प्रयाहि शीघ्रं कैतव्य ब्रूयाश् चैव सुयोधनम्। श्रुतं वाक्यं गृहीतो ऽर्थो मतं यत् ते तथास्तु तत्। एवम् उक्त्वा महाबाहुः केशवो राजसत्तम। पुनर् एव महाप्राज्ञं युधिष्ठिरम् उदैक्षत। सृञ्जयानां च सर्वेषां कृष्णस्य च यशस्विनः। द्रुपदस्य सपुत्रस्य विराटस्य च संनिधौ। भूमिपानां च सर्वेषां मध्ये वाक्यं जगाद ह। उलूको ऽप्य् अर्जुनं भूयो यथोक्तं वाक्यम् अब्रवीत्। आशीविषम् इव क्रुद्धं तुदन् वाक्यशलाकया। कृष्णादींश् चैव तान् सर्वान् यथोक्तं वाक्यम् अब्रवीत्। उलूकस्य तु तद् वाक्यं पापं दारुणम् ईरितम्। श्रुत्वा विचुक्षुभे पार्थो ललाटं चाप्य् अमार्जयत्। तद् अवस्थं तदा दृष्ट्वा पार्थं सा समितिर् नृप। नामृष्यन्त महाराज पाण्डवानां महारथाः। अधिक्षेपेण कृष्णस्य पार्थस्य च महात्मनः। श्रुत्वा ते पुरुषव्याघ्राः क्रोधाज् जज्वलुर् अच्युताः। धृष्टद्युम्नः शिखण्डी च सात्यकिश् च महारथः। केकया भ्रातरः पञ्च राक्षसश् च घटोत्कचः। द्रौपदेयाभिमन्युश् च धृष्टकेतुश् च पार्थिवः। भीमसेनश् च विक्रान्तो यमजौ च महारथौ। उत्पेतुर् आसनात् सर्वे क्रोधसंरक्तलोचनाः। बाहून् प्रगृह्य रुचिरान् रक्तचन्दनरूषितान्। अङ्गदैः पारिहार्यैश् च केयूरैश् च विभूषितान्। दन्तान् दन्तेषु निष्पिष्य सृक्किणी परिलेलिहन्। तेषाम् आकारभावज्ञः कुन्तीपुत्रो वृकोदरः। उदतिष्ठत् स वेगेन क्रोधेन प्रज्वलन्न् इव। उद्वृत्य सहसा नेत्रे दन्तान् कटकटाय्य च। हस्तं हस्तेन निष्पिष्य उलूकं वाक्यम् अब्रवीत्। अशक्तानाम् इवास्माकं प्रोत्साहननिमित्तकम्। श्रुतं ते वचनं मूर्ख यत् त्वां दुर्योधनो ऽब्रवीत्। तन् मे कथयतो मन्द श्रुणु वाक्यं दुरासदम्। सर्वक्षत्रस्य मध्ये त्वं यद् वक्ष्यसि सुयोधनम्। शृण्वतः सूतपुत्रस्य पितुश् च त्वं दुरात्मनः। अस्माभिः प्रीतिकामैस् तु भ्रातुर् ज्येष्ठस्य नित्यशः। मर्षितं ते दुराचार तत् त्वं न बहु मन्यसे। प्रेषितश् च हृषीकेशः शमाकाङ्क्षी कुरून् प्रति। कुलस्य हितकामेन धर्मराजेन धीमता। त्वं कालचोदितो नूनं गन्तुकामो यमक्षयम्। गच्छस्वाहवम् अस्माभिस् तच् च श्वो भविता ध्रुवम्। मयापि च प्रतिज्ञातो वधः सभ्रातृकस्य ते। स तथा भविता पाप नात्र कार्या विचारणा। वेलाम् अतिक्रमेत् सद्यः सागरो वरुणालयः। पर्वताश् च विशीर्येयुर् मयोक्तं न मृषा भवेत्। सहायस् ते यदि यमः कुबेरो रुद्र एव वा। यथाप्रतिज्ञं दुर्बुद्धे प्रकरिष्यन्ति पाण्डवाः। दुःशासनस्य रुधिरं पाता चास्मि यथेप्सितम्। यश् चेह प्रतिसंरब्धः क्षत्रियो माभियास्यति। अपि भीष्मं पुरस्कृत्य तं नेष्यामि यमक्षयम्। यच् चैतद् उक्तं वचनं मया क्षत्रस्य संसदि। यथैतद् भविता सत्यं तथैवात्मानम् आलभे। भीमसेनवचः श्रुत्वा सहदेवो ऽप्य् अमर्षणः। क्रोधसंरक्तनयनस् ततो वाक्यम् उवाच ह। शौटीरशूरसदृशम् अनीकजनसंसदि। शृणु पाप वचो मह्यं यद् वाच्यो हि पिता त्वया। नास्माकं