अर्जुन उवाच। ईशो राजा पूर्वम् आसीद् ग्लहे नः; कुन्तीपुत्रो धर्मराजो महात्मा। ईशस् त्व् अयं कस्य पराजितात्मा; तज् जानीध्वं कुरवः सर्व एव। कर्णः। दुःशासन निबोधेदं वचनं मे प्रभाषितम्। किम् अनेन चिरं वीर नयस्व द्रुपदात्मजाम्। दासीभावेन भुङ्क्ष्व त्वं यथेष्टं कुरु मानद। वैशंपायनः। ततो गान्धारराजस्य पुत्रः शकुनिर् अब्रवीत्। साधु कर्ण महाबाहो यथेष्टं क्रियताम् इति। ततो दुःशासनस् तूर्णं द्रुपदस्य सुतां बलात्। प्रवेशयितुम् आरब्धः स चाकर्षद् दुरात्मवान्। ततो विक्रोशती वेगात् पाञ्चाली देववर्णिनी। परित्रायस्व मां भीष्म द्रोण द्रौणे तथा कृप। परित्रायस्व विदुर धर्मिष्ठो धर्मवत्सल। धृतराष्ट्र महाराज परित्रायस्व वै स्नुषाम्। गान्धारि त्वं महाभागे सर्वज्ञे सर्वदर्शिनि। परित्रायस्व मां देवि सुयोधनभयार्दिताम्। त्वम् आर्ये वीरजननि किं मां पश्यसि यादवि। क्लिश्यमानाम् अनार्यैर् मां न त्रायसि स्वकां वधूम्। इति लालप्यमानां मां न कश् चित् किं चिद् अब्रवीत्। हा हतास्मि सुमन्दात्मा दुर्योधनवशं गता। न वा पाण्डुर् नरपतिर् न धर्मो न च देवराट्। न वायुर् नाश्विनौ वापि परित्रायन्ति वै स्नुषाम्। विदुरः। धिक् कष्टं यद् अहं जीवे मन्दभाग्या पतिव्रता। शृणोमि वाक्यं तव राजपुत्रि। नेमे पार्थाः किं चिद् अपि ब्रुवन्ति। सा त्वं प्रियार्थं शृणु वाक्यम् एतद्। यद् उच्यते पापमतिः कृतघ्नः। सुयोधनः सानुचरः सुदुष्टः। सहैव राजा विकृतः सूनुना च। यद्य् एव वाक्यं महद् उच्यमानं। न श्रोष्यते पापमतिः सुदुष्टः। इत्य् एवम् उक्त्वा द्रुपदस्य पुत्रीं। विदुरः। क्षत्ताब्रवीद् धृतराष्ट्रस्य पुत्रम्। मा क्लिश्यतां वै द्रुपदस्य पुत्री। वैशंपायनः। मा त्वं चारीन् द्रक्ष्यसि राजपुत्र। विदुरः। तम् एवम् उक्त्वा प्रथमं धृतराष्ट्रम् उवाच ह। यद्य् एवं त्वं महाराज संक्लेशयसि द्रौपदीम्। अचिरेणैव कालेन पुत्रस् ते सह मन्त्रिभिः। गमिष्यति क्षयं पापः पाण्डवाप्रियकारकः। भीमार्जुनाभ्यां क्रुद्धाभ्यां माद्रीपुत्रद्वयेन च। तस्मान् निवारय सुतं मा विनाशं विचिन्तय। वैशंपायनः। एतच् छ्रुत्वा मन्दबुद्धिर् नोत्तरं किं चिद् अब्रवीत्। ततो दुर्योधनस् तत्र दैवमोहबलात्कृतः। अचिन्त्य क्षत्तुर् वचनं हर्षेणायतलोचनः। ऊरू दर्शयते पापो द्रौपद्या वै मुहुर् मुहुः। ऊरौ संदृश्यमाने तु निरीक्ष्य तु सुयोधनम्। वृकोदरस् तदालोक्य नेत्रे उत्पाद्य लोहिते। एतत् समीक्ष्यात्मनि चावमानं। नियम्य मन्युं बलवान् स मानी। राजानुजः संसदि कौरवाणां। विनिष्क्रमन् वाक्यम् उवाच भीमः। अहं दुर्योधनं हन्ता कर्णं हन्ता धनंजयः। शकुनिं त्व् अक्षकितवं सहदेवो हनिष्यति। इदं च भूयो वक्ष्यामि सभामध्ये बृहद् वचः। सत्यं देवाः करिष्यन्ति यदा युद्धं भविष्यति। सुयोधनम् इमं पापं हन्तास्मि गदया युधि। शिरः पादेन