अनुनेतुं महाबाहो यतस्व पुरुषोत्तम। न शृणोति महाबाहो वचनं साधु भाषितम्। गान्धार्याश् च हृषीकेश विदुरस्य च धीमतः। अन्येषां चैव सुहृदां भीष्मादीनां हितैषिणाम्। स त्वं पापमतिं क्रूरं पापचित्तम् अचेतनम्। अनुशाधि दुरात्मानं स्वयं दुर्योधनं नृपम्। सुहृत्कार्यं तु सुमहत् कृतं ते स्याज् जनार्दन।
anunetuṃ mahābāho yatasva puruṣottama. na śṛṇoti mahābāho vacanaṃ sādhu bhāṣitam. gāndhāryāś ca hṛṣīkeśa vidurasya ca dhīmataḥ. anyeṣāṃ caiva suhṛdāṃ bhīṣmādīnāṃ hitaiṣiṇām. sa tvaṃ pāpamatiṃ krūraṃ pāpacittam acetanam. anuśādhi durātmānaṃ svayaṃ duryodhanaṃ nṛpam. suhṛtkāryaṃ tu sumahat kṛtaṃ te syāj janārdana.