वैशंपायन उवाच। प्रतिजग्राह तं पार्थो ग्लहं जग्राह सौबलः। जितम् इत्य् एव शकुनिर् युधिष्ठिरम् अभाषत। एवं दैवबलाविष्टो धर्मराजो युधिष्ठिरः। भीष्मद्रोणैर् वार्यमाणो विदुरेण च धीमता। युयुत्सुना कृपेणाथ संजयेन च भारत। गान्धार्या पृथया चैव भीमार्जुनयमैस् तथा। विकर्णेन च वीरेण द्रौपद्या द्रौणिना तथा। सोमदत्तेन च तथा बाह्लीकेन च धीमता। वारितो ऽतीव सततं न च राजा नियच्छति। एवं स वार्यमाणो ऽपि कौन्तेयो हितकाम्यया। देवकार्यार्थसिद्ध्यर्थं मुहूर्तं कलिर् आविशत्। आविष्टः कलिना राजञ् शकुनिं प्रत्यभाषत। एवं भवत्व् इति तदा वनवासाय दीव्यते।
vaiśaṃpāyana uvāca. pratijagrāha taṃ pārtho glahaṃ jagrāha saubalaḥ. jitam ity eva śakunir yudhiṣṭhiram abhāṣata. evaṃ daivabalāviṣṭo dharmarājo yudhiṣṭhiraḥ. bhīṣmadroṇair vāryamāṇo vidureṇa ca dhīmatā. yuyutsunā kṛpeṇātha saṃjayena ca bhārata. gāndhāryā pṛthayā caiva bhīmārjunayamais tathā. vikarṇena ca vīreṇa draupadyā drauṇinā tathā. somadattena ca tathā bāhlīkena ca dhīmatā. vārito 'tīva satataṃ na ca rājā niyacchati. evaṃ sa vāryamāṇo 'pi kaunteyo hitakāmyayā. devakāryārthasiddhyarthaṃ muhūrtaṃ kalir āviśat. āviṣṭaḥ kalinā rājañ śakuniṃ pratyabhāṣata. evaṃ bhavatv iti tadā vanavāsāya dīvyate.