भविता भेदः कदा चित् कुरुभिः सह। धृतराष्ट्रस्य संबन्धो यदि न स्यात् त्वया सह। त्वं तु लोकविनाशाय धृतराष्ट्रकुलस्य च। उत्पन्नो वैरपुरुषः स्वकुलघ्नश् च पापकृत्। जन्मप्रभृति चास्माकं पिता ते पापपूरुषः। अहितानि नृशंसानि नित्यशः कर्तुम् इच्छति। तस्य वैरानुषङ्गस्य गन्तास्म्य् अन्तं सुदुर्गमम्। अहम् आदौ निहत्य त्वां शकुनेः संप्रपश्यतः। ततो ऽस्मि शकुनिं हन्ता मिषतां सर्वधन्विनाम्। भीमस्य वचनं श्रुत्वा सहदेवस्य चोभयोः। उवाच फाल्गुनो वाक्यं भीमसेनं स्मयन्न् इव। भीमसेन न ते सन्ति येषां वैरं त्वया सह। मन्दा गृहेषु सुखिनो मृत्युपाशवशं गताः। उलूकश् च न ते वाच्यः परुषं पुरुषोत्तम। दूताः किम् अपराध्यन्ते यथोक्तस्यानुभाषिणः। एवम् उक्त्वा महाबाहुं भीमं भीमपराक्रमम्। धृष्टद्युम्नमुखान् वीरान् सुहृदः समभाषत। श्रुतं वस् तस्य पापस्य धार्तराष्ट्रस्य भाषितम्। कुत्सना वासुदेवस्य मम चैव विशेषतः। श्रुत्वा भवन्तः संरब्धा अस्माकं हितकाम्यया। प्रभावाद् वासुदेवस्य भवतां च प्रयत्नतः। समग्रं पार्थिवं क्षत्रं सर्वं न गणयाम्य् अहम्। भवद्भिः समनुज्ञातो वाक्यम् अस्य यद् उत्तरम्। उलूके प्रापयिष्यामि यद् वक्ष्यामि सुयोधनम्। श्वोभूते कत्थितस्यास्य प्रतिवाक्यं चमूमुखे। गाण्डीवेनाभिधास्यामि क्लीबा हि वचनोत्तराः। ततस् ते पार्थिवाः सर्वे प्रशशंसुर् धनंजयम्। तेन वाक्योपचारेण विस्मिता राजसत्तमाः। अनुनीय च तान् सर्वान् यथामान्यं यथावयः। धर्मराजस् तदा वाक्यं तत् प्राप्यं प्रत्यभाषत। आत्मानम् अवमन्वानो न हि स्यात् पार्थिवोत्तमः। तत्रोत्तरं प्रवक्ष्यामि तव शुश्रूषणे रतः। उलूकं भरतश्रेष्ठ सामपूर्वम् अथोर्जितम्। दुर्योधनस्य तद् वाक्यं निशम्य भरतर्षभ। अतिलोहितनेत्राभ्याम् आशीविष इव श्वसन्। स्मयमान इव क्रोधात् सृक्किणी परिसंलिहन्। जनार्दनम् अभिप्रेक्ष्य भ्रातॄंश् चैवेदम् अब्रवीत्। अभ्यभाषत कैतव्यं प्रगृह्य विपुलं भुजम्। उलूक गच्छ कैतव्य ब्रूहि तात सुयोधनम्। कृतघ्नं वैरपुरुषं दुर्मतिं कुलपांसनम्। पाण्डवेषु सदा पाप नित्यं जिह्मं प्रवर्तसे। स्ववीर्याद् यः पराक्रम्य पाप आह्वयते परान्। अभीतः पूरयन् वाक्यम् एष वै क्षत्रियः पुमान्। स पाप क्षत्रियो भूत्वा अस्मान् आहूय संयुगे। मान्यामान्यान् पुरस्कृत्य युद्धं मा गाः कुलाधम। आत्मवीर्यं समाश्रित्य भृत्यवीर्यं च कौरव। आह्वयस्व रणे पार्थान् सर्वथा क्षत्रियो भव। परवीर्यं समाश्रित्य यः समाह्वयते परान्। अशक्तः स्वयम् आदातुम् एतद् एव नपुंसकम्। यस् त्वं परेषां वीर्येण आत्मानं बहु मन्यसे। कथम् एवम् अशक्तस् त्वम् अस्मान् समभिगर्जसि।
