ते वयं नियतात्मानः पर्वतं गन्धमादनम्। प्रवेक्ष्यामो मिताहारा धनंजयदिदृक्षवः। लोमश उवाच। द्रष्टारः पर्वताः सर्वे नद्यः सपुरकाननाः। तीर्थानि चैव श्रीमन्ति स्पृष्टं च सलिलं करैः। पर्वतं मन्दरं दिव्यम् एष पन्थाः प्रयास्यति। समाहिता निरुद्विग्नाः सर्वे भवत पाण्डवाः। अयं देवनिवासो वै गन्तव्यो वो भविष्यति। ऋषीणां चैव दिव्यानां निवासः पुण्यकर्मणाम्। एषा शिवजला पुण्या याति सौम्य महानदी। बदरीप्रभवा राजन् देवर्षिगणसेविता। एषा वैहायसैर् नित्यं वालखिल्यैर् महात्मभिः। अर्चिता चोपयाता च गन्धर्वैश् च महात्मभिः। अत्र साम स्म गायन्ति सामगाः पुण्यनिस्वनाः। मरीचिः पुलहश् चैव भृगुश् चैवाङ्गिरास् तथा। अत्राह्निकं सुरश्रेष्ठो जपते समरुद्गणः। साध्याश् चैवाश्विनौ चैव परिधावन्ति तं तदा। चन्द्रमाः सह सूर्येण ज्योतींषि च ग्रहैः सह। अहोरात्रविभागेन नदीम् एनाम् अनुव्रजन्। एतस्याः सलिलं मूर्ध्ना वृषाङ्कः पर्यधारयत्। गङ्गाद्वारे महाभाग येन लोकस्थितिर् भवेत्। एतां भगवतीं देवीं भवन्तः सर्व एव हि। प्रयतेनात्मना तात प्रतिगम्याभिवादत। तस्य तद् वचनं श्रुत्वा लोमशस्य महात्मनः। आकाशगङ्गां प्रयताः पाण्डवास् ते ऽभ्यवादयन्। अभिवाद्य च ते सर्वे पाण्डवा धर्मचारिणः। पुनः प्रयाताः संहृष्टाः सर्वैर् ऋषिगणैः सह। ततो दूरात् प्रकाशन्तं पाण्डुरं मेरुसंनिभम्। ददृशुस् ते नरश्रेष्ठा विकीर्णं सर्वतोदिशम्। तान् प्रष्टुकामान् विज्ञाय पाण्डवान् स तु लोमशः। उवाच वाक्यं वाक्यज्ञः शृणुध्वं पाण्डुनन्दनाः। एतद् विकीर्णं सुश्रीमत् कैलासशिखरोपमम्। यत् पश्यसि नरश्रेष्ठ पर्वतप्रतिमं स्थितम्। एतान्य् अस्थीनि दैत्यस्य नरकस्य महात्मनः। पर्वतप्रतिमं भाति पर्वतप्रस्तराश्रितम्। पुरातनेन देवेन विष्णुना परमात्मना। दैत्यो विनिहतस् तात सुरराजहितैषिणा। दश वर्षसहस्राणि तपस् तप्यन् महामनाः। ऐन्द्रं प्रार्थयते स्थानं तपःस्वाध्यायविक्रमात्। तपोबलेन महता बाहुवेगबलेन च। नित्यम् एव दुराधर्षो धर्षयन् स दितेः सुतः। स तु तस्य बलं ज्ञात्वा धर्मे च चरितव्रतम्। भयाभिभूतः संविग्नः शक्र आसीत् तदानघ। तेन संचिन्तितो देवो मनसा विष्णुर् अव्ययः। सर्वत्रगः प्रभुः श्रीमान् आगतश् च स्थितो बभौ। ऋषयश् चापि तं सर्वे तुष्टुवुश् च दिवौकसः। तं दृष्ट्वा ज्वलमानश्रीर् भगवान् हव्यवाहनः। नष्टतेजाः समभवत् तस्य तेजोभिभर्त्सितः। तं दृष्ट्वा वरदं देवं विष्णुं देवगणेश्वरम्। प्राञ्जलिः प्रणतो भूत्वा नमस्कृत्य च वज्रभृत्। विष्णुर् उवाच। प्राह वाक्यं ततस् तत्त्वं यतस् तस्य भयं भवेत्। जानामि ते भयं शक्र दैत्येन्द्रान् नरकात् ततः। ऐन्द्रं प्रार्थयते स्थानं तपःसिद्धेन कर्मणा। सो ऽहम् एनं तव प्रीत्या तपःसिद्धम् अपि ध्रुवम्। वियुनज्मि देहाद् देवेन्द्र मुहूर्तं प्रतिपालय। तस्य विष्णुर् महातेजाः पाणिना चेतनां हरत्। स पपात ततो भूमौ गिरिराज इवाहतः। तस्यैतद् अस्थिसंघातं मायाविनिहतस्य वै। इदं द्वितीयम् अपरं विष्णोः कर्म प्रकाशते। नष्टा वसुमती कृत्स्ना पाताले चैव मज्जिता। युधिष्ठिर उवाच। पुनर् उद्धरिता तेन वाराहेणैकशृङ्गिणा। भगवन् विस्तरेणेमां कथां कथय तत्त्वतः। कथं तेन सुरेशेन नष्टा वसुमती तदा। योजनानां शतं ब्रह्मन् पुनर् उद्धरिता तदा। केन चैव प्रकारेण जगतो धरणी ध्रुवा। शिवा देवी महाभागा सर्वसस्यप्ररोहिणी। कस्य चैव प्रभावाद् धि योजनानां शतं गता। केनैतद् वीर्यसर्वस्वं दर्शितं परमात्मनः। एतत् सर्वं यथातत्त्वम् इच्छामि द्विजसत्तम। लोमश उवाच। श्रोतुं विस्तरशः सर्वं त्वं हि तस्य प्रतिश्रयः। यत् ते ऽहं परिपृष्टो ऽस्मि कथाम् एतां युधिष्ठिर। तत् सर्वम् अखिलेनेह श्रूयतां मम भाषतः। पुरा कृतयुगे तात वर्तमाने ऽभयंकरे। यमत्वं कारयाम् आस आदिदेवः पुरातनः। यमत्वं कुर्वतस् तस्य देवदेवस्य धीमतः। न तत्र म्रियते कश् चिज् जायते वा तथाच्युत। वर्धन्ते पक्षिसंघाश् च तथा पशुगवेडकम्। गवाश्वं च मृगाश् चैव सर्वे ते पिशिताशनाः। तथा पुरुषशार्दूल मानुषाश् च परंतप। सहस्रशो ह्य् अयुतशो वर्धन्ते सलिलं यथा। एतस्मिन् संकुले तात वर्तमाने भयंकरे। अतिभाराद् वसुमती योजनानां शतं गता। सा वै व्यथितसर्वाङ्गी भारेणाक्रान्तचेतना। नारायणं वरं देवं प्रपन्ना शरणं गता। पृथिव्य् उवाच। भगवंस् त्वत्प्रसादाद् धि तिष्ठेयं सुचिरं त्व् इह। भारेणास्मि समाक्रान्ता न शक्नोमि स्म वर्तितुम्। ममेमं भगवन् भारं व्यपनेतुं त्वम् अर्हसि। लोमश उवाच। शरणागतास्मि ते देव प्रसादं कुरु मे विभो। तस्यास् तद् वचनं श्रुत्वा भगवान् अक्षरः प्रभुः। प्रोवाच वचनं हृष्टः श्रव्याक्षरसमीरितम्। न ते महि भयं कार्यं भारार्ते वसुधारिणि। अयम् एवं तथा कुर्मि यथा लघ्वी भविष्यसि। स तां विसर्जयित्वा तु वसुधां शैलकुण्डलाम्। ततो वराहः संवृत्त एकशृङ्गो महाद्युतिः। रक्ताभ्यां नयनाभ्यां तु भयम् उत्पादयन्न् इव। धूमं च ज्वलयंल् लक्ष्म्या तत्र देशे व्यवर्धत। स गृहीत्वा वसुमतीं शृङ्गेणैकेन भास्वता। योजनानां शतं वीर समुद्धरति सो ऽक्षरः। तस्यां चोद्धार्यमाणायां संक्षोभः समजायत। देवाः संक्षुभिताः सर्वे ऋषयश् च तपोधनाः। हाहाभूतम् अभूत् सर्वं त्रिदिवं व्योम भूस् तथा। न पर्यवस्थितः कश् चिद् देवो वा मानुषो ऽपि वा। ततो ब्रह्माणम् आसीनं ज्वलमानम् इव श्रिया। देवाः सर्षिगणाश् चैव उपतस्थुर् अनेकशः। उपसर्प्य च देवेशं ब्रह्माणं लोकसाक्षिकम्। भूत्वा प्राञ्जलयः सर्वे वाक्यम् उच्चारयंस् तदा। लोकाः संक्षुभिताः सर्वे व्याकुलं च चराचरम्। समुद्राणां च संक्षोभस् त्रिदशेश प्रकाशते। सैषा वसुमती कृत्स्ना योजनानां शतं गता। किम् एतत् किंप्रभावेण येनेदं व्याकुलं जगत्। ब्रह्मोवाच। आख्यातु नो भवाञ् शीघ्रं विसंज्ञाः स्मेह सर्वशः। असुरेभ्यो भयं नास्ति युष्माकं कुत्र चित् क्व