चास्याहम् अधितिष्ठामि भूतले। वक्षः शूरस्य निर्भिद्य पुरुषस्य दुरात्मनः। अर्जुनः। दुःशासनस्य रुधिरं पातास्मि मृगराड् इव। भीमसेन न ते सन्ति येषां वैरं त्वया सह। मन्दा गृहेषु सुखिनो न बुध्यन्ते महद् भयम्। न च वाचा व्यवसितं भीम विज्ञायते सताम्। यदि स्थास्यन्ति संग्रामे क्षत्रधर्मेण वै सह। दुर्योधनस्य कर्णस्य शकुनेश् च दुरात्मनः। दुःशासनचतुर्थानां भूमिः पास्यति शोणितम्। असूनृतानां शत्रूणां प्रहृष्टानां दुरात्मनाम्। भीमसेन नियोगात् ते हन्ताहं कर्णम् आहवे। कर्णं कर्णानुगांश् चैव रणे हन्तास्मि पत्रिभिः। ये चान्ये प्रतियोत्स्यन्ति बुद्धिमोहेन मां नृपाः। तान् स्म सर्वाञ् शितैर् बाणैर् नेतास्मि यमसादनम्। चलेद् धि हिमवान् स्थानान् निष्प्रभः स्याद् दिवाकरः। वैशंपायनः। शैत्यं सोमात् प्रणश्येत मत्सत्यं विचलेद् यदि। इत्य् उक्तवति पार्थे तु श्रीमान् माद्रवतीसुतः। प्रगृह्य विपुलं बाहुं सहदेवः प्रतापवान्। सौबलस्य वधप्रेप्सुर् इदं वचनम् अब्रवीत्। क्रोधसंरक्तनयनो निःश्वसन्न् इव पन्नगः। सहदेवः। अक्षान् यान् मन्यसे मूढ गान्धाराणां यशोहर। नैते ऽक्षा निशिता बाणा ये त्वया समरे धृताः। यथा चैवोक्तवान् आर्यस् त्वाम् उद्दिश्य सबान्धवम्। कर्ताहं कर्मणस् तस्य कुरु कार्याणि सर्वशः। वैशंपायनः। यदि स्थास्यसि संग्रामे क्षत्रधर्मेण सौबल। सहदेववचः श्रुत्वा नकुलो ऽपि विशां पते। नकुलः। दर्शनीयतमो नॄणाम् इदं वचनम् अब्रवीत्। सुतेयं यज्ञसेनस्य द्यूते ऽस्मिन् धृतराष्ट्रजैः। यैर् वाचः श्राविता कृष्णा स्थितैर् दुर्योधनप्रियैः। धार्तराष्ट्रान् सुदुर्वृत्तान् मुमूर्षून् कालचोदितान्। दर्शयिष्यामि भूयिष्ठम् अहं वैवस्वतक्षयम्। उलूकं च दुरात्मानं सौबलस्य सुतं प्रियम्। हन्ताहम् अस्मि समरे मम शत्रुं नराधमम्। निदेशाद् धर्मराजस्य द्रौपद्याः पदवीं चरन्। द्रौपदी। निर्धार्तराष्ट्रां पृथिवीं कर्तास्मि नचिराद् इव। यस्माच् चोरुं दर्शयसे यस्माच् चोरुं निरीक्षसे। तस्मात् तवाप्य् अधर्मिष्ठ ऊरौ मृत्युर् भविष्यति। यस्माच् चैवं क्लेशयति भ्राता ते मां दुरात्मवान्। तस्माद् रुधिरम् एवास्य पास्यते वै वृकोदरः। इमं च पापिष्ठमतिं कर्णं ससुतबान्धवम्। सामात्यं सपरीवारं हनिष्यति धनंजयः। क्षुद्रधर्मं नैकृतिकं शकुनिं पापचेतसम्। वैशंपायनः। सहदेवो रणे क्रुद्धो हनिष्यति सबान्धवम्। इत्य् एवम् आह वचनं द्रौपदी धर्मदर्शिनी। ततो ऽन्तरिक्षात् सुमहत् पुष्पवर्षम् अवापतत्। मूर्ध्न्य् अदृश्यत पाञ्चाल्याः साधुशब्दश् च सर्वशः। ततो ऽर्जुनो वचः श्रुत्वा प्रतिज्ञां कुरुते दृढम्। कर्णं हन्तास्मि समरे सपुत्रं सहबान्धवम्। यस्याश्रयात् स्वयं पापो धार्तराष्ट्रः प्रगर्जति। तं समूलं हनिष्यामि सूतं तं बलशालिनम्। ये चापरे च योत्स्यन्ति धार्तराष्ट्राः सराजकाः। तान् सर्वान् निहनिष्यामि