त्वया हतस्येह ममाद्य कृष्ण; श्रेयः परस्मिन्न् इह चैव लोके। संभावितो ऽस्म्य् अन्धकवृष्णिनाथ; लोकैस् त्रिभिर् वीर तवाभियानात्। श्रुत्वा वचः शांतनवस्य कृष्णो। वेगेन धावंस् तम् अथाभ्युवाच। त्वं मूलम् अस्येह भुवि क्षयस्य। दुर्योधनं चाद्य समुद्धरिष्यसि। दुर्द्यूतदेवी नृपतिर् निवार्यः। सुमन्त्रिणा धर्मपथि स्थितेन। त्याज्यो ऽथ वा कालपरीतबुद्धिर्। धर्मातिगो यः कुलपांसनः स्यात्। भीष्मस् तद् आकर्ण्य यदुप्रवीरं। राजा परं दैवतम् इत्य् उवाच। त्यक्तस् तु कंसो यदुभिर् हितार्थे। धर्मात् कुरूणाम् अधिपस् तदानीम्। संबोध्यमानो न बुबोध राजा। क्लेशाय दैवाद् विपरीतबुद्धिः। श्रोता हितं यस्य न कश् चिद् अस्ति। वक्ता भृशं स्यात् स तु किं ब्रवीतु।
tvayā hatasyeha mamādya kṛṣṇa; śreyaḥ parasminn iha caiva loke. saṃbhāvito 'smy andhakavṛṣṇinātha; lokais tribhir vīra tavābhiyānāt. śrutvā vacaḥ śāṃtanavasya kṛṣṇo. vegena dhāvaṃs tam athābhyuvāca. tvaṃ mūlam asyeha bhuvi kṣayasya. duryodhanaṃ cādya samuddhariṣyasi. durdyūtadevī nṛpatir nivāryaḥ. sumantriṇā dharmapathi sthitena. tyājyo 'tha vā kālaparītabuddhir. dharmātigo yaḥ kulapāṃsanaḥ syāt. bhīṣmas tad ākarṇya yadupravīraṃ. rājā paraṃ daivatam ity uvāca. tyaktas tu kaṃso yadubhir hitārthe. dharmāt kurūṇām adhipas tadānīm. saṃbodhyamāno na bubodha rājā. kleśāya daivād viparītabuddhiḥ. śrotā hitaṃ yasya na kaś cid asti. vaktā bhṛśaṃ syāt sa tu kiṃ bravītu.