चित्। श्रूयतां यत् कृतेष्व् एव संक्षोभो जायते ऽमराः। यो ऽसौ सर्वत्रगः श्रीमान् अक्षरात्मा व्यवस्थितः। तस्य प्रभावात् संक्षोभस् त्रिदिवस्य प्रकाशते। यैषा वसुमती कृत्स्ना योजनानां शतं गता। समुद्धृता पुनस् तेन विष्णुना परमात्मना। तस्याम् उद्धार्यमाणायां संक्षोभः समजायत। देवा ऊचुः। एवं भवन्तो जानन्तु छिद्यतां संशयश् च वः। क्व तद्भूतं वसुमतीं समुद्धरति हृष्टवत्। ब्रह्मोवाच। तं देशं भगवन् ब्रूहि तत्र यास्यामहे वयम्। हन्त गच्छत भद्रं वो नन्दने पश्यत स्थितम्। एषो ऽत्र भगवाञ् श्रीमान् सुपर्णः संप्रकाशते। वाराहेणैव रूपेण भगवांल् लोकभावनः। कालानल इवाभाति पृथिवीतलम् उद्धरन्। एतस्योरसि सुव्यक्तं श्रीवत्सम् अभिराजते। पश्यध्वं विबुधाः सर्वे भूतम् एतद् अनामयम्। लोमश उवाच। ततो दृष्ट्वा महात्मानं श्रुत्वा चामन्त्र्य चामराः। वैशंपायन उवाच। पितामहं पुरस्कृत्य जग्मुर् देवा यथागतम्। श्रुत्वा तु तां कथां सर्वे पाण्डवा जनमेजय। लोमशादेशितेनाशु पथा जग्मुः प्रहृष्टवत्।
te vayaṃ niyatātmānaḥ parvataṃ gandhamādanam. pravekṣyāmo mitāhārā dhanaṃjayadidṛkṣavaḥ. lomaśa uvāca. draṣṭāraḥ parvatāḥ sarve nadyaḥ sapurakānanāḥ. tīrthāni caiva śrīmanti spṛṣṭaṃ ca salilaṃ karaiḥ. parvataṃ mandaraṃ divyam eṣa panthāḥ prayāsyati. samāhitā nirudvignāḥ sarve bhavata pāṇḍavāḥ. ayaṃ devanivāso vai gantavyo vo bhaviṣyati. ṛṣīṇāṃ caiva divyānāṃ nivāsaḥ puṇyakarmaṇām. eṣā śivajalā puṇyā yāti saumya mahānadī. badarīprabhavā rājan devarṣigaṇasevitā. eṣā vaihāyasair nityaṃ vālakhilyair mahātmabhiḥ. arcitā copayātā ca gandharvaiś ca mahātmabhiḥ. atra sāma sma gāyanti sāmagāḥ puṇyanisvanāḥ. marīciḥ pulahaś caiva bhṛguś caivāṅgirās tathā. atrāhnikaṃ suraśreṣṭho japate samarudgaṇaḥ. sādhyāś caivāśvinau caiva paridhāvanti taṃ tadā. candramāḥ saha sūryeṇa jyotīṃṣi ca grahaiḥ saha. ahorātravibhāgena nadīm enām anuvrajan. etasyāḥ salilaṃ mūrdhnā vṛṣāṅkaḥ paryadhārayat. gaṅgādvāre mahābhāga yena lokasthitir bhavet. etāṃ bhagavatīṃ devīṃ bhavantaḥ sarva eva hi. prayatenātmanā tāta pratigamyābhivādata. tasya tad vacanaṃ śrutvā lomaśasya mahātmanaḥ. ākāśagaṅgāṃ prayatāḥ pāṇḍavās te 'bhyavādayan. abhivādya ca te sarve pāṇḍavā dharmacāriṇaḥ. punaḥ prayātāḥ saṃhṛṣṭāḥ sarvair ṛṣigaṇaiḥ saha. tato dūrāt prakāśantaṃ pāṇḍuraṃ merusaṃnibham. dadṛśus te naraśreṣṭhā vikīrṇaṃ sarvatodiśam. tān praṣṭukāmān vijñāya pāṇḍavān sa tu lomaśaḥ. uvāca vākyaṃ vākyajñaḥ śṛṇudhvaṃ pāṇḍunandanāḥ. etad vikīrṇaṃ suśrīmat kailāsaśikharopamam. yat paśyasi naraśreṣṭha parvatapratimaṃ sthitam. etāny