न द्वितीयां प्रतिज्ञां हि प्रतिज्ञास्यति केशवः। सत्यं ब्रवीम्य् अहं ह्य् एतत् सर्वं सत्यं भविष्यति। युधिष्ठिरो ऽपि कैतव्यम् उलूकम् इदम् अब्रवीत्। उलूक मद्वचो ब्रूहि गत्वा तात सुयोधनम्। स्वेन वृत्तेन मे वृत्तं नाधिगन्तुं त्वम् अर्हसि। उभयोर् अन्तरं वेद सूनृतानृतयोर् अपि। न चाहं कामये पापम् अपि कीटपिपीलयोः। किं पुनर् ज्ञातिषु वधं कामयेयं कथं चन। एतदर्थं मया तात पञ्च ग्रामा वृताः पुरा। कथं तव सुदुर्बुद्धे न प्रेक्षे व्यसनं महत्। स त्वं कामपरीतात्मा मूढभावाच् च कत्थसे। तथैव वासुदेवस्य न गृह्णासि हितं वचः। किं चेदानीं बहूक्तेन युध्यस्व सह बान्धवैः। मम विप्रियकर्तारं कैतव्य ब्रूहि कौरवम्। श्रुतं वाक्यं गृहीतो ऽर्थो मतं यत् ते तथास्तु तत्। भीमसेनस् ततो वाक्यं भूय आह नृपात्मजम्। उलूक मद्वचो ब्रूहि दुर्मतिं पापपूरुषम्। शठं नैकृतिकं पापं दुराचारं सुयोधनम्। गृध्रोदरे वा वस्तव्यं पुरे वा नागसाह्वये। प्रतिज्ञातं मया यच् च सभामध्ये नराधम। कर्ताहं तद् वचः सत्यं सत्येनैव शपामि ते। दुःशासनस्य रुधिरं हत्वा पास्याम्य् अहं मृधे। सक्थिनी तव भङ्क्त्वैव हत्वा हि तव सोदरान्। सर्वेषां धार्तराष्ट्राणाम् अहं मृत्युः सुयोधन। सर्वेषां राजपुत्राणाम् अभिमन्युर् असंशयम्। कर्मणा तोषयिष्यामि भूयश् चैव वचः शृणु। हत्वा सुयोधन त्वां वै सहितं सर्वसोदरैः। आक्रमिष्ये पदा मूर्ध्नि धर्मराजस्य पश्यतः। नकुलस् तु ततो वाक्यम् इदम् आह महीपते। उलूक ब्रूहि कौरव्यं धार्तराष्ट्रं सुयोधनम्। श्रुतं ते गदतो वाक्यं सर्वम् एव यथातथम्। तथा कर्तास्मि कौरव्य यथा त्वम् अनुशासि माम्। सहदेवो ऽपि नृपते इदम् आह वचो ऽर्थवत्। सुयोधन मतिर् या ते वृथैषा ते भविष्यति। शोचिष्यसे महाराज सपुत्रज्ञातिबान्धवः। इमं च क्लेशम् अस्माकं हृष्टो यत् त्वं निकत्थसे। विराटद्रुपदौ वृद्धाव् उलूकम् इदम् ऊचतुः। दासभावं नियच्छेव साधोर् इति मतिः सदा। तौ च दासाव् अदासौ वा पौरुषं यस्य यादृशम्। शिखण्डी तु ततो वाक्यम् उलूकम् इदम् अब्रवीत्। वक्तव्यो भवता राजा पापेष्व् अभिरतः सदा। पश्य त्वं मां रणे राजन् कुर्वाणं कर्म दारुणम्। यस्य वीर्यं समासाद्य मन्यसे विजयं युधि। तम् अहं पातयिष्यामि रथात् तव पितामहम्। अहं भीष्मवधात् सृष्टो नूनं धात्रा महात्मना। सो ऽहं भीष्मं हनिष्यामि मिषतां सर्वधन्विनाम्। धृष्टद्युम्नो ऽपि कैतव्यम् उलूकम् इदम् अब्रवीत्। सुयोधनो मम वचो वक्तव्यो नृपतेः सुतः। अहं द्रोणं हनिष्यामि सगणं सहबान्धवम्। कर्ता चाहं तथा कर्म यथा नान्यः करिष्यति। तम् अब्रवीद् धर्मराजः कारुण्यार्थं वचो महत्। नाहं ज्ञातिवधं राजन् कामयेयं कथं चन। तवैव दोषाद् दुर्बुद्धे सर्वम् एतत् त्व् अनावृतम्। अवश्यं च मया कार्यं सर्वेषां चरितं महत्। स गच्छ माचिरं तात उलूक यदि मन्यसे। इह वा तिष्ठ भद्रं ते वयं हि तव बान्धवाः। उलूकस् तु ततो राजन् धर्मपुत्रं युधिष्ठिरम्। आमन्त्र्य प्रययौ तत्र यत्र राजा सुयोधनः। उलूकस् तत आगम्य दुर्योधनम् अमर्षणम्। अर्जुनस्य समादेशं यथोक्तं सर्वम् अब्रवीत्। वासुदेवस्य भीमस्य धर्मराजस्य पौरुषम्। नकुलस्य विराटस्य द्रुपदस्य च भारत। सहदेवस्य च वचो धृष्टद्युम्नशिखण्डिनोः।
