उपशाम्यद् रजो भौमं रुधिरेण प्रसर्पता। कश्मलं प्राविशद् घोरं निर्मर्यादम् अवर्तत। उपाक्रोशंस् तदान्योन्यं शरैर् गाढं प्रवेजिताः। अन्तरिक्षे गतिर् येषां दर्शनं चाप्य् अरुध्यत। उपानिघ्नंत सुभृशं गोषु गोवृषभा इव। युधिष्ठिरो ऽपि धर्मात्मा भ्रातृभिः सहितस् तदा। व्यूहं कृत्वा विराटस्य अन्वयुध्यत पाण्डवः। आत्मानं श्येनवत् कृत्वा तुण्डम् आसीद् युधिष्ठिरः। पक्षौ यमौ च भवतः पुच्छम् आसीद् वृकोदरः। सहस्रं न्यहनत् तत्र कुन्तीपुत्रो युधिष्ठिरः। भीमसेनः सुसंक्रुद्धः सर्वशस्त्रभृतां वरः। द्विसाहस्रं रथान् वीरः परलोकं प्रवेशयत्। नकुलस् त्रिशतं जघ्ने सहदेवश् चतुःशतम्।
upaśāmyad rajo bhaumaṃ rudhireṇa prasarpatā. kaśmalaṃ prāviśad ghoraṃ nirmaryādam avartata. upākrośaṃs tadānyonyaṃ śarair gāḍhaṃ pravejitāḥ. antarikṣe gatir yeṣāṃ darśanaṃ cāpy arudhyata. upānighnaṃta subhṛśaṃ goṣu govṛṣabhā iva. yudhiṣṭhiro 'pi dharmātmā bhrātṛbhiḥ sahitas tadā. vyūhaṃ kṛtvā virāṭasya anvayudhyata pāṇḍavaḥ. ātmānaṃ śyenavat kṛtvā tuṇḍam āsīd yudhiṣṭhiraḥ. pakṣau yamau ca bhavataḥ puccham āsīd vṛkodaraḥ. sahasraṃ nyahanat tatra kuntīputro yudhiṣṭhiraḥ. bhīmasenaḥ susaṃkruddhaḥ sarvaśastrabhṛtāṃ varaḥ. dvisāhasraṃ rathān vīraḥ paralokaṃ praveśayat. nakulas triśataṃ jaghne sahadevaś catuḥśatam.