asthīni daityasya narakasya mahātmanaḥ. parvatapratimaṃ bhāti parvataprastarāśritam. purātanena devena viṣṇunā paramātmanā. daityo vinihatas tāta surarājahitaiṣiṇā. daśa varṣasahasrāṇi tapas tapyan mahāmanāḥ. aindraṃ prārthayate sthānaṃ tapaḥsvādhyāyavikramāt. tapobalena mahatā bāhuvegabalena ca. nityam eva durādharṣo dharṣayan sa diteḥ sutaḥ. sa tu tasya balaṃ jñātvā dharme ca caritavratam. bhayābhibhūtaḥ saṃvignaḥ śakra āsīt tadānagha. tena saṃcintito devo manasā viṣṇur avyayaḥ. sarvatragaḥ prabhuḥ śrīmān āgataś ca sthito babhau. ṛṣayaś cāpi taṃ sarve tuṣṭuvuś ca divaukasaḥ. taṃ dṛṣṭvā jvalamānaśrīr bhagavān havyavāhanaḥ. naṣṭatejāḥ samabhavat tasya tejobhibhartsitaḥ. taṃ dṛṣṭvā varadaṃ devaṃ viṣṇuṃ devagaṇeśvaram. prāñjaliḥ praṇato bhūtvā namaskṛtya ca vajrabhṛt. viṣṇur uvāca. prāha vākyaṃ tatas tattvaṃ yatas tasya bhayaṃ bhavet. jānāmi te bhayaṃ śakra daityendrān narakāt tataḥ. aindraṃ prārthayate sthānaṃ tapaḥsiddhena karmaṇā. so 'ham enaṃ tava prītyā tapaḥsiddham api dhruvam. viyunajmi dehād devendra muhūrtaṃ pratipālaya. tasya viṣṇur mahātejāḥ pāṇinā cetanāṃ harat. sa papāta tato bhūmau girirāja ivāhataḥ. tasyaitad asthisaṃghātaṃ māyāvinihatasya vai. idaṃ dvitīyam aparaṃ viṣṇoḥ karma prakāśate. naṣṭā vasumatī kṛtsnā pātāle caiva majjitā. yudhiṣṭhira uvāca. punar uddharitā tena vārāheṇaikaśṛṅgiṇā. bhagavan vistareṇemāṃ kathāṃ kathaya tattvataḥ. kathaṃ tena sureśena naṣṭā vasumatī tadā. yojanānāṃ śataṃ brahman punar uddharitā tadā. kena caiva prakāreṇa jagato dharaṇī dhruvā. śivā devī mahābhāgā sarvasasyaprarohiṇī. kasya caiva prabhāvād dhi yojanānāṃ śataṃ gatā. kenaitad vīryasarvasvaṃ darśitaṃ paramātmanaḥ. etat sarvaṃ yathātattvam icchāmi dvijasattama. lomaśa uvāca. śrotuṃ vistaraśaḥ sarvaṃ tvaṃ hi tasya pratiśrayaḥ. yat te 'haṃ paripṛṣṭo 'smi kathām etāṃ yudhiṣṭhira. tat sarvam akhileneha śrūyatāṃ mama bhāṣataḥ. purā kṛtayuge tāta vartamāne 'bhayaṃkare. yamatvaṃ kārayām āsa ādidevaḥ purātanaḥ. yamatvaṃ kurvatas tasya devadevasya dhīmataḥ. na tatra mriyate kaś cij jāyate vā tathācyuta. vardhante pakṣisaṃghāś ca tathā paśugaveḍakam. gavāśvaṃ ca mṛgāś caiva sarve te piśitāśanāḥ. tathā puruṣaśārdūla mānuṣāś ca paraṃtapa. sahasraśo hy ayutaśo vardhante salilaṃ yathā. etasmin saṃkule tāta vartamāne bhayaṃkare. atibhārād vasumatī yojanānāṃ śataṃ gatā. sā vai vyathitasarvāṅgī bhāreṇākrāntacetanā. nārāyaṇaṃ varaṃ devaṃ prapannā śaraṇaṃ gatā. pṛthivy uvāca. bhagavaṃs tvatprasādād dhi tiṣṭheyaṃ suciraṃ tv iha. bhāreṇāsmi samākrāntā na śaknomi sma vartitum. mamemaṃ bhagavan bhāraṃ vyapanetuṃ tvam arhasi. lomaśa uvāca. śaraṇāgatāsmi te deva prasādaṃ kuru me vibho. tasyās tad vacanaṃ śrutvā bhagavān akṣaraḥ prabhuḥ. provāca vacanaṃ hṛṣṭaḥ śravyākṣarasamīritam. na te mahi bhayaṃ kāryaṃ bhārārte vasudhāriṇi. ayam evaṃ tathā kurmi yathā laghvī bhaviṣyasi. sa tāṃ visarjayitvā tu vasudhāṃ śailakuṇḍalām. tato varāhaḥ saṃvṛtta ekaśṛṅgo mahādyutiḥ. raktābhyāṃ nayanābhyāṃ tu bhayam utpādayann iva. dhūmaṃ ca jvalayaṃl lakṣmyā tatra deśe vyavardhata. sa gṛhītvā vasumatīṃ śṛṅgeṇaikena bhāsvatā. yojanānāṃ śataṃ vīra samuddharati so 'kṣaraḥ. tasyāṃ coddhāryamāṇāyāṃ saṃkṣobhaḥ samajāyata. devāḥ saṃkṣubhitāḥ sarve ṛṣayaś ca tapodhanāḥ. hāhābhūtam abhūt sarvaṃ tridivaṃ vyoma bhūs tathā. na paryavasthitaḥ kaś cid devo vā mānuṣo 'pi vā. tato brahmāṇam āsīnaṃ jvalamānam iva śriyā. devāḥ sarṣigaṇāś caiva upatasthur anekaśaḥ. upasarpya ca deveśaṃ brahmāṇaṃ lokasākṣikam. bhūtvā prāñjalayaḥ sarve vākyam uccārayaṃs tadā. lokāḥ saṃkṣubhitāḥ sarve vyākulaṃ ca carācaram. samudrāṇāṃ ca saṃkṣobhas tridaśeśa prakāśate. saiṣā vasumatī kṛtsnā yojanānāṃ śataṃ gatā. kim etat kiṃprabhāveṇa yenedaṃ vyākulaṃ jagat. brahmovāca. ākhyātu no bhavāñ śīghraṃ visaṃjñāḥ smeha sarvaśaḥ. asurebhyo bhayaṃ nāsti yuṣmākaṃ kutra cit kva cit. śrūyatāṃ yat kṛteṣv eva saṃkṣobho jāyate 'marāḥ. yo 'sau sarvatragaḥ śrīmān akṣarātmā vyavasthitaḥ. tasya prabhāvāt saṃkṣobhas tridivasya prakāśate. yaiṣā vasumatī kṛtsnā yojanānāṃ śataṃ gatā. samuddhṛtā punas tena viṣṇunā paramātmanā. tasyām uddhāryamāṇāyāṃ saṃkṣobhaḥ samajāyata. devā ūcuḥ. evaṃ bhavanto jānantu chidyatāṃ saṃśayaś ca vaḥ. kva tadbhūtaṃ vasumatīṃ samuddharati hṛṣṭavat. brahmovāca. taṃ deśaṃ bhagavan brūhi tatra yāsyāmahe vayam. hanta gacchata bhadraṃ vo nandane paśyata sthitam. eṣo 'tra bhagavāñ śrīmān suparṇaḥ saṃprakāśate. vārāheṇaiva rūpeṇa bhagavāṃl lokabhāvanaḥ. kālānala ivābhāti pṛthivītalam uddharan. etasyorasi suvyaktaṃ śrīvatsam abhirājate. paśyadhvaṃ vibudhāḥ sarve bhūtam etad anāmayam. lomaśa uvāca. tato dṛṣṭvā mahātmānaṃ śrutvā cāmantrya cāmarāḥ. vaiśaṃpāyana uvāca. pitāmahaṃ puraskṛtya jagmur devā yathāgatam. śrutvā tu tāṃ kathāṃ sarve pāṇḍavā janamejaya. lomaśādeśitenāśu pathā jagmuḥ prahṛṣṭavat.