न हि कर्णः समुद्भूतो भयार्थम् इह मारिष। विक्रमार्थम् अहं जातो यशोर्थं च तथैव च। सखिभावेन सौहार्दान् मित्रभावेन चैव हि। कारणैस् त्रिभिर् एतैस् त्वं शल्य जीवसि सांप्रतम्। राज्ञश् च धार्तराष्ट्रस्य कार्यं सुमहद् उद्यतम्। मयि तच् चाहितं शल्य तेन जीवसि मे क्षणम्। कृतश् च समयः पूर्वं क्षन्तव्यं विप्रियं तव। समयः परिपाल्यो मे तेन जीवसि मद्रक। ऋते शल्यसहस्रेण विजयेयम् अहं परान्। मित्रद्रोहस् तु पापीयान् इति जीवसि सांप्रतम्। शल्य उवाच। ननु प्रलापाः कर्णैते यान् ब्रवीषि परान् प्रति। संजय उवाच। ऋते कर्णसहस्रेण शक्या जेतुं परे युधि। तथा ब्रुवन्तं परुषं कर्णो मद्राधिपं तदा। परुषं द्विगुणं भूयः प्रोवाचाप्रियदर्शनम्।
na hi karṇaḥ samudbhūto bhayārtham iha māriṣa. vikramārtham ahaṃ jāto yaśorthaṃ ca tathaiva ca. sakhibhāvena sauhārdān mitrabhāvena caiva hi. kāraṇais tribhir etais tvaṃ śalya jīvasi sāṃpratam. rājñaś ca dhārtarāṣṭrasya kāryaṃ sumahad udyatam. mayi tac cāhitaṃ śalya tena jīvasi me kṣaṇam. kṛtaś ca samayaḥ pūrvaṃ kṣantavyaṃ vipriyaṃ tava. samayaḥ paripālyo me tena jīvasi madraka. ṛte śalyasahasreṇa vijayeyam ahaṃ parān. mitradrohas tu pāpīyān iti jīvasi sāṃpratam. śalya uvāca. nanu pralāpāḥ karṇaite yān bravīṣi parān prati. saṃjaya uvāca. ṛte karṇasahasreṇa śakyā jetuṃ pare yudhi. tathā bruvantaṃ paruṣaṃ karṇo madrādhipaṃ tadā. paruṣaṃ dviguṇaṃ bhūyaḥ provācāpriyadarśanam.