तैर् तर्पयित्वा प्रथमं ब्राह्मणान् मधुसूदनः। वेदविद्भ्यो ददौ कृष्णः परमद्रविणान्य् अपि। भुक्तवत्सु द्विजेन्द्रेषु निषण्णस्य वरासने। शुचिः सुप्रयतो भूत्वा विदुरो ऽन्नम् उपाहरत्। श्रद्धया परया युक्त इदं वचनम् अब्रवीत्। संभ्रमैस् तुष्य गोविन्द एतन् नः परमं धनम्। अन्यथा वा विशेषेण कस् त्वाम् अर्चितुम् अर्हति। उदारस्य तृणं वित्तं शूरस्य मरणं तृणम्। विरक्तस्य तृणं नारी निःस्पृहस्य तृणं जगत्। तं भुक्तवन्तं विविधाः सुशब्दाः सूतमागधाः। अभितुष्टुवुर् आसीनं दाशार्हम् अपराजितम्।
tair tarpayitvā prathamaṃ brāhmaṇān madhusūdanaḥ. vedavidbhyo dadau kṛṣṇaḥ paramadraviṇāny api. bhuktavatsu dvijendreṣu niṣaṇṇasya varāsane. śuciḥ suprayato bhūtvā viduro 'nnam upāharat. śraddhayā parayā yukta idaṃ vacanam abravīt. saṃbhramais tuṣya govinda etan naḥ paramaṃ dhanam. anyathā vā viśeṣeṇa kas tvām arcitum arhati. udārasya tṛṇaṃ vittaṃ śūrasya maraṇaṃ tṛṇam. viraktasya tṛṇaṃ nārī niḥspṛhasya tṛṇaṃ jagat. taṃ bhuktavantaṃ vividhāḥ suśabdāḥ sūtamāgadhāḥ. abhituṣṭuvur āsīnaṃ dāśārham aparājitam.