तस्मात् त्वं कुरुशार्दूल मा शुचो भरतर्षभ। त्वद्विधा हि महात्मानो न शोचन्ति परंतप। वैशंपायन उवाच। ये चेदं कथयिष्यन्ति रामस्य चरितं महत्। श्रोष्यन्ति चाप्य् अभीक्ष्णं ये नालक्ष्मीस् तान् भविष्यति। अर्घास् तेभ्यो भविष्यन्ति धनता च भविष्यति। इतिहासम् इमं श्रुत्वा पुराणं शश्वद् उत्तमम्। पुत्रान् पौत्रान् पशूंश् चैव वेत्स्यन्ते नृषु चाग्र्यताम्। अरोगाः प्रतिभांश् चैव भविष्यन्ति न संशयः। इदम् आख्यानकं रम्यं ये स्मरन्ति नरोत्तमाः। पुत्रपौत्रैश् च नन्दन्ति लभन्ते विष्णुवल्लभाम्। शृण्वन्तीदं पुण्यशीलाः श्रावयेच् चेदम् उत्तमम्। नरः फलम् अवाप्नोति राजसूयाश्वमेधयोः। काञ्चनेन विमानेन स्वर्गं याति नरोत्तमः। पुनर् लक्ष्मीर् उपयुतो जायते पृथिवीतले। श्रुत्वा चेदम् उपाख्यानं श्राव्यम् अन्यन् न रोचयेत्। पुंस्कोकिलरुतं श्रुत्वा क्रौञ्चीध्वाङ्क्षस्य वाग् इव।
tasmāt tvaṃ kuruśārdūla mā śuco bharatarṣabha. tvadvidhā hi mahātmāno na śocanti paraṃtapa. vaiśaṃpāyana uvāca. ye cedaṃ kathayiṣyanti rāmasya caritaṃ mahat. śroṣyanti cāpy abhīkṣṇaṃ ye nālakṣmīs tān bhaviṣyati. arghās tebhyo bhaviṣyanti dhanatā ca bhaviṣyati. itihāsam imaṃ śrutvā purāṇaṃ śaśvad uttamam. putrān pautrān paśūṃś caiva vetsyante nṛṣu cāgryatām. arogāḥ pratibhāṃś caiva bhaviṣyanti na saṃśayaḥ. idam ākhyānakaṃ ramyaṃ ye smaranti narottamāḥ. putrapautraiś ca nandanti labhante viṣṇuvallabhām. śṛṇvantīdaṃ puṇyaśīlāḥ śrāvayec cedam uttamam. naraḥ phalam avāpnoti rājasūyāśvamedhayoḥ. kāñcanena vimānena svargaṃ yāti narottamaḥ. punar lakṣmīr upayuto jāyate pṛthivītale. śrutvā cedam upākhyānaṃ śrāvyam anyan na rocayet. puṃskokilarutaṃ śrutvā krauñcīdhvāṅkṣasya vāg iva.