कर्ण उवाच। दुर्योधन निबोधेदं यत् त्वा वक्ष्यामि कौरव। भीष्मो ऽस्मान् निन्दति सदा पाण्डवांश् च प्रशंसति। त्वद्द्वेषाच् च महाबाहो ममापि द्वेष्टुम् अर्हति। विगर्हते च मां नित्यं त्वत्समीपे नरेश्वर। सो ऽहं भीष्मवचस् तद् वै न मृष्यामीह भारत। त्वत्समक्षं यद् उक्तं च भीष्मेणामित्रकर्शन। पाण्डवानां यशो राजंस् तव निन्दां च भारत। अनुजानीहि मां राजन् सभृत्यबलवाहनम्। जेष्यामि पृथिवीं राजन् सशैलवनकाननाम्। जिता च पाण्डवैर् भूमिश् चतुर्भिर् बलशालिभिः। ताम् अहं ते विजेष्यामि एक एव न संशयः। संपश्यतु सुदुर्बुद्धिर् भीष्मः कुरुकुलाधमः। अनिन्द्यं निन्दते यो हि अप्रशंस्यं प्रशंसति। स पश्यतु बलं मे ऽद्य आत्मानं तु विगर्हतु। अनुजानीहि मां राजन् ध्रुवो हि विजयस् तव। प्रतिजानामि ते सत्यं राजन्न् आयुधम् आलभे। तच् छ्रुत्वा तु वचो राजन् कर्णस्य भरतर्षभ। प्रीत्या परमया युक्तः कर्णम् आह नराधिपः। धन्यो ऽस्म्य् अनुगृहीतो ऽस्मि यस्य मे त्वं महाबलः। हितेषु वर्तसे नित्यं सफलं जन्म चाद्य मे। यदा च मन्यसे वीर सर्वशत्रुनिबर्हणम्। तदा निर्गच्छ भद्रं ते ह्य् अनुशाधि च माम् इति। एवम् उक्तस् तदा कर्णो धार्तराष्ट्रेण धीमता। सर्वम् आज्ञापयाम् आस प्रायात्रिकम् अरिंदम। प्रययौ च महेष्वासो नक्षत्रे शुभदैवते। शुभे तिथौ मुहूर्ते च पूज्यमानो द्विजातिभिः। मङ्गलैश् च शुभैः स्नातो वाग्भिश् चापि प्रपूजितः। वैशंपायन उवाच। नादयन् रथघोषेण त्रैलोक्यं सचराचरम्। ततः कर्णो महेष्वासो बलेन महता वृतः। द्रुपदस्य पुरं रम्यं रुरोध भरतर्षभ। युद्धेन महता चैनं चक्रे वीरं वशानुगम्। सुवर्णं रजतं चापि रत्नानि विविधानि च। करं च दापयाम् आस द्रुपदं नृपसत्तम। तं विनिर्जित्य राजेन्द्र राजानस् तस्य ये ऽनुगाः। तान् सर्वान् वशगांश् चक्रे करं चैनान् अदापयत्। अथोत्तरां दिशं गत्वा वशे चक्रे नराधिपान्। भगदत्तं च निर्जित्य राधेयो गिरिम् आरुहत्। हिमवन्तं महाशैलं युध्यमानश् च शत्रुभिः। प्रययौ च दिशः सर्वान् नृपतीन् वशम् आनयत्। स हैमवतिकाञ् जित्वा करं सर्वान् अदापयत्। नेपालविषये ये च राजानस् तान् अवाजयत्। अवतीर्य ततः शैलात् पूर्वां दिशम् अभिद्रुतः। अङ्गान् वङ्गान् कलिङ्गांश् च शुण्डिकान् मिथिलान् अथ। मागधान् कर्कखण्डांश् च निवेश्य विषये ऽऽत्मनः। आवशीरांश् च योध्यांश् च अहिक्षत्रं च निर्जयत्। पूर्वां दिशं विनिर्जित्य वत्सभूमिं तथागमत्। वत्सभूमिं विनिर्जित्य केवलां मृत्तिकावतीम्। मोहनं पत्तनं चैव त्रिपुरीं कोसलां तथा। एतान् सर्वान् विनिर्जित्य करम् आदाय सर्वशः। दक्षिणां दिशम् आस्थाय कर्णो जित्वा महारथान्। रुक्मिणं दाक्षिणात्येषु योधयाम् आस सूतजः। स युद्धं तुमुलं कृत्वा रुक्मी प्रोवाच सूतजम्। प्रीतो ऽस्मि तव राजेन्द्र विक्रमेण बलेन च। न ते विघ्नं करिष्यामि प्रतिज्ञां समपालयम्। प्रीत्या चाहं प्रयच्छामि