तथैवोत्थापयाम् आसुर् गान्धारीं राजयोषितः। स दैवं परमं मत्वा भवितव्यं च पार्थिवः। परां पीडां समाश्रित्य नष्टचित्तो महातपाः। चिन्ताशोकपरीतात्मा न जज्ञे मोहपीडितः। ताभ्याम् आश्वासितो राजा तूष्णीम् आसीद् विचेतनः। इदं महायुद्धमखं महात्मनोर्। धनंजयस्याधिरथेश् च यः पठेत्। स सम्यग् इष्टस्य मखस्य यत् फलं। तद् आप्नुयात् संश्रवणाच् च भारत। मखो हि विष्णुर् भगवान् सनातनो। वहन्ति तं चाग्न्यनिलेन्दुभानवः। अतो ऽनसूयुः शृणुते पठेच् च यः। स सर्वलोकांश् च जयेत् सुखी भवेत्। सर्वतीर्थेषु यत् पुण्यं सर्वदानेषु यत् फलम्। तत् फलं लभते मर्त्यः कर्णाख्यानं शृणोति हि। हिरण्यवस्त्रधान्यानि गां सवत्साम् उपानहौ। तेन ब्रह्मा च विष्णुश् च रुद्राश् च वसवस् तथा। पूजिता मुनयः सर्वे पितरश् च तथाश्विनौ। यः शृणोति सदा भक्त्या कर्णाख्यानम् अनुत्तमम्। धर्मार्थकाममोक्षाणां चतुर्विधफलं लभेत्। तां सर्वदा भक्तिम् उपागता नराः। पठन्ति पुण्यां वरसंहिताम् इमाम्। धनेन धान्येन यशसा च मानुषा। नन्दन्ति ते नात्र विचारणास्ति। अतो ऽनसूयुः शृणुयात् सदा तु वै। नरः स सर्वाणि सुखानि चाप्नुयात्। विष्णुः स्वयंभूर् भगवान् भवश् च। तुष्यन्ति ये यस्य नरोत्तमस्य। वेदावाप्तिर् ब्राह्मणस्येह दृष्टा। रणे बलं क्षत्रियाणां जयो युधि। धनज्येष्ठाश् चापि भवन्ति वैश्याः। शूद्रारोग्यं प्राप्नुवन्तीह सर्वे। तथैव विष्णुर् भगवान् सनातनः। स चात्र देवः परिकीर्त्यते यतः। ततः स कामांल् लभते सुखी नरो। महामुनेस् तस्य वचो ऽर्चितं यथा। कपिलानां सवत्सानां वर्षम् एकं निरन्तरम्। यो दद्यात् सुकृतं तद् धि श्रवणात् कर्णपर्वणः। चिन्तयन्तो वधं घोरं सूतपुत्रस्य संयुगे। अर्जुनस्य जयं युद्धे चिन्तयानाः पुनः पुनः। पाण्डवानां महेष्वासा न्यविशन्त परंतपाः। प्रहृष्टमनसः सर्वे जित्वा शत्रून् महारथान्। ततो युधिष्ठिरं तत्र निविष्टं वै मुदान्वितम्। समेत्य सर्वे पञ्चाला वर्धयन्तो यथाविधि। अर्जुनस् तु रथात् तूर्णम् अवरुह्य महायशाः। धर्मराजस्य चरणौ पीडयाम् आस हृष्टवत्। तम् उत्थाप्य महाराज धर्मपुत्रः प्रतापवान्। सस्वजे भरतश्रेष्ठम् उपजिघ्रन्न् उपस्पृशन्। नकुलः सहदेवश् च पाण्डवश् च वृकोदरः। अभिवाद्य महाराजम् अस्वजन्त स्म फल्गुनम्। धृष्टद्युम्नः शिखण्डी च पाण्डवानां च ये रथाः। वर्धयन्ते स्म राजानं निहते सूतनन्दने। ततः कृष्णो महाराज सात्यकिश् चापि सात्वतः। अवर्धयेतां राजानं निहते सूतनन्दने। वासुदेवश् च कौन्तेयं प्रणयाद् इदम् अब्रवीत्। अद्य राजन् हताः सर्वे धार्तराष्ट्राः सराजकाः। हते