तत्र तित्तिरिकल्माषान् मण्डूकाक्षान् हयोत्तमान्। लेभे स करम् अत्यन्तं गन्धर्वनगरात् तदा। हेमकूटम् अथासाद्य न्यविशत् फल्गुनस् तदा। तं हेमकूटं राजेन्द्र समतिक्रम्य पाण्डवः। हरिवर्षं विवेशाथ सैन्येन महता वृतः। तत्र पार्थो ददर्शाथ बहूंश् चैव मनोरमान्। नगरांश् च वनांश् चैव नदीश् च विमलोदकाः। पुरुषान् देवकल्पांश् च नारीश् च प्रियदर्शनाः। तान् सर्वांस् तत्र दृष्ट्वाथ मुदा युक्तो धनंजयः। वशे चक्रे च रत्नानि लेभे च सुबहूनि च। ततो निषधम् आसाद्य गिरिस्थान् अजयत् प्रभुः। अथ राजन्न् अतिक्रम्य निषधं शैलम् आयतम्। विवेश मध्यमं वर्षं पार्थो दिव्यम् इलावृतम्। तत्र देवोपमान् दिव्यान् पुरुषान् देवदर्शनान्। अदृष्टपूर्वान् सुभगान् स ददर्श धनंजयः। सदनानि च शुभ्राणि नारीश् चाप्सरसंनिभाः। दृष्ट्वा तान् अजयद् रम्यान् स तैश् च ददृशे तदा। जित्वा च तान् महाभागान् करे च विनिवेश्य सः। रत्नान्य् आदाय दिव्यानि भूषणैर् वसनैः सह। उदीचीम् अथ राजेन्द्र ययौ पार्थो मुदान्वितः। स ददर्श ततो मेरुं शिखराणां प्रभुं महत्। तं काञ्चनमयं दिव्यं चतुर्वर्णं दुरासदम्। आयतं शतसाहस्रं योजनानां तु सुस्थितम्। ज्वलन्तम् अचलं मेरुं तेजोराशिम् अनुत्तमम्। आक्षिपन्तं प्रभां भानोः स्वशृङ्गैः काञ्चनोज्ज्वलैः। काञ्चनाभरणं दिव्यं देवगन्धर्वसेवितम्। नित्यपुष्पफलोपेतं सिद्धचारणसेवितम्। अप्रमेयम् अनाधृष्यम् अधर्मबहुलैर् जनैः। व्यालैर् आचरितं घोरैर् दिव्यौषधिविदीपितम्। स्वर्गम् आवृत्य तिष्ठन्तम् उच्छ्रयेण महागिरिम्। अगम्यं मनसाप्य् अन्यैर् नदीवृक्षसमन्वितम्। नानाविहगसंघैश् च नादितं सुमनोहरैः। तं दृष्ट्वा फल्गुनो मेरुं प्रीतिमान् अभवत् तदा। मेरोर् इलावृतं वर्षं सर्वतः परिमण्डलम्। मेरोस् तु दक्षिणे पार्श्वे जम्बूर् नाम वनस्पतिः। नित्यपुष्पफलोपेतः सिद्धचारणसेवितः। आस्वर्गम् उच्छ्रिता राजंस् तस्य शाखा वनस्पतेः। यस्य नाम्ना त्व् इदं द्वीपं जम्बूद्वीपम् इति श्रुतम्। तां च जम्बूं ददर्शाथ सव्यसाची परंतपः। तौ दृष्ट्वाप्रतिमौ लोके जम्बूं मेरुं च संस्थितौ। प्रीतिमान् अभवद् राजन् सर्वतः स विलोकयन्। तत्र लेभे ततो जिष्णुः सिद्धैर् दिव्यैश् च चारणैः। रत्नानि बहुसाहस्रं वस्त्राण्य् आभरणानि च। अन्यानि च महार्हाणि तत्र लब्ध्वार्जुनस् तदा। आमन्त्रयित्वा तान् सर्वान् यज्ञम् उद्दिश्य वै गुरोः। अथादाय बहून् रत्नान् गमनायोपचक्रमे। मेरुं प्रदक्षिणं कृत्वा पर्वतप्रवरं प्रभुः। ययौ जम्बूनदीतीरे नदीं श्रेष्ठां विलोकयन्। स तां मनोरमां दिव्यां जम्बूस्वादुरसावहाम्। हैमपक्षिगणैर् जुष्टां सौवर्णजलजाकुलाम्। हैमपङ्कां