सत्येनायुधम् आलभे। अद्यैवाहं हनिष्यामि सर्वान् एतान् सभासदः। अतीव मन्युर् भवति दृष्ट्वेमां द्रुपदात्मजाम्। किं न्व् अहं वै करिष्यामि यद् राजा सततं घृणी। अथ वाहं मुहूर्तेन कृत्स्नं नृपतिमण्डलम्। शरैर् नयिष्ये सदनं यमस्यामित्रकर्शिनः। वैशंपायनः। तेषां तु वचनं श्रुत्वा नोचुस् तत्र सभासदः। अर्जुनस्य भयाद् राजन्न् अभून् निःशब्दम् अत्र वै। द्रौपद्या वचनं श्रुत्वा चुकोपाथ धनंजयः। स तथा क्रोधताम्राक्ष इदं वचनम् अब्रवीत्। अयं तु मा वारयते धर्मराजो युधिष्ठिरः। इत्य् उक्त्वा क्रोधताम्राक्षो धनुर् आदाय वीर्यवान्। सव्यसाची समुत्पत्य ताञ् शत्रून् समुदैक्षत। उद्यन्तं फल्गुनं तत्र ददृशुः सर्वपार्थिवाः। युगान्ते सर्वलोकांस् तु दहन्तम् इव पावकम्। वीक्षमाणं धनुष्पाणिं निःश्वसन्तं मुहुर् मुहुः। हन्तुकामं पशून् क्रुद्धं रुद्रं दक्षक्रतौ यथा। तथाभूतं नृपा दृष्ट्वा विषेदुस् त्रस्तमानसाः। धनंजयस्य वीर्यज्ञा निराशा जीविते तदा। मृतभूताभवन् सर्वे नेत्रैर् अनिमिषैर् इव। अर्जुनं धर्मपुत्रं च समुदैक्षन्त पार्थिवाः। क्रुद्धं तदार्जुनं दृष्ट्वा पृथिवी च चचाल ह। खेचराणि च भूतानि वित्रेसुर् वै भयार्दिताः। नादित्यो विरराजाथ नापि वाति च मारुतः। न चन्द्रो न च नक्षत्रं द्यौर् दिशो न व्यभाव्यत। सर्वम् आविद्धम् अभवज् जगत् स्थावरजङ्गमम्। उत्पतन् स बभौ पार्थो दिवाकर इवाम्बरे। पार्थं दृष्ट्वान्तरे क्रुद्धं कालान्तकयमोपमम्। भीमसेनो मुदा युक्तो युद्धायैव मनो दधे। पाञ्चाली च ददर्शाथ सुसंक्रुद्धं धनंजयम्। हन्तुकामं रिपून् सर्वान् सुपर्णम् इव पन्नगान्। दुष्प्रेक्षः सो ऽभवत् क्रुद्धो युगान्ताग्निर् इव ज्वलन्। तं दृष्ट्वा तेजसाविष्टं विव्यथुः पुरवासिनः। उत्पतन्तं तु वेगेन ततो दृष्ट्वा धनंजयम्। जग्राह स ततो राजा पुरुहूतो यथा हरिम्। युधिष्ठिरः। उवाच स घृणी ज्येष्ठो धर्मराजो युधिष्ठिरः। मा पार्थ साहसं कार्षीर् मा विनाशं गमेर् यशः। अहम् एतं पापमतिं सूतं दग्धुं समुत्सहे। किं त्व् अस्य चरणौ दृष्ट्वा क्रोधो नाशम् उपैति मे। वैशंपायनः। त्वम् इमं जगतो ऽर्थे वै कोपं संयच्छ पाण्डव। एवम् उक्तस् तदा राज्ञा पाण्डवो ऽथ धनंजयः। क्रोधं संशमयन् पार्थो धार्तराष्ट्रं प्रति स्थितः। तस्मिन् वीरे प्रशान्ते तु पाण्डवे फल्गुने ततः। सर्वं प्रहृष्टम् अभवज् जगत् स्थावरजङ्गमम्। वारितं च ततो दृष्ट्वा भ्रात्रा पार्थं वृकोदरः। बभूव विमना राजन्न् अभून् निःशब्दम् अत्र वै।