हिरण्यं यावद् इच्छसि। समेत्य रुक्मिणा कर्णः पाण्ड्यं शैलं च सो ऽगमत्। स केरलं रणे चैव नीलं चापि महीपतिम्। वेणुदारिसुतं चैव ये चान्ये नृपसत्तमाः। दक्षिणस्यां दिशि नृपान् करान् सर्वान् अदापयत्। शैशुपालिं ततो गत्वा विजिग्ये सूतनन्दनः। पार्श्वस्थांश् चापि नृपतीन् वशे चक्रे महाबलः। आवन्त्यांश् च वशे कृत्वा साम्ना च भरतर्षभ। वृष्णिभिः सह संगम्य पश्चिमाम् अपि निर्जयत्। वारुणीं दिशम् आगम्य यावनान् बर्बरांस् तथा। नृपान् पश्चिमभूमिस्थान् दापयाम् आस वै करान्। विजित्य पृथिवीं सर्वां स पूर्वापरदक्षिणाम्। सम्लेच्छाटविकान् वीरः सपर्वतनिवासिनः। भद्रान् रोहितकांश् चैव आग्रेयान् मालवान् अपि। गणान् सर्वान् विनिर्जित्य नीतिकृत् प्रहसन्न् इव। शशकान् यवनांश् चैव विजिग्ये सूतनन्दनः। नग्नजित्प्रमुखांश् चैव गणाञ् जित्वा महारथान्। एवं स पृथिवीं सर्वां वशे कृत्वा महारथः। विजित्य पुरुषव्याघ्रो नागसाह्वयम् आगमत्। तम् आगतं महेष्वासं धार्तराष्ट्रो जनाधिपः। प्रत्युद्गम्य महाराज सभ्रातृपितृबान्धवः। अर्चयाम् आस विधिना कर्णम् आहवशोभिनम्। आश्रावयच् च तत् कर्म प्रीयमाणो जनेश्वरः। यन् न भीष्मान् न च द्रोणान् न कृपान् न च बाह्लिकात्। प्राप्तवान् अस्मि भद्रं ते त्वत्तः प्राप्तं मया हि तत्। बहुना च किम् उक्तेन शृणु कर्ण वचो मम। सनाथो ऽस्मि महाबाहो त्वया नाथेन सत्तम। न हि ते पाण्डवाः सर्वे कलाम् अर्हन्ति षोडशीम्। अन्ये वा पुरुषव्याघ्र राजानो ऽभ्युदितोदिताः। स भवान् धृतराष्ट्रं तं गान्धारीं च यशस्विनीम्। पश्य कर्ण महेष्वास अदितिं वज्रभृद् यथा। ततो हलहलाशब्दः प्रादुर् आसीद् विशां पते। हाहाकाराश् च बहवो नगरे नागसाह्वये। के चिद् एनं प्रशंसन्ति निन्दन्ति स्म तथापरे। तूष्णीम् आसंस् तथा चान्ये नृपास् तत्र जनाधिप। एवं विजित्य राजेन्द्र कर्णः शस्त्रभृतां वरः। सपर्वतवनाकाशां ससमुद्रां सनिष्कुटाम्। देशैर् उच्चावचैः पूर्णां पत्तनैर् नगरैर् अपि। द्वीपैश् चानूपसंपूर्णैः पृथिवीं पृथिवीपते। कालेन नातिदीर्घेण वशे कृत्वा तु पार्थिवान्। अक्षयं धनम् आदाय सूतजो नृपम् अभ्ययात्। प्रविश्य च गृहं राजन्न् अभ्यन्तरम् अरिंदम। गान्धारीसहितं वीरो धृतराष्ट्रं ददर्श सः। पुत्रवच् च नरव्याघ्र पादौ जग्राह धर्मवित्। धृतराष्ट्रेण चाश्लिष्य प्रेम्णा चापि विसर्जितः। तदा प्रभृति राजा च शकुनिश् चापि सौबलः। वैशंपायन उवाच। जानते निर्जितान् पार्थान् कर्णेन युधि भारत। जित्वा तु पृथिवीं राजन् सूतपुत्रो जनाधिप। अब्रवीत् परवीरघ्नो दुर्योधनम् इदं वचः। श्रुत्वा च तत् तथा सर्वं कर्तुम् अर्हस्य् अरिंदम।