हैमजलां शुभां सौवर्णवालुकाम्। क्व चित् सौवर्णपद्मैश् च संकुलां हैमपुष्पकैः। क्व चित् सुपुष्पितैः कीर्णां सुवर्णकुमुदोत्पलैः। क्व चित् तीररुहैः कीर्णां हैमवृक्षैः सुपुष्पितैः। तीर्थैश् च रुक्मसोपानैः सर्वतः संकुलां शुभाम्। विमलैर् मणिजालैश् च नृत्तगीतरवैर् युताम्। दीप्तैर् हेमवितानश् च समन्ताच् छोभितां शुभाम्। तथाविधां नदीं दृष्ट्वा पार्थस् तां प्रशशंस ह। अदृष्टपूर्वां राजेन्द्र दृष्ट्वा हर्षम् अवाप च। दर्शनीयान् नदीतीरे पुरुषान् सुमनोहरान्। तान् नदीसलिलाहारान् सदारान् अमरोपमान्। नित्यं सुखमुदा युक्तान् सर्वालंकारशोभितान्। तेभ्यो बहूनि रत्नानि तदा लेभे धनंजयः। दिव्यजाम्बूनदं हैमं भूषणानि च पेशलम्। लब्ध्वा तान् दुर्लभान् पार्थः प्रतीचीं प्रययौ दिशम्। नागानां रक्षितं देशम् अजयच् चार्जुनस् ततः। ततो गत्वा महाराज वारुणीं पाकशासनिः। गन्धमादनम् आसाद्य तत्रस्थान् अजयत् प्रभुः। तं गन्धमादनं राजन्न् अतिक्रम्य ततो ऽर्जुनः। केतुमालं विवेशाथ वर्षं रत्नसमन्वितम्। सेवितं देवकल्पैश् च नारीभिः प्रियदर्शनैः। तं जित्वा चार्जुनो राजन् करे च विनिवेश्य च। आहृत्य तत्र रत्नानि दुर्लभानि तथार्जुनः। पुनश् च परिवृत्याथ मध्यं देशम् इलावृतम्। गत्वा प्राचीं दिशं राजन् सव्यसाची परंतपः। मेरुमन्दरयोर् मध्ये शैलोदाम् अभितो नदीम्। ये ते कीचकवेणूनां छायां रम्याम् उपासते। खषाञ् झषांश् च नद्योतान् प्रघसान् दीर्घवेणिकान्। पशुपांश् च कुणिन्दांश् च टङ्कणान् परटङ्कणान्। एतान् समस्ताञ् जित्वा च करे च विनिवेश्य च। रत्नान्य् आदाय सर्वेभ्यो माल्यवन्तं ततो ययौ। तं माल्यवन्तं शैलेन्द्रं समतिक्रम्य पाण्डवः। भद्राश्वं प्रविवेशाथ वर्षं स्वर्गोपमं शुभम्। तत्रामरोपमान् रम्यान् पुरुषान् सुखसंयुतान्। जित्वा तान् स्ववशे कृत्वा करे च विनिवेश्य च। आहृत्य सर्वरत्नानि असंख्यानि ततस् ततः। नीलं नाम गिरिं गत्वा तत्रस्थान् अजयत् प्रभुः। ततो जिष्णुर् अतिक्रम्य पर्वतं नीलम् आयतम्। विवेश रम्यकं वर्षं संकीर्णं मिथुनैः शुभैः। तं देशम् अथ जित्वा स करे च विनिवेश्य च। अजयच् चापि बीभत्सुर् देशं गुह्यकरक्षितम्। तत्र लेभे च राजेन्द्र सौवर्णान् मृगपक्षिणः। अगृह्णद् यज्ञभूत्यर्थं रमणीयान् मनोरमान्। अन्यानि लब्ध्वा रत्नानि पाण्डवो ऽथ महाबलः। गन्धर्वरक्षितं देशम् अजयत् सगणं तदा। तत्र रत्नानि दिव्यानि लब्ध्वा राजन्न् अथार्जुनः। श्वेतपर्वतम् आसाद्य जित्वा पर्वतवासिनः। स श्वेतं पर्वतं राजन् समतिक्रम्य पाण्डवः। वर्षं हिरण्यकं नाम विवेशाथ महीपते। स तु देशेषु रम्येषु गन्तुं