अजय्यांश् चाप्य् अवध्यांश् च वारयिष्यसि तान् युधि। ऋते ऽर्जुनं महाबाहुं देवैर् अपि दुरासदम्। नरं नाम सुरेशवरम्। बदर्यां तप्ततपसं नारायणसहायकम्। अजितं सर्वलोकानां। मम पाशुपतास्त्रेण गुप्तं सर्वत्र सर्वदा। मया दत्तं पाशुपतं दिव्यम् अप्रतिमं शरम्। अवाप लोकपालेभ्यो वज्रादीन् स महाशरान्। देवदेवो ह्य् अनन्तात्मा विष्णुः सुरगुरुः प्रभुः। प्रधानपुरुषो ऽव्यक्तो विश्वात्मा विश्वमूर्तिमान्। युगान्तकाले संप्राप्ते कालाग्निर् दहते जगत्। सपर्वतार्णवद्वीपं सशैलवनकाननम्। निर्दहन् नागलोकांश् च पातालतलचारिणः। अथान्तरिक्षे सुमहन्नानावर्णाः पयोधराः। घोरस्वरा विनदिनस् तडिन्मालावलम्बिनः। समुत्तिष्ठन् दिशः सर्वा विवर्षन्तः समन्ततः। ततो ऽग्निं नाशयाम् आसुः संवर्ताग्निनियामकाः। अक्षमात्रैश् च धाराभिस् तिष्ठन्त्य् आपूर्य सर्वशः। एकार्णवे तदा तस्मिन्न् उपशान्तचराचरे। नष्टचन्द्रार्कपवने ग्रहनक्षत्रवर्जिते। चतुर्युगसहस्रान्ते सलिलेनाप्लुता मही। ततो नारायणाख्यस् तु सहस्राक्षः सहस्रपात्। सहस्रशीर्षा पुरुषः स्वप्तुकामस् त्व् अतीन्द्रियः। फटासहस्रविकटं शेषं पर्यङ्कभोगिनम्। सहस्रम् इव तिग्मांशुसंघातम् अमितद्युतिम्। कुन्देन्दुहारगोक्षीरमृणालकुमुदप्रभम्। तत्रासौ भगवान् देवः स्वपञ् जलनिधौ तदा। नैशेन तमसा व्याप्तां स्वां रात्रिं कुरुते विभुः। सत्त्वोद्रेकात् प्रवृद्धस् तु शून्यं लोकम् अपश्यत। इमं चोदाहरन्त्य् अत्र श्लोकं नारायणं प्रति। आपो नारास् तत्तनव इत्य् अपां नाम शुश्रुम। अयनं तेन चैवास्ते तेन नारायणः स्मृतः। प्रध्यानसमकालं तु प्रजाहेतोः सनातनः। ध्यातमात्रे तु भगवन्नाभ्यां पद्मः समुत्थितः। ततश् चतुर्मुखो ब्रह्मा नाभिपद्माद् विनिःसृतः। तत्रोपविष्टः सहसा पद्मे लोकपितामहः। शून्यं दृष्ट्वा जगत् कृत्स्नं मानसान् आत्मनः समान्। ततो मरीचिप्रमुखान् महर्षीन् असृजन् नव। ते ऽसृजन् सर्वभूतानि त्रसानि स्थावराणि च। यक्षराक्षसभूतानि पिशाचोरगमानुषान्। सृजते ब्रह्ममूर्तिस् तु रक्षते पौरुषी तनुः। रौद्रीभावेन शमयेत् तिस्रो ऽवस्थाः प्रजापतेः। न श्रुतं ते सिन्धुपते विष्णोर् अद्भुतकर्मणः। कथ्यमानानि मुनिभिर् ब्राह्मणैर् वेदपारगैः। जलेन समनुप्राप्ते सर्वतः पृथिवीतले। तदा चैकार्णवे तस्मिन्न् एकाकाशे प्रभुश् चरन्। निशायाम् इव खद्योतः प्रावृट्काले समन्ततः। प्रतिष्ठानाय पृथिवीं मार्गमाणस् तदाभवत्। जले निमग्नां गां दृष्ट्वा चोद्धर्तुं मनसेच्छति। किं