na dvitīyāṃ pratijñāṃ hi pratijñāsyati keśavaḥ. satyaṃ bravīmy ahaṃ hy etat sarvaṃ satyaṃ bhaviṣyati. yudhiṣṭhiro 'pi kaitavyam ulūkam idam abravīt. ulūka madvaco brūhi gatvā tāta suyodhanam. svena vṛttena me vṛttaṃ nādhigantuṃ tvam arhasi. ubhayor antaraṃ veda sūnṛtānṛtayor api. na cāhaṃ kāmaye pāpam api kīṭapipīlayoḥ. kiṃ punar jñātiṣu vadhaṃ kāmayeyaṃ kathaṃ cana. etadarthaṃ mayā tāta pañca grāmā vṛtāḥ purā. kathaṃ tava sudurbuddhe na prekṣe vyasanaṃ mahat. sa tvaṃ kāmaparītātmā mūḍhabhāvāc ca katthase. tathaiva vāsudevasya na gṛhṇāsi hitaṃ vacaḥ. kiṃ cedānīṃ bahūktena yudhyasva saha bāndhavaiḥ. mama vipriyakartāraṃ kaitavya brūhi kauravam. śrutaṃ vākyaṃ gṛhīto 'rtho mataṃ yat te tathāstu tat. bhīmasenas tato vākyaṃ bhūya āha nṛpātmajam. ulūka madvaco brūhi durmatiṃ pāpapūruṣam. śaṭhaṃ naikṛtikaṃ pāpaṃ durācāraṃ suyodhanam. gṛdhrodare vā vastavyaṃ pure vā nāgasāhvaye. pratijñātaṃ mayā yac ca sabhāmadhye narādhama. kartāhaṃ tad vacaḥ satyaṃ satyenaiva śapāmi te. duḥśāsanasya rudhiraṃ hatvā pāsyāmy ahaṃ mṛdhe. sakthinī tava bhaṅktvaiva hatvā hi tava sodarān. sarveṣāṃ dhārtarāṣṭrāṇām ahaṃ mṛtyuḥ suyodhana. sarveṣāṃ rājaputrāṇām abhimanyur asaṃśayam. karmaṇā toṣayiṣyāmi bhūyaś caiva vacaḥ śṛṇu. hatvā suyodhana tvāṃ vai sahitaṃ sarvasodaraiḥ. ākramiṣye padā mūrdhni dharmarājasya paśyataḥ. nakulas tu tato vākyam idam āha mahīpate. ulūka brūhi kauravyaṃ dhārtarāṣṭraṃ suyodhanam. śrutaṃ te gadato vākyaṃ sarvam eva yathātatham. tathā kartāsmi kauravya yathā tvam anuśāsi mām. sahadevo 'pi nṛpate idam āha vaco 'rthavat. suyodhana matir yā te vṛthaiṣā te bhaviṣyati. śociṣyase mahārāja saputrajñātibāndhavaḥ. imaṃ ca kleśam asmākaṃ hṛṣṭo yat tvaṃ nikatthase. virāṭadrupadau vṛddhāv ulūkam idam ūcatuḥ. dāsabhāvaṃ niyaccheva sādhor iti matiḥ sadā. tau ca dāsāv adāsau vā pauruṣaṃ yasya yādṛśam. śikhaṇḍī tu tato vākyam ulūkam idam abravīt. vaktavyo bhavatā rājā pāpeṣv abhirataḥ sadā. paśya tvaṃ māṃ raṇe rājan kurvāṇaṃ karma dāruṇam. yasya vīryaṃ samāsādya manyase vijayaṃ yudhi. tam ahaṃ pātayiṣyāmi rathāt tava pitāmaham. ahaṃ bhīṣmavadhāt sṛṣṭo nūnaṃ dhātrā mahātmanā. so 'haṃ bhīṣmaṃ haniṣyāmi miṣatāṃ sarvadhanvinām. dhṛṣṭadyumno 'pi kaitavyam ulūkam idam abravīt. suyodhano mama vaco vaktavyo nṛpateḥ sutaḥ. ahaṃ droṇaṃ haniṣyāmi sagaṇaṃ sahabāndhavam. kartā cāhaṃ tathā karma yathā nānyaḥ kariṣyati. tam abravīd dharmarājaḥ kāruṇyārthaṃ vaco mahat. nāhaṃ jñātivadhaṃ rājan kāmayeyaṃ kathaṃ cana. tavaiva doṣād durbuddhe sarvam etat tv anāvṛtam. avaśyaṃ ca mayā kāryaṃ sarveṣāṃ caritaṃ mahat. sa gaccha māciraṃ tāta ulūka yadi manyase. iha vā tiṣṭha bhadraṃ te vayaṃ hi tava bāndhavāḥ. ulūkas tu tato rājan dharmaputraṃ yudhiṣṭhiram. āmantrya prayayau tatra yatra rājā suyodhanaḥ. ulūkas tata āgamya duryodhanam amarṣaṇam. arjunasya samādeśaṃ yathoktaṃ sarvam abravīt. vāsudevasya bhīmasya dharmarājasya pauruṣam. nakulasya virāṭasya drupadasya ca bhārata. sahadevasya ca vaco dhṛṣṭadyumnaśikhaṇḍinoḥ.