तत्रोपचक्रमे। मध्ये प्रासादवृन्देषु नक्षत्राणां शशी यथा। महापथेषु राजेन्द्र सर्वतो यान्तम् अर्जुनम्। प्रासादवरशृङ्गस्थाः परया वीर्यशोभया। ददृशुस् ताः स्त्रियः सर्वाः पार्थम् आत्मयशस्करम्। तं कलापधरं शूरं सरथं सानुगं प्रभुम्। सवर्मं सकिरीटं वै संनद्धं सपरिच्छदम्। सुकुमारं महासत्त्वं तेजोराशिम् अनुत्तमम्। शक्रोपमम् अमित्रघ्नं परवारणवारणम्। पश्यन्तः स्त्रीगणास् तत्र शक्तिपाणिं स्म मेनिरे। अयं स पुरुषव्याघ्रो रणे ऽद्भुतपराक्रमः। अस्य बाहुबलं प्राप्य न भवन्त्य् असुहृद्गणाः। इति वाचो ब्रुवन्त्यस् ताः स्त्रियः प्रेम्णा धनंजयम्। तुष्टुवुः पुष्पवृष्टिं च ससृजुस् तस्य मूर्धनि। दृष्ट्वा ते तु मुदा युक्ताः कौतूहलसमन्विताः। रत्नैर् विभूषणैश् चैव अभ्यवर्षन्त पाण्डवम्। अथ जित्वा समस्तांस् तान् करे च विनिवेश्य च। मणिहेमप्रवालानि वस्त्राण्य् आभरणानि च। वैशंपायनः। एतानि लब्ध्वा पार्थो ऽपि शृङ्गवन्तं गिरिं ययौ। शृङ्गवन्तं च कौन्तेयः समतिक्रम्य फल्गुनः।
tatra tittirikalmāṣān maṇḍūkākṣān hayottamān. lebhe sa karam atyantaṃ gandharvanagarāt tadā. hemakūṭam athāsādya nyaviśat phalgunas tadā. taṃ hemakūṭaṃ rājendra samatikramya pāṇḍavaḥ. harivarṣaṃ viveśātha sainyena mahatā vṛtaḥ. tatra pārtho dadarśātha bahūṃś caiva manoramān. nagarāṃś ca vanāṃś caiva nadīś ca vimalodakāḥ. puruṣān devakalpāṃś ca nārīś ca priyadarśanāḥ. tān sarvāṃs tatra dṛṣṭvātha mudā yukto dhanaṃjayaḥ. vaśe cakre ca ratnāni lebhe ca subahūni ca. tato niṣadham āsādya giristhān ajayat prabhuḥ. atha rājann atikramya niṣadhaṃ śailam āyatam. viveśa madhyamaṃ varṣaṃ pārtho divyam ilāvṛtam. tatra devopamān divyān puruṣān devadarśanān. adṛṣṭapūrvān subhagān sa dadarśa dhanaṃjayaḥ. sadanāni ca śubhrāṇi nārīś cāpsarasaṃnibhāḥ. dṛṣṭvā tān ajayad ramyān sa taiś ca dadṛśe tadā. jitvā ca tān mahābhāgān kare ca viniveśya saḥ. ratnāny ādāya divyāni bhūṣaṇair vasanaiḥ saha. udīcīm atha rājendra yayau pārtho mudānvitaḥ. sa dadarśa tato meruṃ śikharāṇāṃ prabhuṃ mahat. taṃ kāñcanamayaṃ divyaṃ caturvarṇaṃ durāsadam. āyataṃ śatasāhasraṃ yojanānāṃ tu susthitam. jvalantam acalaṃ meruṃ tejorāśim anuttamam. ākṣipantaṃ prabhāṃ bhānoḥ svaśṛṅgaiḥ kāñcanojjvalaiḥ. kāñcanābharaṇaṃ divyaṃ devagandharvasevitam. nityapuṣpaphalopetaṃ siddhacāraṇasevitam. aprameyam anādhṛṣyam adharmabahulair janaiḥ. vyālair