arjuna uvāca. īśo rājā pūrvam āsīd glahe naḥ; kuntīputro dharmarājo mahātmā. īśas tv ayaṃ kasya parājitātmā; taj jānīdhvaṃ kuravaḥ sarva eva. karṇaḥ. duḥśāsana nibodhedaṃ vacanaṃ me prabhāṣitam. kim anena ciraṃ vīra nayasva drupadātmajām. dāsībhāvena bhuṅkṣva tvaṃ yatheṣṭaṃ kuru mānada. vaiśaṃpāyanaḥ. tato gāndhārarājasya putraḥ śakunir abravīt. sādhu karṇa mahābāho yatheṣṭaṃ kriyatām iti. tato duḥśāsanas tūrṇaṃ drupadasya sutāṃ balāt. praveśayitum ārabdhaḥ sa cākarṣad durātmavān. tato vikrośatī vegāt pāñcālī devavarṇinī. paritrāyasva māṃ bhīṣma droṇa drauṇe tathā kṛpa. paritrāyasva vidura dharmiṣṭho dharmavatsala. dhṛtarāṣṭra mahārāja paritrāyasva vai snuṣām. gāndhāri tvaṃ mahābhāge sarvajñe sarvadarśini. paritrāyasva māṃ devi suyodhanabhayārditām. tvam ārye vīrajanani kiṃ māṃ paśyasi yādavi. kliśyamānām anāryair māṃ na trāyasi svakāṃ vadhūm. iti lālapyamānāṃ māṃ na kaś cit kiṃ cid abravīt. hā hatāsmi sumandātmā duryodhanavaśaṃ gatā. na vā pāṇḍur narapatir na dharmo na ca devarāṭ. na vāyur nāśvinau vāpi paritrāyanti vai snuṣām. viduraḥ. dhik kaṣṭaṃ yad ahaṃ jīve mandabhāgyā pativratā. śṛṇomi vākyaṃ tava rājaputri. neme pārthāḥ kiṃ cid api bruvanti. sā tvaṃ priyārthaṃ śṛṇu vākyam etad. yad ucyate pāpamatiḥ kṛtaghnaḥ. suyodhanaḥ sānucaraḥ suduṣṭaḥ. sahaiva rājā vikṛtaḥ sūnunā ca. yady eva vākyaṃ mahad ucyamānaṃ. na śroṣyate pāpamatiḥ suduṣṭaḥ. ity evam uktvā drupadasya putrīṃ. viduraḥ. kṣattābravīd dhṛtarāṣṭrasya putram. mā kliśyatāṃ vai drupadasya putrī. vaiśaṃpāyanaḥ. mā tvaṃ cārīn drakṣyasi rājaputra. viduraḥ. tam evam uktvā prathamaṃ dhṛtarāṣṭram uvāca ha. yady evaṃ tvaṃ mahārāja saṃkleśayasi draupadīm. acireṇaiva kālena putras te saha mantribhiḥ. gamiṣyati kṣayaṃ pāpaḥ pāṇḍavāpriyakārakaḥ. bhīmārjunābhyāṃ kruddhābhyāṃ mādrīputradvayena ca. tasmān nivāraya sutaṃ mā vināśaṃ vicintaya. vaiśaṃpāyanaḥ. etac chrutvā mandabuddhir nottaraṃ kiṃ cid abravīt. tato duryodhanas tatra daivamohabalātkṛtaḥ. acintya kṣattur vacanaṃ harṣeṇāyatalocanaḥ. ūrū darśayate pāpo draupadyā vai muhur muhuḥ. ūrau saṃdṛśyamāne tu nirīkṣya tu suyodhanam. vṛkodaras tadālokya netre utpādya lohite. etat samīkṣyātmani cāvamānaṃ. niyamya manyuṃ balavān sa mānī. rājānujaḥ saṃsadi kauravāṇāṃ. viniṣkraman vākyam uvāca bhīmaḥ. ahaṃ duryodhanaṃ hantā karṇaṃ hantā dhanaṃjayaḥ. śakuniṃ tv akṣakitavaṃ sahadevo haniṣyati. idaṃ ca bhūyo vakṣyāmi sabhāmadhye bṛhad vacaḥ. satyaṃ devāḥ kariṣyanti yadā yuddhaṃ bhaviṣyati. suyodhanam imaṃ pāpaṃ hantāsmi gadayā yudhi. śiraḥ pādena cāsyāham adhitiṣṭhāmi bhūtale. vakṣaḥ śūrasya nirbhidya puruṣasya durātmanaḥ. arjunaḥ. duḥśāsanasya