सर्वस् त्वम् असि देवानां कर्ता कारयिता च ह। त्वत्प्रसादात् सुराः सर्वे मोदन्तीहाकुतोभयाः। त्वं प्रभुः परमैश्वर्याद् अधिकं भासि शंकर। त्वयि ब्रह्मा च विष्णुश् च लोकान् संधार्य तिष्ठतः। त्वन्मूलं च जगत् सर्वं त्वदन्तं च महेश्वर। त्वया हि वितता लोका सप्तेमे सर्वसंभव। सर्वथा सर्वभूतेश त्वाम् एवार्चन्ति दैवतम्। त्वन्मयं हि जगत् सर्वं भूतं स्थावरजङ्गमम्। स्वर्गं च परमस्थानं नृणाम् अभ्युदयार्थिनाम्। ददासि च प्रसन्नस् त्वं भक्तानां परमेश्वर। अनावृत्तिपदं नॄणां नित्यं निःश्रेयसार्थिनाम्। ददासि कर्मिणां कर्म भावयन् ध्यानयोगतः। न वृथास्ति महादेव प्रसादस् ते महेश्वर। यस्मात् त्वयोपकरणात् करोमि कमलेक्षण। प्रपद्ये शरणं शंभुं सर्वदा सर्वतः स्थितम्। कर्मणा मनसा वाचा तम् एवाभिजगाम ह।
sarvas tvam asi devānāṃ kartā kārayitā ca ha. tvatprasādāt surāḥ sarve modantīhākutobhayāḥ. tvaṃ prabhuḥ paramaiśvaryād adhikaṃ bhāsi śaṃkara. tvayi brahmā ca viṣṇuś ca lokān saṃdhārya tiṣṭhataḥ. tvanmūlaṃ ca jagat sarvaṃ tvadantaṃ ca maheśvara. tvayā hi vitatā lokā sapteme sarvasaṃbhava. sarvathā sarvabhūteśa tvām evārcanti daivatam. tvanmayaṃ hi jagat sarvaṃ bhūtaṃ sthāvarajaṅgamam. svargaṃ ca paramasthānaṃ nṛṇām abhyudayārthinām. dadāsi ca prasannas tvaṃ bhaktānāṃ parameśvara. anāvṛttipadaṃ nṝṇāṃ nityaṃ niḥśreyasārthinām. dadāsi karmiṇāṃ karma bhāvayan dhyānayogataḥ. na vṛthāsti mahādeva prasādas te maheśvara. yasmāt tvayopakaraṇāt karomi kamalekṣaṇa. prapadye śaraṇaṃ śaṃbhuṃ sarvadā sarvataḥ sthitam. karmaṇā manasā vācā tam evābhijagāma ha.