karṇa uvāca. duryodhana nibodhedaṃ yat tvā vakṣyāmi kaurava. bhīṣmo 'smān nindati sadā pāṇḍavāṃś ca praśaṃsati. tvaddveṣāc ca mahābāho mamāpi dveṣṭum arhati. vigarhate ca māṃ nityaṃ tvatsamīpe nareśvara. so 'haṃ bhīṣmavacas tad vai na mṛṣyāmīha bhārata. tvatsamakṣaṃ yad uktaṃ ca bhīṣmeṇāmitrakarśana. pāṇḍavānāṃ yaśo rājaṃs tava nindāṃ ca bhārata. anujānīhi māṃ rājan sabhṛtyabalavāhanam. jeṣyāmi pṛthivīṃ rājan saśailavanakānanām. jitā ca pāṇḍavair bhūmiś caturbhir balaśālibhiḥ. tām ahaṃ te vijeṣyāmi eka eva na saṃśayaḥ. saṃpaśyatu sudurbuddhir bhīṣmaḥ kurukulādhamaḥ. anindyaṃ nindate yo hi apraśaṃsyaṃ praśaṃsati. sa paśyatu balaṃ me 'dya ātmānaṃ tu vigarhatu. anujānīhi māṃ rājan dhruvo hi vijayas tava. pratijānāmi te satyaṃ rājann āyudham ālabhe. tac chrutvā tu vaco rājan karṇasya bharatarṣabha. prītyā paramayā yuktaḥ karṇam āha narādhipaḥ. dhanyo 'smy anugṛhīto 'smi yasya me tvaṃ mahābalaḥ. hiteṣu vartase nityaṃ saphalaṃ janma cādya me. yadā ca manyase vīra sarvaśatrunibarhaṇam. tadā nirgaccha bhadraṃ te hy anuśādhi ca mām iti. evam uktas tadā karṇo dhārtarāṣṭreṇa dhīmatā. sarvam ājñāpayām āsa prāyātrikam ariṃdama. prayayau ca maheṣvāso nakṣatre śubhadaivate. śubhe tithau muhūrte ca pūjyamāno dvijātibhiḥ. maṅgalaiś ca śubhaiḥ snāto vāgbhiś cāpi prapūjitaḥ. vaiśaṃpāyana uvāca. nādayan rathaghoṣeṇa trailokyaṃ sacarācaram. tataḥ karṇo maheṣvāso balena mahatā vṛtaḥ. drupadasya puraṃ ramyaṃ rurodha bharatarṣabha. yuddhena mahatā cainaṃ cakre vīraṃ vaśānugam. suvarṇaṃ rajataṃ cāpi ratnāni vividhāni ca. karaṃ ca dāpayām āsa drupadaṃ nṛpasattama. taṃ vinirjitya rājendra rājānas tasya ye 'nugāḥ. tān sarvān vaśagāṃś cakre karaṃ cainān adāpayat. athottarāṃ diśaṃ gatvā vaśe cakre narādhipān. bhagadattaṃ ca nirjitya rādheyo girim āruhat. himavantaṃ mahāśailaṃ yudhyamānaś ca śatrubhiḥ. prayayau ca diśaḥ sarvān nṛpatīn vaśam ānayat. sa haimavatikāñ jitvā karaṃ sarvān adāpayat. nepālaviṣaye ye ca rājānas tān avājayat. avatīrya tataḥ śailāt pūrvāṃ diśam abhidrutaḥ. aṅgān vaṅgān kaliṅgāṃś ca śuṇḍikān mithilān atha. māgadhān karkakhaṇḍāṃś ca niveśya viṣaye ''tmanaḥ. āvaśīrāṃś ca yodhyāṃś ca ahikṣatraṃ ca nirjayat. pūrvāṃ diśaṃ vinirjitya vatsabhūmiṃ tathāgamat. vatsabhūmiṃ vinirjitya kevalāṃ mṛttikāvatīm. mohanaṃ pattanaṃ caiva tripurīṃ kosalāṃ tathā. etān sarvān vinirjitya karam ādāya sarvaśaḥ. dakṣiṇāṃ diśam āsthāya karṇo jitvā mahārathān. rukmiṇaṃ dākṣiṇātyeṣu yodhayām āsa sūtajaḥ. sa yuddhaṃ tumulaṃ kṛtvā rukmī provāca sūtajam. prīto 'smi tava rājendra vikrameṇa balena ca. na te vighnaṃ kariṣyāmi pratijñāṃ samapālayam. prītyā cāhaṃ prayacchāmi hiraṇyaṃ yāvad icchasi. sametya rukmiṇā karṇaḥ pāṇḍyaṃ śailaṃ ca so 'gamat. sa keralaṃ raṇe caiva nīlaṃ cāpi mahīpatim. veṇudārisutaṃ caiva ye cānye nṛpasattamāḥ. dakṣiṇasyāṃ diśi nṛpān karān sarvān adāpayat. śaiśupāliṃ tato gatvā vijigye sūtanandanaḥ. pārśvasthāṃś cāpi nṛpatīn vaśe cakre mahābalaḥ. āvantyāṃś ca vaśe kṛtvā sāmnā ca bharatarṣabha. vṛṣṇibhiḥ saha saṃgamya paścimām api nirjayat. vāruṇīṃ diśam āgamya yāvanān barbarāṃs tathā. nṛpān paścimabhūmisthān dāpayām āsa vai karān. vijitya pṛthivīṃ sarvāṃ sa pūrvāparadakṣiṇām. samlecchāṭavikān vīraḥ saparvatanivāsinaḥ. bhadrān rohitakāṃś caiva āgreyān mālavān api. gaṇān sarvān vinirjitya nītikṛt prahasann iva. śaśakān yavanāṃś caiva vijigye sūtanandanaḥ. nagnajitpramukhāṃś caiva gaṇāñ jitvā mahārathān. evaṃ sa pṛthivīṃ sarvāṃ vaśe kṛtvā mahārathaḥ. vijitya puruṣavyāghro nāgasāhvayam āgamat. tam āgataṃ maheṣvāsaṃ dhārtarāṣṭro janādhipaḥ. pratyudgamya mahārāja sabhrātṛpitṛbāndhavaḥ. arcayām āsa vidhinā karṇam āhavaśobhinam. āśrāvayac ca tat karma prīyamāṇo janeśvaraḥ. yan na bhīṣmān na ca droṇān na kṛpān na ca bāhlikāt. prāptavān asmi bhadraṃ te tvattaḥ prāptaṃ mayā hi tat. bahunā ca kim uktena śṛṇu karṇa vaco mama. sanātho 'smi mahābāho tvayā nāthena sattama. na hi te pāṇḍavāḥ sarve kalām arhanti ṣoḍaśīm. anye vā puruṣavyāghra rājāno 'bhyuditoditāḥ. sa bhavān dhṛtarāṣṭraṃ taṃ gāndhārīṃ ca yaśasvinīm. paśya karṇa maheṣvāsa aditiṃ vajrabhṛd yathā. tato halahalāśabdaḥ prādur āsīd viśāṃ pate. hāhākārāś ca bahavo nagare nāgasāhvaye. ke cid enaṃ praśaṃsanti nindanti sma tathāpare. tūṣṇīm āsaṃs tathā cānye nṛpās tatra janādhipa. evaṃ vijitya rājendra karṇaḥ śastrabhṛtāṃ varaḥ. saparvatavanākāśāṃ sasamudrāṃ saniṣkuṭām. deśair uccāvacaiḥ pūrṇāṃ pattanair nagarair api. dvīpaiś cānūpasaṃpūrṇaiḥ pṛthivīṃ pṛthivīpate. kālena nātidīrgheṇa vaśe kṛtvā tu pārthivān. akṣayaṃ dhanam ādāya sūtajo nṛpam abhyayāt. praviśya ca gṛhaṃ rājann abhyantaram ariṃdama. gāndhārīsahitaṃ vīro dhṛtarāṣṭraṃ dadarśa saḥ. putravac ca naravyāghra pādau jagrāha dharmavit. dhṛtarāṣṭreṇa cāśliṣya premṇā cāpi visarjitaḥ. tadā prabhṛti rājā ca śakuniś cāpi saubalaḥ. vaiśaṃpāyana uvāca. jānate nirjitān pārthān karṇena yudhi bhārata. jitvā tu pṛthivīṃ rājan sūtaputro janādhipa. abravīt paravīraghno duryodhanam idaṃ vacaḥ. śrutvā ca tat tathā sarvaṃ kartum arhasy ariṃdama.