ततो राजन् महायज्ञैर् विविधैर् भूरिदक्षिणैः। ब्राह्मणांस् तर्पयिष्यामि गोभिर् अश्वैर् धनेन च। सुखान्य् अवाप्य सहिताः कृत्वा कर्म सुदुष्करम्। विस्रब्धाः स्वर्गम् एष्यामः काले प्राप्ते गतज्वराः। अथाब्रवीन् महाराजो धृतराष्ट्रः सुदुर्मनाः। विदुरं विदुषां श्रेष्ठं सर्वपार्थिवसंनिधौ। मोहितो मृत्युपाशेन कालस्य वशम् आगतः। तात कर्णेन सहितः पुत्रो दुर्योधनो मम। यदा परिकरिष्यन्ति ऐणेयान् इव तन्तुना। अतरित्रान् इव जले बाहुभिर् मामका रणे। पश्यन्तस् ते परांस् तत्र रथनागसमाकुलान्। विदुर उवाच। तदा दर्पं विमोक्ष्यन्ति पाण्डवाः स च केशवः। इह निःश्रेयसं प्राहुर् वृद्धा निश्चितदर्शिनः। ब्राह्मणस्य विशेषेण दमो धर्मः सनातनः। तस्य दानं क्षमा सिद्धिर् यथावद् उपपद्यते। दमो दानं तपो ज्ञानम् अधीतं चानुवर्तते। दमस् तेजो वर्धयति पवित्रं दम उत्तमम्। विपाप्मा वृद्धतेजास् तु पुरुषो विन्दते महत्। क्रव्याद्भ्य इव भूतानाम् अदान्तेभ्यः सदा भयम्। तेषां च प्रतिषेधार्थं क्षत्रं सृष्टं स्वयंभुवा। आश्रमेषु चतुर्ष्व् आहुर् दमम् एवोत्तमं व्रतम्। तस्य लिङ्गं प्रवक्ष्यामि येषां समुदयो दमः। क्षमा धृतिर् अहिंसा च समता सत्यम् आर्जवम्। इन्द्रियाभिजयो धैर्यं मार्दवं ह्रीर् अचापलम्। अकार्पण्यम् असंरम्भः संतोषः श्रद्दधानता। एतानि यस्य राजेन्द्र स दान्तः पुरुषः स्मृतः। कामो लोभश् च दर्पश् च मन्युर् निद्रा विकत्थनम्। मान ईर्ष्या च शोकश् च नैतद् दान्तो निषेवते। अजिह्मम् अशठं शुद्धम् एतद् दान्तस्य लक्षणम्। अलोलुपस् तथाल्पेप्सुः कामानाम् अविचिन्तिता। समुद्रकल्पः पुरुषः स दान्तः परिकीर्तितः। सुवृत्तः शीलसंपन्नः प्रसन्नात्मात्मविद् बुधः। प्राप्येह लोके संमानं सुगतिं प्रेत्य गच्छति। अभयं यस्य भूतेभ्यः सर्वेषाम् अभयं यतः। स वै परिणतप्रज्ञः प्रख्यातो मनुजोत्तमः। सर्वभूतहितो मैत्रस् तस्मान् नोद्विजते जनः। समुद्र इव गम्भीरः प्रज्ञातृप्तः प्रशाम्यति। कर्मणाचरितं पूर्वं सद्भिर् आचरितं च यत्। तद् एवास्थाय मोदन्ते दान्ताः शमपरायणाः। नैष्कर्म्यं वा समास्थाय ज्ञानतृप्तो जितेन्द्रियः। कालाकाङ्क्षी चरंल् लोके ब्रह्मभूयाय कल्पते। शकुनीनाम् इवाकाशे पदं नैवोपलभ्यते। एवं प्रज्ञानतृप्तस्य मुनेर् वर्त्म न दृश्यते। उत्सृज्य वा गृहान् यस् तु मोक्षम् एवाभिमन्यते। लोकास् तेजोमयास् तस्य कल्पन्ते शाश्वता दिवि।
tato rājan mahāyajñair vividhair bhūridakṣiṇaiḥ. brāhmaṇāṃs tarpayiṣyāmi gobhir aśvair dhanena ca. sukhāny avāpya sahitāḥ kṛtvā karma suduṣkaram. visrabdhāḥ svargam eṣyāmaḥ kāle prāpte gatajvarāḥ. athābravīn mahārājo dhṛtarāṣṭraḥ sudurmanāḥ. viduraṃ viduṣāṃ śreṣṭhaṃ sarvapārthivasaṃnidhau. mohito mṛtyupāśena kālasya vaśam āgataḥ. tāta karṇena sahitaḥ putro duryodhano mama. yadā parikariṣyanti aiṇeyān iva tantunā. ataritrān iva jale bāhubhir māmakā raṇe. paśyantas te parāṃs tatra rathanāgasamākulān. vidura uvāca. tadā darpaṃ vimokṣyanti pāṇḍavāḥ sa ca keśavaḥ. iha niḥśreyasaṃ prāhur vṛddhā niścitadarśinaḥ. brāhmaṇasya viśeṣeṇa damo dharmaḥ sanātanaḥ. tasya dānaṃ kṣamā siddhir yathāvad upapadyate. damo dānaṃ tapo jñānam adhītaṃ cānuvartate. damas tejo vardhayati pavitraṃ dama uttamam. vipāpmā vṛddhatejās tu puruṣo vindate mahat. kravyādbhya iva bhūtānām adāntebhyaḥ sadā bhayam. teṣāṃ ca pratiṣedhārthaṃ kṣatraṃ sṛṣṭaṃ svayaṃbhuvā. āśrameṣu caturṣv āhur damam evottamaṃ vratam. tasya liṅgaṃ pravakṣyāmi yeṣāṃ samudayo damaḥ. kṣamā dhṛtir ahiṃsā ca samatā satyam ārjavam. indriyābhijayo dhairyaṃ mārdavaṃ hrīr acāpalam. akārpaṇyam asaṃrambhaḥ saṃtoṣaḥ śraddadhānatā. etāni yasya rājendra sa dāntaḥ puruṣaḥ smṛtaḥ. kāmo lobhaś ca darpaś ca manyur nidrā vikatthanam. māna īrṣyā ca śokaś ca naitad dānto niṣevate. ajihmam aśaṭhaṃ śuddham etad dāntasya lakṣaṇam. alolupas tathālpepsuḥ kāmānām avicintitā. samudrakalpaḥ puruṣaḥ sa dāntaḥ parikīrtitaḥ. suvṛttaḥ śīlasaṃpannaḥ prasannātmātmavid budhaḥ. prāpyeha loke saṃmānaṃ sugatiṃ pretya gacchati. abhayaṃ yasya bhūtebhyaḥ sarveṣām abhayaṃ yataḥ. sa vai pariṇataprajñaḥ prakhyāto manujottamaḥ. sarvabhūtahito maitras tasmān nodvijate janaḥ. samudra iva gambhīraḥ prajñātṛptaḥ praśāmyati. karmaṇācaritaṃ pūrvaṃ sadbhir ācaritaṃ ca yat. tad evāsthāya modante dāntāḥ śamaparāyaṇāḥ. naiṣkarmyaṃ vā samāsthāya jñānatṛpto jitendriyaḥ. kālākāṅkṣī caraṃl loke brahmabhūyāya kalpate. śakunīnām ivākāśe padaṃ naivopalabhyate. evaṃ prajñānatṛptasya muner vartma na dṛśyate. utsṛjya vā gṛhān yas tu mokṣam evābhimanyate. lokās tejomayās tasya kalpante śāśvatā divi.