युधिष्ठिर उवाच। अहो बुद्धिमतां श्रेष्ठ शुभा बुद्धिर् इयं तव। विदितं वेदितव्यं ते कस्मान् माम् अनुपृच्छसि। सर्प उवाच। उक्तास् ते सर्वशस् तात प्रश्नाः प्रश्नविदां वर। वैशंपायन उवाच। इदानीम् एष मुञ्चामि भ्रातरं ते वृकोदरम्। नहुषेण ततो मुक्तं भीमम् आश्लिष्य सोदरम्। युधिष्ठिरो ऽपि धर्मात्मा नहुषं प्रत्यपूजयत्। नहुषो ऽपि मुनेः शापाद् विमुक्तः प्रीतमानसः। दिव्यरूपधरः श्रीमान् प्रत्युवाच युधिष्ठिरम्। संभाष्यं साधुभिः पुण्यम् इति वै वैदिकी श्रुतिः। सर्पत्वात् पश्य मुक्तो ऽहं त्वया संभाष्य साधुना। धर्मं किल नराः कृत्वा लभन्ते सत्सुतान् इह। धर्मेण कः कृतो धर्मो येन लब्धो भवान् सुतः। न केवलं प्रजा धन्या यासां राजन् नृपो भवान्। धर्मो ऽपि धन्यो धर्मज्ञ यस्य पुत्रस् त्वम् ईदृशः। दृष्टाः श्रुताश् च बहवो नृपा धर्मपरायणाः। युधिष्ठिर उवाच। न श्रुतो न च दृष्टो मे धर्मज्ञस् त्वादृशो नृपः। सभाग्यो ऽहं महाभाग यस्य तुष्टो भवान् गुणैः। नासभाग्यस्य तुष्यन्ति देवकल्पा भवादृशाः। किं तु कौतूहलं तात मम पार्थिवसत्तम। अतः पृच्छामि सौहार्दात् त्वाम् अहं नाभ्यसूयया। सर्वशास्त्रार्थतत्त्वज्ञं त्रैलोक्येश्वरपूजितम्। नहुष उवाच। कथं त्वाम् आविशन् मोहः प्राकृतं पुरुषं यथा। श्रुतशीलादिभिर् युक्तं धार्मिकं तपसि स्थितम्। सुप्राज्ञम् अपि कौन्तेय ऋद्धिर् मोहयते नरम्। हीनाभिजनवृत्तो ऽपि न स राजास्ति कश् चन। यस्य चेतसि राजेन्द्र करोति न मदः पदम्। यथाग्नौ ध्रुवम् उष्णत्वम् अनिले चलनं यथा। यथा शशिनि शीतत्वं तथैश्वर्ये ध्रुवो मदः। ऐश्वर्यतिमिरं चक्षुर् न तत् पश्यति निर्मलम्। पश्चाद् विमलतां याति विनिपाताञ्जनाञ्जितम्। वर्तमानः सुखे स्वर्गे नावैतीति मतिर् मम। सो ऽहम् ऐश्वर्यमोहेन यदाविष्टो युधिष्ठिर। पतितः प्रतिसंबुद्धः सांप्रतं बोधयामि वः। लोकद्वयहितं वक्तुं ज्ञातुं को वा न पण्डितः। तत्क्रियानुविधानत्वे मुनयो ऽपि न पण्डिताः। तस्माल् लोकद्वयस्येष्टं कर्तव्यं ते नराधिप। गुह्यम् एतन् महाबाहो कथितं ते मयाखिलम्। द्विजाश् च नावमन्तव्यास् त्रैलोक्येश्वरपूजिताः। देववत् पूजनीयाश् च दानमानार्चनादिभिः। यैः कृतः सर्वभक्षो ऽग्निर् अपेयश् च महोदधिः। क्षयी चापादितश् चन्द्रः को न नश्येत् प्रकोप्य तान्। लोकान् अन्यान् सृजेयुर् ये लोकपालांश् च कोपिताः। देवान् कुर्युर् अदेवांश् च कः क्षुण्वंस् तान् समृध्नुयात्। यान् उपाश्रित्य तिष्ठन्ति लोका देवाश् च सर्वदा। ब्रह्म चैव धनं येषां को हिंस्यात् ताञ् जिजीविषुः। प्रणीतश् चाप्रणीतश् च यथाग्निर् दैवतं महत्। एवं विद्वान् अविद्वांश् च ब्राह्मणो दैवतं परम्।