prayāhi śīghraṃ kaitavya brūyāś caiva suyodhanam. śrutaṃ vākyaṃ gṛhīto 'rtho mataṃ yat te tathāstu tat. evam uktvā mahābāhuḥ keśavo rājasattama. punar eva mahāprājñaṃ yudhiṣṭhiram udaikṣata. sṛñjayānāṃ ca sarveṣāṃ kṛṣṇasya ca yaśasvinaḥ. drupadasya saputrasya virāṭasya ca saṃnidhau. bhūmipānāṃ ca sarveṣāṃ madhye vākyaṃ jagāda ha. ulūko 'py arjunaṃ bhūyo yathoktaṃ vākyam abravīt. āśīviṣam iva kruddhaṃ tudan vākyaśalākayā. kṛṣṇādīṃś caiva tān sarvān yathoktaṃ vākyam abravīt. ulūkasya tu tad vākyaṃ pāpaṃ dāruṇam īritam. śrutvā vicukṣubhe pārtho lalāṭaṃ cāpy amārjayat. tad avasthaṃ tadā dṛṣṭvā pārthaṃ sā samitir nṛpa. nāmṛṣyanta mahārāja pāṇḍavānāṃ mahārathāḥ. adhikṣepeṇa kṛṣṇasya pārthasya ca mahātmanaḥ. śrutvā te puruṣavyāghrāḥ krodhāj jajvalur acyutāḥ. dhṛṣṭadyumnaḥ śikhaṇḍī ca sātyakiś ca mahārathaḥ. kekayā bhrātaraḥ pañca rākṣasaś ca ghaṭotkacaḥ. draupadeyābhimanyuś ca dhṛṣṭaketuś ca pārthivaḥ. bhīmasenaś ca vikrānto yamajau ca mahārathau. utpetur āsanāt sarve krodhasaṃraktalocanāḥ. bāhūn pragṛhya rucirān raktacandanarūṣitān. aṅgadaiḥ pārihāryaiś ca keyūraiś ca vibhūṣitān. dantān danteṣu niṣpiṣya sṛkkiṇī parilelihan. teṣām ākārabhāvajñaḥ kuntīputro vṛkodaraḥ. udatiṣṭhat sa vegena krodhena prajvalann iva. udvṛtya sahasā netre dantān kaṭakaṭāyya ca. hastaṃ hastena niṣpiṣya ulūkaṃ vākyam abravīt. aśaktānām ivāsmākaṃ protsāhananimittakam. śrutaṃ te vacanaṃ mūrkha yat tvāṃ duryodhano 'bravīt. tan me kathayato manda śruṇu vākyaṃ durāsadam. sarvakṣatrasya madhye tvaṃ yad vakṣyasi suyodhanam. śṛṇvataḥ sūtaputrasya pituś ca tvaṃ durātmanaḥ. asmābhiḥ prītikāmais tu bhrātur jyeṣṭhasya nityaśaḥ. marṣitaṃ te durācāra tat tvaṃ na bahu manyase. preṣitaś ca hṛṣīkeśaḥ śamākāṅkṣī kurūn prati. kulasya hitakāmena dharmarājena dhīmatā. tvaṃ kālacodito nūnaṃ gantukāmo yamakṣayam. gacchasvāhavam asmābhis tac ca śvo bhavitā dhruvam. mayāpi ca pratijñāto vadhaḥ sabhrātṛkasya te. sa tathā bhavitā pāpa nātra kāryā vicāraṇā. velām atikramet sadyaḥ sāgaro varuṇālayaḥ. parvatāś ca viśīryeyur mayoktaṃ na mṛṣā bhavet. sahāyas te yadi yamaḥ kubero rudra eva vā. yathāpratijñaṃ durbuddhe prakariṣyanti pāṇḍavāḥ. duḥśāsanasya rudhiraṃ pātā cāsmi yathepsitam. yaś ceha pratisaṃrabdhaḥ kṣatriyo mābhiyāsyati. api bhīṣmaṃ puraskṛtya taṃ neṣyāmi yamakṣayam. yac caitad uktaṃ vacanaṃ mayā kṣatrasya saṃsadi. yathaitad bhavitā satyaṃ tathaivātmānam ālabhe. bhīmasenavacaḥ śrutvā sahadevo 'py amarṣaṇaḥ. krodhasaṃraktanayanas tato vākyam uvāca ha. śauṭīraśūrasadṛśam anīkajanasaṃsadi. śṛṇu pāpa vaco mahyaṃ yad vācyo hi pitā tvayā. nāsmākaṃ bhavitā