दृष्ट्वा लाङ्गलिनं राजा प्रत्युत्थाय च भारत। प्रीत्या परमया युक्तो युधिष्ठिरम् अथाब्रवीत्। समभ्यर्च्य यथाविधि। आसनं च ददौ तस्मै पर्यपृच्छद् अनामयम्। ततो युधिष्ठिरं रामो वाक्यम् एतद् उवाच ह। मधुरं धर्मसंयुक्तं शूराणां हितम् एव च। मया श्रुतं कथयताम् ऋषीणां राजसत्तम। कुरुक्षेत्रं परं पुण्यं पावनं स्वर्ग्यम् एव च। दैवतैर् ऋषिभिर् जुष्टं ब्राह्मणैश् च महात्मभिः। तत्र वै योत्स्यमाना ये देहं त्यक्ष्यन्ति मानवाः। तेषां स्वर्गे ध्रुवो वासः शक्रेण सह मारिष।
dṛṣṭvā lāṅgalinaṃ rājā pratyutthāya ca bhārata. prītyā paramayā yukto yudhiṣṭhiram athābravīt. samabhyarcya yathāvidhi. āsanaṃ ca dadau tasmai paryapṛcchad anāmayam. tato yudhiṣṭhiraṃ rāmo vākyam etad uvāca ha. madhuraṃ dharmasaṃyuktaṃ śūrāṇāṃ hitam eva ca. mayā śrutaṃ kathayatām ṛṣīṇāṃ rājasattama. kurukṣetraṃ paraṃ puṇyaṃ pāvanaṃ svargyam eva ca. daivatair ṛṣibhir juṣṭaṃ brāhmaṇaiś ca mahātmabhiḥ. tatra vai yotsyamānā ye dehaṃ tyakṣyanti mānavāḥ. teṣāṃ svarge dhruvo vāsaḥ śakreṇa saha māriṣa.