ततः संप्रस्थिते तत्र धर्मराजे तदा नृपे। जनाः समस्तास् तं द्रष्टुं समारुरुहुर् अत्वराः। ततः प्रासादवर्याणि विमानशिखराणि च। गोपुराणि च सर्वाणि वृक्षान् अन्यांश् च सर्वशः। अधिरुह्य जनः श्रीमान् उदासीनो व्यलोकयत्। न हि रथ्यास् तथा शक्या गन्तुं बहुजनाकुलाः। आरुह्य ते स्म तान् यत्र दीनाः पश्यन्ति पाण्डवम्। पदातिं वर्जितच्छत्रं चेलभूषणवर्जितम्। वल्कलाजिनसंवीतं पार्थं दृष्ट्वा जनास् तदा। जनाः। ऊचुर् बहुविधा वाचः शोकोपहतचेतसः। यं यान्तम् अनुयान्ति स्म चतुरङ्गबलं महत्। तम् एवं कृष्णया सार्धम् अनुयान्ति स्म पाण्डवाः। चत्वारो भ्रातरश् चैव धौम्यश् चैव पुरोहितः। भीमार्जुनौ वारयित्वा निकृत्या बद्धकार्मुकौ। धर्म एवास्थितो येन त्यक्त्वा राज्यं महात्मना। या न शक्या पुरा द्रष्टुं भूतैर् आकाशगैर् अपि। ताम् अद्य कृष्णां पश्यन्ति राजमार्गगता जनाः। अङ्गरागोचितां कृष्णां रक्तचन्दनसेविनीम्। वर्षम् उष्णं च शीतं च नेष्यत्य् आशु विवर्णताम्। अद्य नूनं पृथा देवी सत्यम् आविश्य भाषते। पुत्रान् स्नुषां च देवी तु द्रष्टुम् अद्याथ नार्हति। निर्गुणस्यापि पुत्रस्य कथं स्याद् दुःखदर्शनम्। किं पुनर् यस्य लोको ऽयं जितो वृत्तेन केवलम्। आनृशंस्यम् अनुक्रोशो धृतिः शीलं दमः शमः। पाण्डवं शोभयन्त्य् एते षड् गुणाः पुरुषोत्तमम्। तस्मात् तस्योपघातेन प्रजाः परमपीडिताः। औदकानीव सत्त्वानि ग्रीष्मे सलिलसंक्षयात्। पीडया पीडितं सर्वं जगत् तस्य जगत्पतेः। मूलस्यैवोपघातेन वृक्षः पुष्पफलोपगः। मूलं ह्य् एष मनुष्याणां धर्मराजो महाद्युतिः। पुष्पं फलं च पत्रं च शाखाश् चास्येतरे जनाः। ते भ्रातर इव क्षिप्रं सपुत्राः सहबान्धवाः। गच्छन्तम् अनुगच्छामो येन गच्छति पाण्डवः। उद्यानानि परित्यज्य क्षेत्राणि च गृहाणि च। एकदुःखसुखाः पार्थम् अनुयामः सुधार्मिकम्। समुद्धृतानि यानानि परिध्वस्ताजिराणि च। उपात्तधनधान्यानि हृतसाराणि सर्वशः। रजसाप्य् अवकीर्णानि परित्यक्तानि दैवतैः। मूषकैः परिधावद्भिर् उद्बिलैर् आवृतानि च। अपेतोदकधूमानि हीनसंमार्जनानि च। प्रनष्टबलिकर्मेज्यामन्त्रहोमजपानि च। दुष्कालेनेव भग्नानि भिन्नभाजनवन्ति च। अस्मत्त्यक्तानि वेश्मानि सौबलः प्रतिपद्यताम्। वनं नगरम् अद्यास् तु यत्र गच्छन्ति पाण्डवाः। अस्माभिश् च परित्यक्तं पुरं संपद्यतां वनम्। बिलानि दंष्ट्रिणः सर्वे स्थानानि मृगपक्षिणः। त्यजन्त्व् अस्मद्भयाद् भीता गजाः सिंहा वनान्य् अपि। अनाक्रान्तं प्रपद्यन्तु सेव्यमानं त्यजन्तु च। तृणमांसफलादानां देशांस् तु समृगद्विपान्। वैशंपायनः। वयं पार्थैर् वने सम्यक् सह वत्स्याम निर्वृताः। इत्य् एवं विविधा वाचो नानाजनसमीरिताः। शुश्राव पार्थः श्रुत्वा च न विचक्रे ऽस्य मानसम्। ततः प्रासादसंस्थास् तु समन्ताद् वै गृहे गृहे। ब्राह्मणक्षत्रियविशां शूद्राणां चैव योषितः। ततः प्रासादजालानि उत्पाट्यावरणानि च। ददृशुः पाण्डवान् दीनान् वल्कलाजिनवाससः। कृष्णां चादृष्टपूर्वां तां व्रजन्तीं पद्भिर् एव च। एकवस्त्रां रुदन्तीं तां मुक्तकेशीं रजस्वलाम्। दृष्ट्वा तदा स्त्रियः सर्वा विवर्णवदना भृशम्। विलप्य बहुधा मोहाद् दुःखशोकेन पीडिताः। हा हा हा धिग् धिग् इत्य् उक्त्वा नेत्रैर् अश्रूण्य् अवर्तयन्। जनस्याथ वचः श्रुत्वा स राजा भ्रातृभिः सह। उद्दिश्य वनवासाय प्रतस्थे कृतनिश्चयः।