rudhiraṃ pātāsmi mṛgarāḍ iva. bhīmasena na te santi yeṣāṃ vairaṃ tvayā saha. mandā gṛheṣu sukhino na budhyante mahad bhayam. na ca vācā vyavasitaṃ bhīma vijñāyate satām. yadi sthāsyanti saṃgrāme kṣatradharmeṇa vai saha. duryodhanasya karṇasya śakuneś ca durātmanaḥ. duḥśāsanacaturthānāṃ bhūmiḥ pāsyati śoṇitam. asūnṛtānāṃ śatrūṇāṃ prahṛṣṭānāṃ durātmanām. bhīmasena niyogāt te hantāhaṃ karṇam āhave. karṇaṃ karṇānugāṃś caiva raṇe hantāsmi patribhiḥ. ye cānye pratiyotsyanti buddhimohena māṃ nṛpāḥ. tān sma sarvāñ śitair bāṇair netāsmi yamasādanam. caled dhi himavān sthānān niṣprabhaḥ syād divākaraḥ. vaiśaṃpāyanaḥ. śaityaṃ somāt praṇaśyeta matsatyaṃ vicaled yadi. ity uktavati pārthe tu śrīmān mādravatīsutaḥ. pragṛhya vipulaṃ bāhuṃ sahadevaḥ pratāpavān. saubalasya vadhaprepsur idaṃ vacanam abravīt. krodhasaṃraktanayano niḥśvasann iva pannagaḥ. sahadevaḥ. akṣān yān manyase mūḍha gāndhārāṇāṃ yaśohara. naite 'kṣā niśitā bāṇā ye tvayā samare dhṛtāḥ. yathā caivoktavān āryas tvām uddiśya sabāndhavam. kartāhaṃ karmaṇas tasya kuru kāryāṇi sarvaśaḥ. vaiśaṃpāyanaḥ. yadi sthāsyasi saṃgrāme kṣatradharmeṇa saubala. sahadevavacaḥ śrutvā nakulo 'pi viśāṃ pate. nakulaḥ. darśanīyatamo nṝṇām idaṃ vacanam abravīt. suteyaṃ yajñasenasya dyūte 'smin dhṛtarāṣṭrajaiḥ. yair vācaḥ śrāvitā kṛṣṇā sthitair duryodhanapriyaiḥ. dhārtarāṣṭrān sudurvṛttān mumūrṣūn kālacoditān. darśayiṣyāmi bhūyiṣṭham ahaṃ vaivasvatakṣayam. ulūkaṃ ca durātmānaṃ saubalasya sutaṃ priyam. hantāham asmi samare mama śatruṃ narādhamam. nideśād dharmarājasya draupadyāḥ padavīṃ caran. draupadī. nirdhārtarāṣṭrāṃ pṛthivīṃ kartāsmi nacirād iva. yasmāc coruṃ darśayase yasmāc coruṃ nirīkṣase. tasmāt tavāpy adharmiṣṭha ūrau mṛtyur bhaviṣyati. yasmāc caivaṃ kleśayati bhrātā te māṃ durātmavān. tasmād rudhiram evāsya pāsyate vai vṛkodaraḥ. imaṃ ca pāpiṣṭhamatiṃ karṇaṃ sasutabāndhavam. sāmātyaṃ saparīvāraṃ haniṣyati dhanaṃjayaḥ. kṣudradharmaṃ naikṛtikaṃ śakuniṃ pāpacetasam. vaiśaṃpāyanaḥ. sahadevo raṇe kruddho haniṣyati sabāndhavam. ity evam āha vacanaṃ draupadī dharmadarśinī. tato 'ntarikṣāt sumahat puṣpavarṣam avāpatat. mūrdhny adṛśyata pāñcālyāḥ sādhuśabdaś ca sarvaśaḥ. tato 'rjuno vacaḥ śrutvā pratijñāṃ kurute dṛḍham. karṇaṃ hantāsmi samare saputraṃ sahabāndhavam. yasyāśrayāt svayaṃ pāpo dhārtarāṣṭraḥ pragarjati. taṃ samūlaṃ haniṣyāmi