युध्यतां कामम् आचार्यो नाहं योत्स्ये धनंजयम्। मत्स्यो ह्य् अस्माभिर् आयोध्यो यद्य् आगच्छेद् गवां पदम्। कर्ण उवाच। सदैव द्रोणपुत्रो ऽयं पापात्मा पापपौरुषः। किम् अत्र कार्यं पार्थेन कथं वा स प्रशस्यते। अन्यत्र कामान् मोहाद् वा लोभाद् वास्मासु केवलात्। प्रशंसति दुरात्मानं पाण्डवं पापपौरुषम्। मां चापि निन्दते नित्यं द्विषतस्यैव काम्यया। तस्माद् अयं सुदुर्बुद्धिः पश्यतां मम पौरुषम्। अश्वत्थामोवाच। वाक्छूरा ब्राह्मणाः प्रोक्ता बाहुशूराश् च क्षत्रियाः। कर्ण उवाच। धनुषा चार्जुनः शूरः कर्णः शूरो मनोरथैः। सदा भीषयते सर्वां वाहिनीं ब्राह्मणो गुरुः। प्रीत्या च पाण्डुपुत्राणां दर्शयन्न् अहितं तव। सदा च वायवो वान्ति नित्यं वर्षति वासवः। अर्जुनं समरे जित्वा लब्ध्वा च विजयं महत्। ततश् छेत्स्यामि खड्गेन शिरस् ते ब्राह्मणाधम। वैशंपायन उवाच। एवम् उक्ते तु वचने कर्णेनामित्रसूदन। अश्वत्थामा ततो राजन् खड्गं जग्राह चर्म च। गृहीत्वा विमलं खड्गं चर्म चादाय सुप्रभम्। दुद्राव योद्धुं तं कर्णं सिंहः क्षुद्रमृगं यथा। तस्मिन् गृहीते खड्गे तु कर्णो ऽपि रथिनां वरः। उत्ततार रथात् तूर्णं गृह्णन् खड्गं स वीर्यवान्। ततस् तौ तु महावीर्यौ धृतास्त्रौ युद्धदुर्मदौ। अन्योन्यस्य वधं प्रेप्सू सिंहाव् इव मदोत्कटौ। तौ दृष्ट्वा सुमहावीर्यौ युद्धाय समवस्थितौ। दुर्योधनस् ततस् तूर्णं रथाद् उत्तीर्य वेगवान्। अभिगम्य गुरोः पुत्रम् अश्वत्थामानम् अब्रवीत्। अश्वत्थामन् गुरोः पुत्र क्षम्यतां द्विजसत्तम। कर्णो वक्तुं न जानाति ब्राह्मणाश् चातिकोपनाः। त्वयि संनिहितो भारो युद्धस्यैष विनिश्चयः। स तथाभिहितो राजन् राज्ञा चैव निवारितः। स्वरथं प्राप्य तूर्णं वै न च किं चिद् उवाच ह। कर्णो ऽपि स्वं रथं तूर्णम् आरुरोह नृपाज्ञया।
yudhyatāṃ kāmam ācāryo nāhaṃ yotsye dhanaṃjayam. matsyo hy asmābhir āyodhyo yady āgacched gavāṃ padam. karṇa uvāca. sadaiva droṇaputro 'yaṃ pāpātmā pāpapauruṣaḥ. kim atra kāryaṃ pārthena kathaṃ vā sa praśasyate. anyatra kāmān mohād vā lobhād vāsmāsu kevalāt. praśaṃsati durātmānaṃ pāṇḍavaṃ pāpapauruṣam. māṃ cāpi nindate nityaṃ dviṣatasyaiva kāmyayā. tasmād ayaṃ sudurbuddhiḥ paśyatāṃ mama pauruṣam. aśvatthāmovāca. vākchūrā brāhmaṇāḥ proktā bāhuśūrāś ca kṣatriyāḥ. karṇa uvāca. dhanuṣā cārjunaḥ śūraḥ karṇaḥ śūro manorathaiḥ. sadā bhīṣayate sarvāṃ vāhinīṃ brāhmaṇo guruḥ. prītyā ca pāṇḍuputrāṇāṃ darśayann ahitaṃ tava. sadā ca vāyavo vānti nityaṃ varṣati vāsavaḥ. arjunaṃ samare jitvā labdhvā ca vijayaṃ mahat. tataś chetsyāmi khaḍgena śiras te brāhmaṇādhama. vaiśaṃpāyana uvāca. evam ukte tu vacane karṇenāmitrasūdana. aśvatthāmā tato rājan khaḍgaṃ jagrāha carma ca. gṛhītvā vimalaṃ khaḍgaṃ carma cādāya suprabham. dudrāva yoddhuṃ taṃ karṇaṃ siṃhaḥ kṣudramṛgaṃ yathā. tasmin gṛhīte khaḍge tu karṇo 'pi rathināṃ varaḥ. uttatāra rathāt tūrṇaṃ gṛhṇan khaḍgaṃ sa vīryavān. tatas tau tu mahāvīryau dhṛtāstrau yuddhadurmadau. anyonyasya vadhaṃ prepsū siṃhāv iva madotkaṭau. tau dṛṣṭvā sumahāvīryau yuddhāya samavasthitau. duryodhanas tatas tūrṇaṃ rathād uttīrya vegavān. abhigamya guroḥ putram aśvatthāmānam abravīt. aśvatthāman guroḥ putra kṣamyatāṃ dvijasattama. karṇo vaktuṃ na jānāti brāhmaṇāś cātikopanāḥ. tvayi saṃnihito bhāro yuddhasyaiṣa viniścayaḥ. sa tathābhihito rājan rājñā caiva nivāritaḥ. svarathaṃ prāpya tūrṇaṃ vai na ca kiṃ cid uvāca ha. karṇo 'pi svaṃ rathaṃ tūrṇam āruroha nṛpājñayā.