वैशंपायन उवाच। तं भुक्तवन्तम् आश्वस्तं निशायां विदुरो ऽब्रवीत्। महात्मानो यम् इच्छन्ति तपः कृत्वा त्व् अनेकधा। स देवो ऽस्य समायातो मम लोचनगोचरे। तवातिथ्यं जगन्नाथ किं करोम्य् अद्य केशव। कृष्ण उवाच। अहम् अस्मि महीपीठे निर्धनानां शिरोमणिः। साधु साधु महाप्राज्ञ सर्वशास्त्रविशारद। यस् त्वं विनयसंपन्नो वयस् त्वय्य् एव दृश्यते। तवाद्य वचसा तुष्ये ददामि कुरुनन्दन। विदुर उवाच। वरं वृणीष्व दास्ये ऽहं यत् ते मनसि रोचते। अचला केशवे भक्तिर् मानसं त्वद्गतं सदा। धर्मे चिन्ता कुले जन्म देहि मे मधुसूदन। मा मतिः परद्रव्येषु परदारेषु मा मतिः। परापवादिनी जिह्वा मा भूद् देव कदा चन। आसनं सुतसंकीर्णं विप्रसंकीर्णमन्दिरम्। हृदयं शास्त्रसंकीर्णं देहि मे मधुसूदन। दुर्भिक्षे चान्नदाताहं सुभिक्षे च हिरण्यदः। आतुरे ऽहं भयत्राता त्रीणि कृष्ण भवन्तु मे। सत्यं शौचं दया दानं भक्तिश् चैव जनार्दने। एतान् वरान् अहं याचे यदि तुष्टो ऽसि माधव। नेदं सम्यग् व्यवसितं केशवागमनं तव।
vaiśaṃpāyana uvāca. taṃ bhuktavantam āśvastaṃ niśāyāṃ viduro 'bravīt. mahātmāno yam icchanti tapaḥ kṛtvā tv anekadhā. sa devo 'sya samāyāto mama locanagocare. tavātithyaṃ jagannātha kiṃ karomy adya keśava. kṛṣṇa uvāca. aham asmi mahīpīṭhe nirdhanānāṃ śiromaṇiḥ. sādhu sādhu mahāprājña sarvaśāstraviśārada. yas tvaṃ vinayasaṃpanno vayas tvayy eva dṛśyate. tavādya vacasā tuṣye dadāmi kurunandana. vidura uvāca. varaṃ vṛṇīṣva dāsye 'haṃ yat te manasi rocate. acalā keśave bhaktir mānasaṃ tvadgataṃ sadā. dharme cintā kule janma dehi me madhusūdana. mā matiḥ paradravyeṣu paradāreṣu mā matiḥ. parāpavādinī jihvā mā bhūd deva kadā cana. āsanaṃ sutasaṃkīrṇaṃ viprasaṃkīrṇamandiram. hṛdayaṃ śāstrasaṃkīrṇaṃ dehi me madhusūdana. durbhikṣe cānnadātāhaṃ subhikṣe ca hiraṇyadaḥ. āture 'haṃ bhayatrātā trīṇi kṛṣṇa bhavantu me. satyaṃ śaucaṃ dayā dānaṃ bhaktiś caiva janārdane. etān varān ahaṃ yāce yadi tuṣṭo 'si mādhava. nedaṃ samyag vyavasitaṃ keśavāgamanaṃ tava.