bhedaḥ kadā cit kurubhiḥ saha. dhṛtarāṣṭrasya saṃbandho yadi na syāt tvayā saha. tvaṃ tu lokavināśāya dhṛtarāṣṭrakulasya ca. utpanno vairapuruṣaḥ svakulaghnaś ca pāpakṛt. janmaprabhṛti cāsmākaṃ pitā te pāpapūruṣaḥ. ahitāni nṛśaṃsāni nityaśaḥ kartum icchati. tasya vairānuṣaṅgasya gantāsmy antaṃ sudurgamam. aham ādau nihatya tvāṃ śakuneḥ saṃprapaśyataḥ. tato 'smi śakuniṃ hantā miṣatāṃ sarvadhanvinām. bhīmasya vacanaṃ śrutvā sahadevasya cobhayoḥ. uvāca phālguno vākyaṃ bhīmasenaṃ smayann iva. bhīmasena na te santi yeṣāṃ vairaṃ tvayā saha. mandā gṛheṣu sukhino mṛtyupāśavaśaṃ gatāḥ. ulūkaś ca na te vācyaḥ paruṣaṃ puruṣottama. dūtāḥ kim aparādhyante yathoktasyānubhāṣiṇaḥ. evam uktvā mahābāhuṃ bhīmaṃ bhīmaparākramam. dhṛṣṭadyumnamukhān vīrān suhṛdaḥ samabhāṣata. śrutaṃ vas tasya pāpasya dhārtarāṣṭrasya bhāṣitam. kutsanā vāsudevasya mama caiva viśeṣataḥ. śrutvā bhavantaḥ saṃrabdhā asmākaṃ hitakāmyayā. prabhāvād vāsudevasya bhavatāṃ ca prayatnataḥ. samagraṃ pārthivaṃ kṣatraṃ sarvaṃ na gaṇayāmy aham. bhavadbhiḥ samanujñāto vākyam asya yad uttaram. ulūke prāpayiṣyāmi yad vakṣyāmi suyodhanam. śvobhūte katthitasyāsya prativākyaṃ camūmukhe. gāṇḍīvenābhidhāsyāmi klībā hi vacanottarāḥ. tatas te pārthivāḥ sarve praśaśaṃsur dhanaṃjayam. tena vākyopacāreṇa vismitā rājasattamāḥ. anunīya ca tān sarvān yathāmānyaṃ yathāvayaḥ. dharmarājas tadā vākyaṃ tat prāpyaṃ pratyabhāṣata. ātmānam avamanvāno na hi syāt pārthivottamaḥ. tatrottaraṃ pravakṣyāmi tava śuśrūṣaṇe rataḥ. ulūkaṃ bharataśreṣṭha sāmapūrvam athorjitam. duryodhanasya tad vākyaṃ niśamya bharatarṣabha. atilohitanetrābhyām āśīviṣa iva śvasan. smayamāna iva krodhāt sṛkkiṇī parisaṃlihan. janārdanam abhiprekṣya bhrātṝṃś caivedam abravīt. abhyabhāṣata kaitavyaṃ pragṛhya vipulaṃ bhujam. ulūka gaccha kaitavya brūhi tāta suyodhanam. kṛtaghnaṃ vairapuruṣaṃ durmatiṃ kulapāṃsanam. pāṇḍaveṣu sadā pāpa nityaṃ jihmaṃ pravartase. svavīryād yaḥ parākramya pāpa āhvayate parān. abhītaḥ pūrayan vākyam eṣa vai kṣatriyaḥ pumān. sa pāpa kṣatriyo bhūtvā asmān āhūya saṃyuge. mānyāmānyān puraskṛtya yuddhaṃ mā gāḥ kulādhama. ātmavīryaṃ samāśritya bhṛtyavīryaṃ ca kaurava. āhvayasva raṇe pārthān sarvathā kṣatriyo bhava. paravīryaṃ samāśritya yaḥ samāhvayate parān. aśaktaḥ svayam ādātum etad eva napuṃsakam. yas tvaṃ pareṣāṃ vīryeṇa ātmānaṃ bahu manyase. katham evam aśaktas tvam asmān samabhigarjasi.