नु रूपम् अहं कृत्वा सलिलाद् उद्धरे महीम्। एवं संचिन्त्य मनसा दृष्ट्वा दिव्येन चक्षुषा। जलक्रीडाभिरुचितं वाराहं रूपम् अस्मरत्। कृत्वा वाराहवपुषं वाङ्मयं वेदसंमितम्। दशयोजनविस्तीर्णम् आयतं शतयोजनम्। महापर्वतवर्ष्माभं तीक्ष्णदंष्ट्रं प्रदीप्तिमत्। महामेघौघनिर्घोषं नीलजीमूतसंनिभम्। भूत्वा यज्ञवराहो वै अपः संप्राविशत् प्रभुः। दंष्ट्रेणैकेन चोद्धृत्य स्वे स्थाने न्यविशन् महीम्। पुनर् एव महाबाहुर् अपूर्वां तनुम् आश्रितः। नरस्य कृत्वार्धतनुं सिंहस्यार्धतनुं प्रभुः। दैत्येन्द्रस्य सभां गत्वा पाणिं संस्पृश्य पाणिना। दैत्यानाम् आदिपुरुषः सुरारिर् दितिनन्दनः। दृष्ट्वा चापूर्ववपुषं क्रोधात् संरक्तलोचनः। शूलोद्यतकरः स्रग्वी हिरण्यकशिपुस् तदा। मेघस्तनितनिर्घोषो नीलाभ्रचयसंनिभः। देवारिर् दितिजो वीरो नृसिंहं समुपाद्रवत्। समुपेत्य ततस् तीक्ष्णैर् मृगेन्द्रेण बलीयसा। नारसिंहेन वपुषा दारितः करजैर् भृशम्। एवं निहत्य भगवान् दैत्येन्द्रं रिपुघातिनम्। भूयो ऽन्यः पुण्डरीकाक्षः प्रभुर् लोकहिताय च। कश्यपस्यात्मजः श्रीमान् अदित्या गर्भधारितः। पूर्णे वर्षसहस्रे तु प्रसूता गर्भम् उत्तमम्। दुर्दिनाम्भोदसदृशो दीप्ताक्षो वामनाकृतिः। दण्डी कमण्डलुधरः श्रीवत्सोरसिभूषितः। जटी यज्ञोपवीती च भगवान् बालरूपधृक्। यज्ञवाटं गतः श्रीमान् दानवेन्द्रस्य वै तदा। बृहस्पतिसहायो ऽसौ प्रविष्टो बलिनो मखे। तं दृष्ट्वा वामनतनुं प्रहृष्टो बलिर् अब्रवीत्। प्रीतो ऽस्मि दर्शने विप्र ब्रूहि त्वं किं ददानि ते। एवम् उक्तस् तु बलिना वामनः प्रत्युवाच ह। स्वस्तीत्य् उक्त्वा बलिं देवः स्मयमानो ऽभ्यभाषत। मेदिनीं दानवपते देहि मे विक्रमत्रयम्। बलिर् ददौ प्रसन्नात्मा विप्रायामिततेजसे। ततो दिव्याद्भुततमं रूपं विक्रमतो हरेः। विक्रमैस् त्रिभिर् अक्षोभ्यो जहाराशु स मेदिनीम्। ददौ शक्राय च महीं विष्णुर् देवः सनातनः। एष ते वामनो नाम प्रादुर्भावः प्रकीर्तितः। तेन देवाः प्रादुर् आसन् वैष्णवं चोच्यते जगत्। असतां निग्रहार्थाय धर्मसंरक्षणाय च। अवतीर्णो मनुष्याणाम् अजायत यदुक्षये। स एवं भगवान् विष्णुः कृष्णेति परिकीर्त्यते। अनाद्यन्तम् अजं देवं प्रभुं लोकनमस्कृतम्। यं देवं विदुषो गान्ति तस्य कर्माणि सैन्धव।
