ततो हा हेति सहसा शब्दो मुक्तो नराधिपैः। देवैर् महर्षिभिश् चैव साधु साध्व् इति भारत। विस्मितैर् ईरितः शब्दः प्रशंसद्भिर् नलं नृपम्। दमयन्तीं तु कौरव्य वीरसेनसुतो नृपः। आश्वासयद् वरारोहां प्रहृष्टेनान्तरात्मना। यत् त्वं भजसि कल्याणि पुमांसं देवसंनिधौ। तस्मान् मां विद्धि भर्तारम् एतत् ते वचने रतम्। यावच् च मे धरिष्यन्ति प्राणा देहे शुचिस्मिते। तावत् त्वयि भविष्यामि सत्यम् एतद् ब्रवीमि ते। दमयन्ती तथा वाग्भिर् अभिनन्द्य कृताञ्जलिः। तौ परस्परतः प्रीतौ दृष्ट्वा त्व् अग्निपुरोगमान्। तान् एव शरणं देवाञ् जग्मतुर् मनसा तदा।
tato hā heti sahasā śabdo mukto narādhipaiḥ. devair maharṣibhiś caiva sādhu sādhv iti bhārata. vismitair īritaḥ śabdaḥ praśaṃsadbhir nalaṃ nṛpam. damayantīṃ tu kauravya vīrasenasuto nṛpaḥ. āśvāsayad varārohāṃ prahṛṣṭenāntarātmanā. yat tvaṃ bhajasi kalyāṇi pumāṃsaṃ devasaṃnidhau. tasmān māṃ viddhi bhartāram etat te vacane ratam. yāvac ca me dhariṣyanti prāṇā dehe śucismite. tāvat tvayi bhaviṣyāmi satyam etad bravīmi te. damayantī tathā vāgbhir abhinandya kṛtāñjaliḥ. tau parasparataḥ prītau dṛṣṭvā tv agnipurogamān. tān eva śaraṇaṃ devāñ jagmatur manasā tadā.