ācaritaṃ ghorair divyauṣadhividīpitam. svargam āvṛtya tiṣṭhantam ucchrayeṇa mahāgirim. agamyaṃ manasāpy anyair nadīvṛkṣasamanvitam. nānāvihagasaṃghaiś ca nāditaṃ sumanoharaiḥ. taṃ dṛṣṭvā phalguno meruṃ prītimān abhavat tadā. meror ilāvṛtaṃ varṣaṃ sarvataḥ parimaṇḍalam. meros tu dakṣiṇe pārśve jambūr nāma vanaspatiḥ. nityapuṣpaphalopetaḥ siddhacāraṇasevitaḥ. āsvargam ucchritā rājaṃs tasya śākhā vanaspateḥ. yasya nāmnā tv idaṃ dvīpaṃ jambūdvīpam iti śrutam. tāṃ ca jambūṃ dadarśātha savyasācī paraṃtapaḥ. tau dṛṣṭvāpratimau loke jambūṃ meruṃ ca saṃsthitau. prītimān abhavad rājan sarvataḥ sa vilokayan. tatra lebhe tato jiṣṇuḥ siddhair divyaiś ca cāraṇaiḥ. ratnāni bahusāhasraṃ vastrāṇy ābharaṇāni ca. anyāni ca mahārhāṇi tatra labdhvārjunas tadā. āmantrayitvā tān sarvān yajñam uddiśya vai guroḥ. athādāya bahūn ratnān gamanāyopacakrame. meruṃ pradakṣiṇaṃ kṛtvā parvatapravaraṃ prabhuḥ. yayau jambūnadītīre nadīṃ śreṣṭhāṃ vilokayan. sa tāṃ manoramāṃ divyāṃ jambūsvādurasāvahām. haimapakṣigaṇair juṣṭāṃ sauvarṇajalajākulām. haimapaṅkāṃ haimajalāṃ śubhāṃ sauvarṇavālukām. kva cit sauvarṇapadmaiś ca saṃkulāṃ haimapuṣpakaiḥ. kva cit supuṣpitaiḥ kīrṇāṃ suvarṇakumudotpalaiḥ. kva cit tīraruhaiḥ kīrṇāṃ haimavṛkṣaiḥ supuṣpitaiḥ. tīrthaiś ca rukmasopānaiḥ sarvataḥ saṃkulāṃ śubhām. vimalair maṇijālaiś ca nṛttagītaravair yutām. dīptair hemavitānaś ca samantāc chobhitāṃ śubhām. tathāvidhāṃ nadīṃ dṛṣṭvā pārthas tāṃ praśaśaṃsa ha. adṛṣṭapūrvāṃ rājendra dṛṣṭvā harṣam avāpa ca. darśanīyān nadītīre puruṣān sumanoharān. tān nadīsalilāhārān sadārān amaropamān. nityaṃ sukhamudā yuktān sarvālaṃkāraśobhitān. tebhyo bahūni ratnāni tadā lebhe dhanaṃjayaḥ. divyajāmbūnadaṃ haimaṃ bhūṣaṇāni ca peśalam. labdhvā tān durlabhān pārthaḥ pratīcīṃ prayayau diśam. nāgānāṃ rakṣitaṃ deśam ajayac cārjunas tataḥ. tato gatvā mahārāja vāruṇīṃ pākaśāsaniḥ. gandhamādanam āsādya tatrasthān ajayat prabhuḥ. taṃ gandhamādanaṃ rājann atikramya tato 'rjunaḥ. ketumālaṃ viveśātha varṣaṃ ratnasamanvitam. sevitaṃ devakalpaiś ca nārībhiḥ priyadarśanaiḥ. taṃ jitvā cārjuno rājan kare ca viniveśya ca. āhṛtya tatra ratnāni durlabhāni tathārjunaḥ. punaś ca parivṛtyātha