ajayyāṃś cāpy avadhyāṃś ca vārayiṣyasi tān yudhi. ṛte 'rjunaṃ mahābāhuṃ devair api durāsadam. naraṃ nāma sureśavaram. badaryāṃ taptatapasaṃ nārāyaṇasahāyakam. ajitaṃ sarvalokānāṃ. mama pāśupatāstreṇa guptaṃ sarvatra sarvadā. mayā dattaṃ pāśupataṃ divyam apratimaṃ śaram. avāpa lokapālebhyo vajrādīn sa mahāśarān. devadevo hy anantātmā viṣṇuḥ suraguruḥ prabhuḥ. pradhānapuruṣo 'vyakto viśvātmā viśvamūrtimān. yugāntakāle saṃprāpte kālāgnir dahate jagat. saparvatārṇavadvīpaṃ saśailavanakānanam. nirdahan nāgalokāṃś ca pātālatalacāriṇaḥ. athāntarikṣe sumahannānāvarṇāḥ payodharāḥ. ghorasvarā vinadinas taḍinmālāvalambinaḥ. samuttiṣṭhan diśaḥ sarvā vivarṣantaḥ samantataḥ. tato 'gniṃ nāśayām āsuḥ saṃvartāgniniyāmakāḥ. akṣamātraiś ca dhārābhis tiṣṭhanty āpūrya sarvaśaḥ. ekārṇave tadā tasminn upaśāntacarācare. naṣṭacandrārkapavane grahanakṣatravarjite. caturyugasahasrānte salilenāplutā mahī. tato nārāyaṇākhyas tu sahasrākṣaḥ sahasrapāt. sahasraśīrṣā puruṣaḥ svaptukāmas tv atīndriyaḥ. phaṭāsahasravikaṭaṃ śeṣaṃ paryaṅkabhoginam. sahasram iva tigmāṃśusaṃghātam amitadyutim. kundenduhāragokṣīramṛṇālakumudaprabham. tatrāsau bhagavān devaḥ svapañ jalanidhau tadā. naiśena tamasā vyāptāṃ svāṃ rātriṃ kurute vibhuḥ. sattvodrekāt pravṛddhas tu śūnyaṃ lokam apaśyata. imaṃ codāharanty atra ślokaṃ nārāyaṇaṃ prati. āpo nārās tattanava ity apāṃ nāma śuśruma. ayanaṃ tena caivāste tena nārāyaṇaḥ smṛtaḥ. pradhyānasamakālaṃ tu prajāhetoḥ sanātanaḥ. dhyātamātre tu bhagavannābhyāṃ padmaḥ samutthitaḥ. tataś caturmukho brahmā nābhipadmād viniḥsṛtaḥ. tatropaviṣṭaḥ sahasā padme lokapitāmahaḥ. śūnyaṃ dṛṣṭvā jagat kṛtsnaṃ mānasān ātmanaḥ samān. tato marīcipramukhān maharṣīn asṛjan nava. te 'sṛjan sarvabhūtāni trasāni sthāvarāṇi ca. yakṣarākṣasabhūtāni piśācoragamānuṣān. sṛjate brahmamūrtis tu rakṣate pauruṣī tanuḥ. raudrībhāvena śamayet tisro 'vasthāḥ prajāpateḥ. na śrutaṃ te sindhupate viṣṇor adbhutakarmaṇaḥ. kathyamānāni munibhir brāhmaṇair vedapāragaiḥ. jalena samanuprāpte sarvataḥ pṛthivītale. tadā caikārṇave tasminn ekākāśe prabhuś caran. niśāyām iva khadyotaḥ prāvṛṭkāle samantataḥ. pratiṣṭhānāya pṛthivīṃ mārgamāṇas tadābhavat. jale nimagnāṃ gāṃ dṛṣṭvā coddhartuṃ manasecchati. kiṃ nu rūpam ahaṃ kṛtvā salilād uddhare mahīm. evaṃ saṃcintya manasā dṛṣṭvā divyena cakṣuṣā. jalakrīḍābhirucitaṃ vārāhaṃ rūpam asmarat. kṛtvā vārāhavapuṣaṃ vāṅmayaṃ vedasaṃmitam. daśayojanavistīrṇam āyataṃ śatayojanam. mahāparvatavarṣmābhaṃ tīkṣṇadaṃṣṭraṃ pradīptimat. mahāmeghaughanirghoṣaṃ nīlajīmūtasaṃnibham. bhūtvā yajñavarāho vai apaḥ saṃprāviśat prabhuḥ. daṃṣṭreṇaikena coddhṛtya sve sthāne nyaviśan mahīm. punar eva mahābāhur apūrvāṃ tanum āśritaḥ. narasya kṛtvārdhatanuṃ siṃhasyārdhatanuṃ prabhuḥ. daityendrasya sabhāṃ gatvā pāṇiṃ saṃspṛśya pāṇinā. daityānām ādipuruṣaḥ surārir ditinandanaḥ. dṛṣṭvā cāpūrvavapuṣaṃ krodhāt saṃraktalocanaḥ. śūlodyatakaraḥ sragvī hiraṇyakaśipus tadā. meghastanitanirghoṣo nīlābhracayasaṃnibhaḥ. devārir ditijo vīro nṛsiṃhaṃ samupādravat. samupetya tatas tīkṣṇair mṛgendreṇa balīyasā. nārasiṃhena vapuṣā dāritaḥ karajair bhṛśam. evaṃ nihatya bhagavān daityendraṃ ripughātinam. bhūyo 'nyaḥ puṇḍarīkākṣaḥ prabhur lokahitāya ca. kaśyapasyātmajaḥ śrīmān adityā garbhadhāritaḥ. pūrṇe varṣasahasre tu prasūtā garbham uttamam. durdināmbhodasadṛśo dīptākṣo vāmanākṛtiḥ. daṇḍī kamaṇḍaludharaḥ śrīvatsorasibhūṣitaḥ. jaṭī yajñopavītī ca bhagavān bālarūpadhṛk. yajñavāṭaṃ gataḥ śrīmān dānavendrasya vai tadā. bṛhaspatisahāyo 'sau praviṣṭo balino makhe. taṃ dṛṣṭvā vāmanatanuṃ prahṛṣṭo balir abravīt. prīto 'smi darśane vipra brūhi tvaṃ kiṃ dadāni te. evam uktas tu balinā vāmanaḥ pratyuvāca ha. svastīty uktvā baliṃ devaḥ smayamāno 'bhyabhāṣata. medinīṃ dānavapate dehi me vikramatrayam. balir dadau prasannātmā viprāyāmitatejase. tato divyādbhutatamaṃ rūpaṃ vikramato hareḥ. vikramais tribhir akṣobhyo jahārāśu sa medinīm. dadau śakrāya ca mahīṃ viṣṇur devaḥ sanātanaḥ. eṣa te vāmano nāma prādurbhāvaḥ prakīrtitaḥ. tena devāḥ prādur āsan vaiṣṇavaṃ cocyate jagat. asatāṃ nigrahārthāya dharmasaṃrakṣaṇāya ca. avatīrṇo manuṣyāṇām ajāyata yadukṣaye. sa evaṃ bhagavān viṣṇuḥ kṛṣṇeti parikīrtyate. anādyantam ajaṃ devaṃ prabhuṃ lokanamaskṛtam. yaṃ devaṃ viduṣo gānti tasya karmāṇi saindhava.