ततो दुःशासनो राजन् द्रौपद्या वसनं बलात्। सभामध्ये समाक्षिप्य व्यपक्रष्टुं प्रचक्रमे। वैशंपायन उवाच। गोविन्द द्वारकावास कृष्ण गोपीजनप्रिय। कुरुभिः परिभूतां मां किं न जानासि केशव। महिषीं पाण्डुपुत्राणाम् आजमीढकुले वधूम्। साहं केशग्रहं प्राप्ता त्वयि जीवति केशव। वैशंपायन उवाच। आकृष्यमाणे वसने द्रौपद्या चिन्तितो हरिः। गोविन्द द्वारकावासिन् कृष्ण गोपीजनप्रिय। कौरवैः परिभूतां मां किं न जानासि केशव। हे नाथ हे रमानाथ व्रजनाथार्तिनाशन। कौरवार्णवमग्नां माम् उद्धरस्व जनार्दन। कृष्ण कृष्ण महायोगिन् विश्वात्मन् विश्वभावन। प्रपन्नां पाहि गोविन्द कुरुमध्ये ऽवसीदतीम्। इत्य् अनुस्मृत्य कृष्णं सा हरिं त्रिभुवनेश्वरम्। प्रारुदद् दुःखिता राजन् मुखम् आच्छाद्य भामिनी। याज्ञसेन्या वचः श्रुत्वा कृष्णो गह्वरितो ऽभवत्। त्यक्त्वा शय्यासनं पद्भ्यां कृपालुः कृपयाभ्यगात्। कृष्णं च विष्णुं च हरिं नरं च। त्राणाय विक्रोशति याज्ञसेनी। ततस् तु धर्मो ऽन्तरितो महात्मा। समावृणोत् तां विविधवस्त्रपूगः। सा तत्काले तु गोविन्दे विनिवेशितमानसा। त्राहि मां कृष्ण कृष्णेति दुःखाद् एतद् उदाहृतम्। त्वया सिंहेन नाथेन रक्षमाणाम् अनाथवत्। चकर्ष वसनं पापः कुरूणां संनिधौ मम। अपकृष्यमाणे वसने विललाप सुदुःखिता। गोविन्देति समाभाष्य कृष्णेति च पुनः पुनः। शङ्खचक्रगदापाणे द्वारकानिलयाच्युत। गोविन्द पुण्डरीकाक्ष रक्ष मां शरणागताम्। ज्ञातं मया वसिष्ठेन पुरा गीतं महात्मना। महत्य् आपदि संप्राप्ते स्मर्तव्यो भगवान् हरिः। मनसा चिन्तयाम् आस देवं नारायणं प्रभुम्। द्रौपदी। आपत्स्व् अभयदं कृष्णं लोकानां प्रपितामहम्। हा कृष्ण द्वारकावासिन् क्वासि यादवनन्दन। इमाम् अवस्थां संप्राप्ताम् अनाथां किम् उपेक्षसे।
tato duḥśāsano rājan draupadyā vasanaṃ balāt. sabhāmadhye samākṣipya vyapakraṣṭuṃ pracakrame. vaiśaṃpāyana uvāca. govinda dvārakāvāsa kṛṣṇa gopījanapriya. kurubhiḥ paribhūtāṃ māṃ kiṃ na jānāsi keśava. mahiṣīṃ pāṇḍuputrāṇām ājamīḍhakule vadhūm. sāhaṃ keśagrahaṃ prāptā tvayi jīvati keśava. vaiśaṃpāyana uvāca. ākṛṣyamāṇe vasane draupadyā cintito hariḥ. govinda dvārakāvāsin kṛṣṇa gopījanapriya. kauravaiḥ paribhūtāṃ māṃ kiṃ na jānāsi keśava. he nātha he ramānātha vrajanāthārtināśana. kauravārṇavamagnāṃ mām uddharasva janārdana. kṛṣṇa kṛṣṇa mahāyogin viśvātman viśvabhāvana. prapannāṃ pāhi govinda kurumadhye 'vasīdatīm. ity anusmṛtya kṛṣṇaṃ sā hariṃ tribhuvaneśvaram. prārudad duḥkhitā rājan mukham ācchādya bhāminī. yājñasenyā vacaḥ śrutvā kṛṣṇo gahvarito 'bhavat. tyaktvā śayyāsanaṃ padbhyāṃ kṛpāluḥ kṛpayābhyagāt. kṛṣṇaṃ ca viṣṇuṃ ca hariṃ naraṃ ca. trāṇāya vikrośati yājñasenī. tatas tu dharmo 'ntarito mahātmā. samāvṛṇot tāṃ vividhavastrapūgaḥ. sā tatkāle tu govinde viniveśitamānasā. trāhi māṃ kṛṣṇa kṛṣṇeti duḥkhād etad udāhṛtam. tvayā siṃhena nāthena rakṣamāṇām anāthavat. cakarṣa vasanaṃ pāpaḥ kurūṇāṃ saṃnidhau mama. apakṛṣyamāṇe vasane vilalāpa suduḥkhitā. govindeti samābhāṣya kṛṣṇeti ca punaḥ punaḥ. śaṅkhacakragadāpāṇe dvārakānilayācyuta. govinda puṇḍarīkākṣa rakṣa māṃ śaraṇāgatām. jñātaṃ mayā vasiṣṭhena purā gītaṃ mahātmanā. mahaty āpadi saṃprāpte smartavyo bhagavān hariḥ. manasā cintayām āsa devaṃ nārāyaṇaṃ prabhum. draupadī. āpatsv abhayadaṃ kṛṣṇaṃ lokānāṃ prapitāmaham. hā kṛṣṇa dvārakāvāsin kvāsi yādavanandana. imām avasthāṃ saṃprāptām anāthāṃ kim upekṣase.