraṃ jighāṃsataḥ. chinnavān yad ahaṃ bāhuṃ naital lokavigarhitam. nyastaśastrasya hi punar vikalasya vivarmaṇaḥ. abhimanyor vadhaṃ tāta dhārmikaḥ ko nu pūjayet.