वैकर्तने कर्णे रथानां प्रवरे रथे। यदि लोकास् त्रयः सर्वे योधयेयुः सवासवाः। तथापि दुर्जयः सूतस् तव कोपात् तु सूदितः। एवम् उक्तः प्रत्युवाच धर्मराजो जनार्दनम्। तव प्रसादाद् गोविन्द हतः कर्णो महायशाः। पाण्डवाश् च जयं प्राप्ता नाशिताश् चापि शत्रवः। त्वं हि शक्तो भयात् त्रातुं यस्य कस्य चिद् आहवे। त्वम् अस्य जगतो गोप्ता पाण्डवानां च सर्वदा। त्वां समासाद्य शक्रो ऽपि मोदते दिवि नित्यशः। त्वं पाता पाण्डुपुत्राणां यथैव जगतस् तथा। अनाश्चर्यो जयस् तेषां भक्तिर् येषां त्वयि प्रभो। त्वया नाथेन गोविन्द नाथवन्तो वयं युधि। यथेन्द्रेण पुरा देवास् त्वया चापि जनार्दन। स्वप्स्याम्य् अद्य सुखं कृष्ण निद्रां लप्स्ये वसन् क्षपाम्। विगतं हि भयं मे ऽद्य त्वत्प्रसादान् न संशयः। एवम् उक्तस् तु पार्थेन केशवः प्राह पाण्डवम्। निमित्तमात्रं तु वयं तव ह्य् अस्मिन् मुदागमे। यस्य ते भ्रातरः शूरा भीमसेनादयो नृप। संबन्धिनश् चेन्द्रवीर्याः पार्षतप्रमुखास् तथा। अर्हते च भवान् वक्तुं प्रियं नित्यं हि मद्धितम्। प्रियो हि मे त्वम् एतेन वचनेन नरोत्तम। इत्य् उक्तो धर्मराजस् तु स्वरथं हेमभूषितम्। दन्तवर्णैर् हयैर् युक्तं कालवालैर् महीपतिः। आस्थाय पुरुषव्याघ्रः स्वबलेनाभिसंवृतः। प्रययौ बहुवृत्तान्तं द्रष्टुम् आयोधनं प्रति। संभाषमाणौ तौ वीराव् उभौ पाण्डवमाधवौ। स ददर्श रणे कर्णं शयानं पुरुषर्षभ। गाण्डीवमुक्तैर् विशिखैः सर्वतः सुनिपीडितम्। सपुत्रं निहतं दृष्ट्वा कर्णं राजा युधिष्ठिरः। प्रशशंस नरव्याघ्राव् उभौ पाण्डवमाधवौ। अद्य राजास्मि सर्वस्यां पृथिव्यां मधुसूदन। दिष्ट्या जयसि गोविन्द दिष्ट्या शत्रुर् निपातितः। एवं सुबहुशो राजन् प्रशशंस जनार्दनम्। अर्जुनं च कुरुश्रेष्ठो धर्मराजो युधिष्ठिरः। दृष्ट्वा च निहतं कर्णं सपुत्रं पार्थसायकैः। पुनर् जातम् इवात्मानं मेने कुरुकुलोद्वहः। समेत्य च कुरुश्रेष्ठं कुन्तीपुत्रं युधिष्ठिरम्। वर्धयन्ति स्म राजानं हर्षयुक्ता महारथाः। संजय उवाच। एवम् एष क्षयो वृत्तः सुमहान् रोमहर्षणः। तव दुर्मन्त्रिते राजन् दिष्ट्या त्वम् अनुशोचसि। वैशंपायन उवाच। श्रुत्वैतद् विप्रियं राजा धृतराष्ट्रो महीपतिः। पपात भूमौ निश्चेष्टः कौरव्यः परमासनात्। तथा सत्यव्रता देवी गान्धारी दिव्यदर्शिनी। ततस् तूर्णं तु विदुरस् तं नृपं संजयस् तथा। पर्याश्वासयतां चैताव् उभाव् एव तु भूमिपम्। तथैवाश्वासयाम् आस गान्धारी राजसत्तमम्। स दैवं परमं मेने भवितव्यं च तत् तथा। ताभ्याम् आश्वासितो राजा तूष्णीम् आस्ते विशां पते। एवम् आख्याय