yudhiṣṭhira uvāca. aho buddhimatāṃ śreṣṭha śubhā buddhir iyaṃ tava. viditaṃ veditavyaṃ te kasmān mām anupṛcchasi. sarpa uvāca. uktās te sarvaśas tāta praśnāḥ praśnavidāṃ vara. vaiśaṃpāyana uvāca. idānīm eṣa muñcāmi bhrātaraṃ te vṛkodaram. nahuṣeṇa tato muktaṃ bhīmam āśliṣya sodaram. yudhiṣṭhiro 'pi dharmātmā nahuṣaṃ pratyapūjayat. nahuṣo 'pi muneḥ śāpād vimuktaḥ prītamānasaḥ. divyarūpadharaḥ śrīmān pratyuvāca yudhiṣṭhiram. saṃbhāṣyaṃ sādhubhiḥ puṇyam iti vai vaidikī śrutiḥ. sarpatvāt paśya mukto 'haṃ tvayā saṃbhāṣya sādhunā. dharmaṃ kila narāḥ kṛtvā labhante satsutān iha. dharmeṇa kaḥ kṛto dharmo yena labdho bhavān sutaḥ. na kevalaṃ prajā dhanyā yāsāṃ rājan nṛpo bhavān. dharmo 'pi dhanyo dharmajña yasya putras tvam īdṛśaḥ. dṛṣṭāḥ śrutāś ca bahavo nṛpā dharmaparāyaṇāḥ. yudhiṣṭhira uvāca. na śruto na ca dṛṣṭo me dharmajñas tvādṛśo nṛpaḥ. sabhāgyo 'haṃ mahābhāga yasya tuṣṭo bhavān guṇaiḥ. nāsabhāgyasya tuṣyanti devakalpā bhavādṛśāḥ. kiṃ tu kautūhalaṃ tāta mama pārthivasattama. ataḥ pṛcchāmi sauhārdāt tvām ahaṃ nābhyasūyayā. sarvaśāstrārthatattvajñaṃ trailokyeśvarapūjitam. nahuṣa uvāca. kathaṃ tvām āviśan mohaḥ prākṛtaṃ puruṣaṃ yathā. śrutaśīlādibhir yuktaṃ dhārmikaṃ tapasi sthitam. suprājñam api kaunteya ṛddhir mohayate naram. hīnābhijanavṛtto 'pi na sa rājāsti kaś cana. yasya cetasi rājendra karoti na madaḥ padam. yathāgnau dhruvam uṣṇatvam anile calanaṃ yathā. yathā śaśini śītatvaṃ tathaiśvarye dhruvo madaḥ. aiśvaryatimiraṃ cakṣur na tat paśyati nirmalam. paścād vimalatāṃ yāti vinipātāñjanāñjitam. vartamānaḥ sukhe svarge nāvaitīti matir mama. so 'ham aiśvaryamohena yadāviṣṭo yudhiṣṭhira. patitaḥ pratisaṃbuddhaḥ sāṃprataṃ bodhayāmi vaḥ. lokadvayahitaṃ vaktuṃ jñātuṃ ko vā na paṇḍitaḥ. tatkriyānuvidhānatve munayo 'pi na paṇḍitāḥ. tasmāl lokadvayasyeṣṭaṃ kartavyaṃ te narādhipa. guhyam etan mahābāho kathitaṃ te mayākhilam. dvijāś ca nāvamantavyās trailokyeśvarapūjitāḥ. devavat pūjanīyāś ca dānamānārcanādibhiḥ. yaiḥ kṛtaḥ sarvabhakṣo 'gnir apeyaś ca mahodadhiḥ. kṣayī cāpāditaś candraḥ ko na naśyet prakopya tān. lokān anyān sṛjeyur ye lokapālāṃś ca kopitāḥ. devān kuryur adevāṃś ca kaḥ kṣuṇvaṃs tān samṛdhnuyāt. yān upāśritya tiṣṭhanti lokā devāś ca sarvadā. brahma caiva dhanaṃ yeṣāṃ ko hiṃsyāt tāñ jijīviṣuḥ. praṇītaś cāpraṇītaś ca yathāgnir daivataṃ mahat. evaṃ vidvān avidvāṃś ca brāhmaṇo daivataṃ param.