ततो दधार तं गर्भं देवी राजीवलोचना। तां स राजा प्रियां भार्यां द्रुपदः कुरुनन्दन। पुत्रस्नेहान् महाबाहुः सुखं पर्यचरत् तदा। सर्वान् अभिप्रायकृतान् कामांल् लेभे च कौरव।
tato dadhāra taṃ garbhaṃ devī rājīvalocanā. tāṃ sa rājā priyāṃ bhāryāṃ drupadaḥ kurunandana. putrasnehān mahābāhuḥ sukhaṃ paryacarat tadā. sarvān abhiprāyakṛtān kāmāṃl lebhe ca kaurava.