राज्ञे च संजयो राजसत्तम। जगाम शिबिरं भूयो हते कर्णे महात्मनि। स दृष्ट्वा निहतं शल्यं राजानं च सुयोधनम्। योधांश् च सुबहून् राजन् सैनिकांश् च सहस्रशः। तथैव पाण्डवीं सेनां निहतां प्रेक्ष्य संजयः। सौप्तिके द्रौणिना राजन् हतवाजिनरद्विपान्। स हि दृष्ट्वा हतान् सर्वान् समन्ताद् युधि संजयः। प्रयातो हस्तिनपुरं शोकार्तो भयविह्वलः। हतेषु पुनर् एतेषु प्रभूतगजवाजिषु। योधैश् चैव महाराज नानादेशसमुद्भवैः। कुरुक्षेत्रं तु तत् सर्वं शून्यम् आसीज् जगत्पते। निहतैः पाण्डवेयैश् च धार्तराष्ट्रैश् च संयुगे। यथाविषयजं वृत्तं धार्तराष्ट्रस्य संजयः। न्यवेदयत तत् सर्वं यथावृत्तं यथाविधि। शशंसुर् निहितं कर्णं फल्गुनेन महात्मना। ययतुस् तत्र तौ तूर्णं यत्रासीद् वीरसंक्षयः। प्रदीपहस्ताः शतशः समन्तात् प्रत्ययुर् नराः। पुनश् च शिबिरं प्राप्तो भ्रातृभिर् भरतर्षभः। यत् कृत्वा तु च कर्तव्यं सुखासीनं युधिष्ठिरम्।
tathaivotthāpayām āsur gāndhārīṃ rājayoṣitaḥ. sa daivaṃ paramaṃ matvā bhavitavyaṃ ca pārthivaḥ. parāṃ pīḍāṃ samāśritya naṣṭacitto mahātapāḥ. cintāśokaparītātmā na jajñe mohapīḍitaḥ. tābhyām āśvāsito rājā tūṣṇīm āsīd vicetanaḥ. idaṃ mahāyuddhamakhaṃ mahātmanor. dhanaṃjayasyādhiratheś ca yaḥ paṭhet. sa samyag iṣṭasya makhasya yat phalaṃ. tad āpnuyāt saṃśravaṇāc ca bhārata. makho hi viṣṇur bhagavān sanātano. vahanti taṃ cāgnyanilendubhānavaḥ. ato 'nasūyuḥ śṛṇute paṭhec ca yaḥ. sa sarvalokāṃś ca jayet sukhī bhavet. sarvatīrtheṣu yat puṇyaṃ sarvadāneṣu yat phalam. tat phalaṃ labhate martyaḥ karṇākhyānaṃ śṛṇoti hi. hiraṇyavastradhānyāni gāṃ savatsām upānahau. tena brahmā ca viṣṇuś ca rudrāś ca vasavas tathā. pūjitā munayaḥ sarve pitaraś ca tathāśvinau. yaḥ śṛṇoti sadā bhaktyā karṇākhyānam anuttamam. dharmārthakāmamokṣāṇāṃ caturvidhaphalaṃ labhet. tāṃ sarvadā bhaktim upāgatā narāḥ. paṭhanti puṇyāṃ varasaṃhitām imām. dhanena dhānyena yaśasā ca mānuṣā. nandanti te nātra vicāraṇāsti. ato 'nasūyuḥ śṛṇuyāt sadā tu vai. naraḥ sa sarvāṇi sukhāni cāpnuyāt. viṣṇuḥ svayaṃbhūr bhagavān bhavaś ca. tuṣyanti ye yasya narottamasya. vedāvāptir brāhmaṇasyeha dṛṣṭā. raṇe balaṃ kṣatriyāṇāṃ jayo yudhi. dhanajyeṣṭhāś cāpi bhavanti vaiśyāḥ. śūdrārogyaṃ prāpnuvantīha sarve. tathaiva viṣṇur bhagavān sanātanaḥ. sa cātra devaḥ parikīrtyate yataḥ. tataḥ sa kāmāṃl labhate sukhī naro. mahāmunes tasya vaco 'rcitaṃ yathā. kapilānāṃ savatsānāṃ varṣam ekaṃ nirantaram. yo dadyāt sukṛtaṃ tad dhi śravaṇāt karṇaparvaṇaḥ. cintayanto vadhaṃ ghoraṃ sūtaputrasya saṃyuge. arjunasya jayaṃ yuddhe cintayānāḥ punaḥ punaḥ. pāṇḍavānāṃ maheṣvāsā nyaviśanta paraṃtapāḥ. prahṛṣṭamanasaḥ sarve jitvā śatrūn mahārathān. tato yudhiṣṭhiraṃ tatra niviṣṭaṃ vai mudānvitam. sametya sarve pañcālā vardhayanto yathāvidhi. arjunas tu rathāt tūrṇam avaruhya mahāyaśāḥ. dharmarājasya caraṇau pīḍayām āsa hṛṣṭavat. tam utthāpya mahārāja dharmaputraḥ pratāpavān. sasvaje bharataśreṣṭham upajighrann upaspṛśan. nakulaḥ sahadevaś ca pāṇḍavaś ca vṛkodaraḥ. abhivādya mahārājam asvajanta sma phalgunam. dhṛṣṭadyumnaḥ śikhaṇḍī ca pāṇḍavānāṃ ca ye rathāḥ. vardhayante sma rājānaṃ nihate sūtanandane. tataḥ kṛṣṇo mahārāja sātyakiś cāpi sātvataḥ. avardhayetāṃ rājānaṃ nihate sūtanandane. vāsudevaś ca kaunteyaṃ praṇayād idam abravīt. adya rājan hatāḥ sarve dhārtarāṣṭrāḥ sarājakāḥ. hate vaikartane karṇe rathānāṃ pravare rathe. yadi lokās trayaḥ sarve yodhayeyuḥ savāsavāḥ. tathāpi durjayaḥ sūtas tava kopāt tu sūditaḥ. evam uktaḥ pratyuvāca dharmarājo janārdanam. tava prasādād govinda hataḥ karṇo mahāyaśāḥ. pāṇḍavāś ca jayaṃ prāptā nāśitāś cāpi śatravaḥ. tvaṃ hi śakto bhayāt trātuṃ yasya kasya cid āhave. tvam asya jagato goptā pāṇḍavānāṃ ca sarvadā. tvāṃ samāsādya śakro 'pi modate divi nityaśaḥ. tvaṃ pātā pāṇḍuputrāṇāṃ yathaiva jagatas tathā. anāścaryo jayas teṣāṃ bhaktir yeṣāṃ tvayi prabho. tvayā nāthena govinda nāthavanto vayaṃ yudhi. yathendreṇa purā devās tvayā cāpi janārdana. svapsyāmy adya sukhaṃ kṛṣṇa nidrāṃ lapsye vasan kṣapām. vigataṃ hi bhayaṃ me 'dya tvatprasādān na saṃśayaḥ. evam uktas tu pārthena keśavaḥ prāha pāṇḍavam. nimittamātraṃ tu vayaṃ tava hy asmin mudāgame. yasya te bhrātaraḥ śūrā bhīmasenādayo nṛpa. saṃbandhinaś cendravīryāḥ pārṣatapramukhās tathā. arhate ca bhavān vaktuṃ priyaṃ nityaṃ hi maddhitam. priyo hi me tvam etena vacanena narottama. ity ukto dharmarājas tu svarathaṃ hemabhūṣitam. dantavarṇair hayair yuktaṃ kālavālair