सो ऽर्जुनेन समाज्ञप्तो देवलोके तदा नृप। प्रीतिपूर्वं महाबाहुः स्वकार्यं प्रति भारत। स चापि नरशार्दूलः शार्दूलसमविक्रमः। अब्रवीच् च तदा पार्थम् अयम् अस्मि तदा विभो। स्थितः प्रेष्यश् च पुत्रश् च सर्वथा ह्य् अनुशाधि माम्। किं करोमि च ते कामं कं वा कामं त्वम् इच्छसि। परिष्वज्य सुतं प्रेम्णा वासविः प्रत्युवाच तम्। प्रीतिपूर्वं च कार्यं च कार्यं प्रति च मानद। युद्धकाले त्वयास्माकं साह्यं देयम् इति प्रभो।
so 'rjunena samājñapto devaloke tadā nṛpa. prītipūrvaṃ mahābāhuḥ svakāryaṃ prati bhārata. sa cāpi naraśārdūlaḥ śārdūlasamavikramaḥ. abravīc ca tadā pārtham ayam asmi tadā vibho. sthitaḥ preṣyaś ca putraś ca sarvathā hy anuśādhi mām. kiṃ karomi ca te kāmaṃ kaṃ vā kāmaṃ tvam icchasi. pariṣvajya sutaṃ premṇā vāsaviḥ pratyuvāca tam. prītipūrvaṃ ca kāryaṃ ca kāryaṃ prati ca mānada. yuddhakāle tvayāsmākaṃ sāhyaṃ deyam iti prabho.