sūtaṃ taṃ balaśālinam. ye cāpare ca yotsyanti dhārtarāṣṭrāḥ sarājakāḥ. tān sarvān nihaniṣyāmi satyenāyudham ālabhe. adyaivāhaṃ haniṣyāmi sarvān etān sabhāsadaḥ. atīva manyur bhavati dṛṣṭvemāṃ drupadātmajām. kiṃ nv ahaṃ vai kariṣyāmi yad rājā satataṃ ghṛṇī. atha vāhaṃ muhūrtena kṛtsnaṃ nṛpatimaṇḍalam. śarair nayiṣye sadanaṃ yamasyāmitrakarśinaḥ. vaiśaṃpāyanaḥ. teṣāṃ tu vacanaṃ śrutvā nocus tatra sabhāsadaḥ. arjunasya bhayād rājann abhūn niḥśabdam atra vai. draupadyā vacanaṃ śrutvā cukopātha dhanaṃjayaḥ. sa tathā krodhatāmrākṣa idaṃ vacanam abravīt. ayaṃ tu mā vārayate dharmarājo yudhiṣṭhiraḥ. ity uktvā krodhatāmrākṣo dhanur ādāya vīryavān. savyasācī samutpatya tāñ śatrūn samudaikṣata. udyantaṃ phalgunaṃ tatra dadṛśuḥ sarvapārthivāḥ. yugānte sarvalokāṃs tu dahantam iva pāvakam. vīkṣamāṇaṃ dhanuṣpāṇiṃ niḥśvasantaṃ muhur muhuḥ. hantukāmaṃ paśūn kruddhaṃ rudraṃ dakṣakratau yathā. tathābhūtaṃ nṛpā dṛṣṭvā viṣedus trastamānasāḥ. dhanaṃjayasya vīryajñā nirāśā jīvite tadā. mṛtabhūtābhavan sarve netrair animiṣair iva. arjunaṃ dharmaputraṃ ca samudaikṣanta pārthivāḥ. kruddhaṃ tadārjunaṃ dṛṣṭvā pṛthivī ca cacāla ha. khecarāṇi ca bhūtāni vitresur vai bhayārditāḥ. nādityo virarājātha nāpi vāti ca mārutaḥ. na candro na ca nakṣatraṃ dyaur diśo na vyabhāvyata. sarvam āviddham abhavaj jagat sthāvarajaṅgamam. utpatan sa babhau pārtho divākara ivāmbare. pārthaṃ dṛṣṭvāntare kruddhaṃ kālāntakayamopamam. bhīmaseno mudā yukto yuddhāyaiva mano dadhe. pāñcālī ca dadarśātha susaṃkruddhaṃ dhanaṃjayam. hantukāmaṃ ripūn sarvān suparṇam iva pannagān. duṣprekṣaḥ so 'bhavat kruddho yugāntāgnir iva jvalan. taṃ dṛṣṭvā tejasāviṣṭaṃ vivyathuḥ puravāsinaḥ. utpatantaṃ tu vegena tato dṛṣṭvā dhanaṃjayam. jagrāha sa tato rājā puruhūto yathā harim. yudhiṣṭhiraḥ. uvāca sa ghṛṇī jyeṣṭho dharmarājo yudhiṣṭhiraḥ. mā pārtha sāhasaṃ kārṣīr mā vināśaṃ gamer yaśaḥ. aham etaṃ pāpamatiṃ sūtaṃ dagdhuṃ samutsahe. kiṃ tv asya caraṇau dṛṣṭvā krodho nāśam upaiti me. vaiśaṃpāyanaḥ. tvam imaṃ jagato 'rthe vai kopaṃ saṃyaccha pāṇḍava. evam uktas tadā rājñā pāṇḍavo 'tha dhanaṃjayaḥ. krodhaṃ saṃśamayan pārtho dhārtarāṣṭraṃ prati sthitaḥ. tasmin vīre praśānte tu pāṇḍave phalgune tataḥ. sarvaṃ prahṛṣṭam abhavaj jagat sthāvarajaṅgamam. vāritaṃ ca tato dṛṣṭvā bhrātrā pārthaṃ vṛkodaraḥ. babhūva vimanā rājann abhūn niḥśabdam atra vai.