mahīpatiḥ. āsthāya puruṣavyāghraḥ svabalenābhisaṃvṛtaḥ. prayayau bahuvṛttāntaṃ draṣṭum āyodhanaṃ prati. saṃbhāṣamāṇau tau vīrāv ubhau pāṇḍavamādhavau. sa dadarśa raṇe karṇaṃ śayānaṃ puruṣarṣabha. gāṇḍīvamuktair viśikhaiḥ sarvataḥ sunipīḍitam. saputraṃ nihataṃ dṛṣṭvā karṇaṃ rājā yudhiṣṭhiraḥ. praśaśaṃsa naravyāghrāv ubhau pāṇḍavamādhavau. adya rājāsmi sarvasyāṃ pṛthivyāṃ madhusūdana. diṣṭyā jayasi govinda diṣṭyā śatrur nipātitaḥ. evaṃ subahuśo rājan praśaśaṃsa janārdanam. arjunaṃ ca kuruśreṣṭho dharmarājo yudhiṣṭhiraḥ. dṛṣṭvā ca nihataṃ karṇaṃ saputraṃ pārthasāyakaiḥ. punar jātam ivātmānaṃ mene kurukulodvahaḥ. sametya ca kuruśreṣṭhaṃ kuntīputraṃ yudhiṣṭhiram. vardhayanti sma rājānaṃ harṣayuktā mahārathāḥ. saṃjaya uvāca. evam eṣa kṣayo vṛttaḥ sumahān romaharṣaṇaḥ. tava durmantrite rājan diṣṭyā tvam anuśocasi. vaiśaṃpāyana uvāca. śrutvaitad vipriyaṃ rājā dhṛtarāṣṭro mahīpatiḥ. papāta bhūmau niśceṣṭaḥ kauravyaḥ paramāsanāt. tathā satyavratā devī gāndhārī divyadarśinī. tatas tūrṇaṃ tu viduras taṃ nṛpaṃ saṃjayas tathā. paryāśvāsayatāṃ caitāv ubhāv eva tu bhūmipam. tathaivāśvāsayām āsa gāndhārī rājasattamam. sa daivaṃ paramaṃ mene bhavitavyaṃ ca tat tathā. tābhyām āśvāsito rājā tūṣṇīm āste viśāṃ pate. evam ākhyāya rājñe ca saṃjayo rājasattama. jagāma śibiraṃ bhūyo hate karṇe mahātmani. sa dṛṣṭvā nihataṃ śalyaṃ rājānaṃ ca suyodhanam. yodhāṃś ca subahūn rājan sainikāṃś ca sahasraśaḥ. tathaiva pāṇḍavīṃ senāṃ nihatāṃ prekṣya saṃjayaḥ. sauptike drauṇinā rājan hatavājinaradvipān. sa hi dṛṣṭvā hatān sarvān samantād yudhi saṃjayaḥ. prayāto hastinapuraṃ śokārto bhayavihvalaḥ. hateṣu punar eteṣu prabhūtagajavājiṣu. yodhaiś caiva mahārāja nānādeśasamudbhavaiḥ. kurukṣetraṃ tu tat sarvaṃ śūnyam āsīj jagatpate. nihataiḥ pāṇḍaveyaiś ca dhārtarāṣṭraiś ca saṃyuge. yathāviṣayajaṃ vṛttaṃ dhārtarāṣṭrasya saṃjayaḥ. nyavedayata tat sarvaṃ yathāvṛttaṃ yathāvidhi. śaśaṃsur nihitaṃ karṇaṃ phalgunena mahātmanā. yayatus tatra tau tūrṇaṃ yatrāsīd vīrasaṃkṣayaḥ. pradīpahastāḥ śataśaḥ samantāt pratyayur narāḥ. punaś ca śibiraṃ prāpto bhrātṛbhir bharatarṣabhaḥ. yat kṛtvā tu ca kartavyaṃ sukhāsīnaṃ yudhiṣṭhiram.