tataḥ saṃprasthite tatra dharmarāje tadā nṛpe. janāḥ samastās taṃ draṣṭuṃ samāruruhur atvarāḥ. tataḥ prāsādavaryāṇi vimānaśikharāṇi ca. gopurāṇi ca sarvāṇi vṛkṣān anyāṃś ca sarvaśaḥ. adhiruhya janaḥ śrīmān udāsīno vyalokayat. na hi rathyās tathā śakyā gantuṃ bahujanākulāḥ. āruhya te sma tān yatra dīnāḥ paśyanti pāṇḍavam. padātiṃ varjitacchatraṃ celabhūṣaṇavarjitam. valkalājinasaṃvītaṃ pārthaṃ dṛṣṭvā janās tadā. janāḥ. ūcur bahuvidhā vācaḥ śokopahatacetasaḥ. yaṃ yāntam anuyānti sma caturaṅgabalaṃ mahat. tam evaṃ kṛṣṇayā sārdham anuyānti sma pāṇḍavāḥ. catvāro bhrātaraś caiva dhaumyaś caiva purohitaḥ. bhīmārjunau vārayitvā nikṛtyā baddhakārmukau. dharma evāsthito yena tyaktvā rājyaṃ mahātmanā. yā na śakyā purā draṣṭuṃ bhūtair ākāśagair api. tām adya kṛṣṇāṃ paśyanti rājamārgagatā janāḥ. aṅgarāgocitāṃ kṛṣṇāṃ raktacandanasevinīm. varṣam uṣṇaṃ ca śītaṃ ca neṣyaty āśu vivarṇatām. adya nūnaṃ pṛthā devī satyam āviśya bhāṣate. putrān snuṣāṃ ca devī tu draṣṭum adyātha nārhati. nirguṇasyāpi putrasya kathaṃ syād duḥkhadarśanam. kiṃ punar yasya loko 'yaṃ jito vṛttena kevalam. ānṛśaṃsyam anukrośo dhṛtiḥ śīlaṃ damaḥ śamaḥ. pāṇḍavaṃ śobhayanty ete ṣaḍ guṇāḥ puruṣottamam. tasmāt tasyopaghātena prajāḥ paramapīḍitāḥ. audakānīva sattvāni grīṣme salilasaṃkṣayāt. pīḍayā pīḍitaṃ sarvaṃ jagat tasya jagatpateḥ. mūlasyaivopaghātena vṛkṣaḥ puṣpaphalopagaḥ. mūlaṃ hy eṣa manuṣyāṇāṃ dharmarājo mahādyutiḥ. puṣpaṃ phalaṃ ca patraṃ ca śākhāś cāsyetare janāḥ. te bhrātara iva kṣipraṃ saputrāḥ sahabāndhavāḥ. gacchantam anugacchāmo yena gacchati pāṇḍavaḥ. udyānāni parityajya kṣetrāṇi ca gṛhāṇi ca. ekaduḥkhasukhāḥ pārtham anuyāmaḥ sudhārmikam. samuddhṛtāni yānāni paridhvastājirāṇi ca. upāttadhanadhānyāni hṛtasārāṇi sarvaśaḥ. rajasāpy avakīrṇāni parityaktāni daivataiḥ. mūṣakaiḥ paridhāvadbhir udbilair āvṛtāni ca. apetodakadhūmāni hīnasaṃmārjanāni ca. pranaṣṭabalikarmejyāmantrahomajapāni ca. duṣkāleneva bhagnāni bhinnabhājanavanti ca. asmattyaktāni veśmāni saubalaḥ pratipadyatām. vanaṃ nagaram adyās tu yatra gacchanti pāṇḍavāḥ. asmābhiś ca parityaktaṃ puraṃ saṃpadyatāṃ vanam. bilāni daṃṣṭriṇaḥ sarve sthānāni mṛgapakṣiṇaḥ. tyajantv asmadbhayād bhītā gajāḥ siṃhā vanāny api. anākrāntaṃ prapadyantu sevyamānaṃ tyajantu ca. tṛṇamāṃsaphalādānāṃ deśāṃs tu samṛgadvipān. vaiśaṃpāyanaḥ. vayaṃ pārthair vane samyak saha vatsyāma nirvṛtāḥ. ity evaṃ vividhā vāco nānājanasamīritāḥ. śuśrāva pārthaḥ śrutvā ca na vicakre 'sya mānasam. tataḥ prāsādasaṃsthās tu samantād vai gṛhe gṛhe. brāhmaṇakṣatriyaviśāṃ śūdrāṇāṃ caiva yoṣitaḥ. tataḥ prāsādajālāni utpāṭyāvaraṇāni ca. dadṛśuḥ pāṇḍavān dīnān valkalājinavāsasaḥ. kṛṣṇāṃ cādṛṣṭapūrvāṃ tāṃ vrajantīṃ padbhir eva ca. ekavastrāṃ rudantīṃ tāṃ muktakeśīṃ rajasvalām. dṛṣṭvā tadā striyaḥ sarvā vivarṇavadanā bhṛśam. vilapya bahudhā mohād duḥkhaśokena pīḍitāḥ. hā hā hā dhig dhig ity uktvā netrair aśrūṇy avartayan. janasyātha vacaḥ śrutvā sa rājā bhrātṛbhiḥ saha. uddiśya vanavāsāya pratasthe kṛtaniścayaḥ.