madhyaṃ deśam ilāvṛtam. gatvā prācīṃ diśaṃ rājan savyasācī paraṃtapaḥ. merumandarayor madhye śailodām abhito nadīm. ye te kīcakaveṇūnāṃ chāyāṃ ramyām upāsate. khaṣāñ jhaṣāṃś ca nadyotān praghasān dīrghaveṇikān. paśupāṃś ca kuṇindāṃś ca ṭaṅkaṇān paraṭaṅkaṇān. etān samastāñ jitvā ca kare ca viniveśya ca. ratnāny ādāya sarvebhyo mālyavantaṃ tato yayau. taṃ mālyavantaṃ śailendraṃ samatikramya pāṇḍavaḥ. bhadrāśvaṃ praviveśātha varṣaṃ svargopamaṃ śubham. tatrāmaropamān ramyān puruṣān sukhasaṃyutān. jitvā tān svavaśe kṛtvā kare ca viniveśya ca. āhṛtya sarvaratnāni asaṃkhyāni tatas tataḥ. nīlaṃ nāma giriṃ gatvā tatrasthān ajayat prabhuḥ. tato jiṣṇur atikramya parvataṃ nīlam āyatam. viveśa ramyakaṃ varṣaṃ saṃkīrṇaṃ mithunaiḥ śubhaiḥ. taṃ deśam atha jitvā sa kare ca viniveśya ca. ajayac cāpi bībhatsur deśaṃ guhyakarakṣitam. tatra lebhe ca rājendra sauvarṇān mṛgapakṣiṇaḥ. agṛhṇad yajñabhūtyarthaṃ ramaṇīyān manoramān. anyāni labdhvā ratnāni pāṇḍavo 'tha mahābalaḥ. gandharvarakṣitaṃ deśam ajayat sagaṇaṃ tadā. tatra ratnāni divyāni labdhvā rājann athārjunaḥ. śvetaparvatam āsādya jitvā parvatavāsinaḥ. sa śvetaṃ parvataṃ rājan samatikramya pāṇḍavaḥ. varṣaṃ hiraṇyakaṃ nāma viveśātha mahīpate. sa tu deśeṣu ramyeṣu gantuṃ tatropacakrame. madhye prāsādavṛndeṣu nakṣatrāṇāṃ śaśī yathā. mahāpatheṣu rājendra sarvato yāntam arjunam. prāsādavaraśṛṅgasthāḥ parayā vīryaśobhayā. dadṛśus tāḥ striyaḥ sarvāḥ pārtham ātmayaśaskaram. taṃ kalāpadharaṃ śūraṃ sarathaṃ sānugaṃ prabhum. savarmaṃ sakirīṭaṃ vai saṃnaddhaṃ saparicchadam. sukumāraṃ mahāsattvaṃ tejorāśim anuttamam. śakropamam amitraghnaṃ paravāraṇavāraṇam. paśyantaḥ strīgaṇās tatra śaktipāṇiṃ sma menire. ayaṃ sa puruṣavyāghro raṇe 'dbhutaparākramaḥ. asya bāhubalaṃ prāpya na bhavanty asuhṛdgaṇāḥ. iti vāco bruvantyas tāḥ striyaḥ premṇā dhanaṃjayam. tuṣṭuvuḥ puṣpavṛṣṭiṃ ca sasṛjus tasya mūrdhani. dṛṣṭvā te tu mudā yuktāḥ kautūhalasamanvitāḥ. ratnair vibhūṣaṇaiś caiva abhyavarṣanta pāṇḍavam. atha jitvā samastāṃs tān kare ca viniveśya ca. maṇihemapravālāni vastrāṇy ābharaṇāni ca. vaiśaṃpāyanaḥ. etāni labdhvā pārtho 'pi śṛṅgavantaṃ giriṃ yayau. śṛṅgavantaṃ ca kaunteyaḥ samatikramya phalgunaḥ.