ततो मित्रेषु सर्वेषु वासुदेवे च भारत। प्रेषयाम् आस कौन्तेयो विराटश् च महीपतिः। प्रतिगृह्य स्नुषार्थं वै दर्शयन् वृत्तम् आत्मनः। शीलशौचसमाचारं लोकस्यावेद्य फल्गुनः। लोके विख्याप्य माहात्म्यं यशश् च स परंतपः। युधिष्ठिरः। कृतार्थः शुचिर् अव्यग्रस् तुष्टिमान् अभवत् तदा। राजन् प्रीतो ऽस्मि भद्रं ते सखा मे ऽसि परंतप। वैशंपायनः। सुखम् अध्युषिताः सर्वे अज्ञातास् त्वयि पार्थिव। विराटनगरे राजा धर्मात्मा संशितव्रतः। पूजितश् चाभिषिक्तश् च रत्नैश् च शतशश् चितः। तथा ब्रुवन्तं प्रसमीक्ष्य राजा। परं प्रहृष्टः स्वजनेन तेन। स्नेहात् परिष्वज्य नृपो भुजाभ्यां। ददौ तम् अर्थं कुरुपुंगवानाम्। युद्धात् प्रयाताः कुरवो हि मार्गे। समेत्य सर्वे हितम् एव तत्र। आचार्यपुत्रः शकुनिश् च राजा। दुर्योधनः सूतपुत्रश् च कर्णः। संमन्त्र्य राजन् सहिताः समर्थाः। समादिशन् दूतम् अथो समग्राः। युधिष्ठिरश् चापि सुसंप्रहृष्टो। दुर्योधनाद् दूतम् अपश्यद् आगतम्। स चाब्रवीद् धर्मराजं समेत्य। युधिष्ठिरं पाण्डवम् उग्रवीर्यम्। धनंजयेनासि पुनर् वनाय। प्रव्राजितः समये तिष्ठ पार्थ। त्रयोदशे ह्य् एष किरीटमाली। संवत्सरे पाण्डवेयो ऽद्य दृष्टः। ततो ऽब्रवीद् धर्मसुतः प्रहस्य। क्षिप्रं गत्वा ब्रूहि सुयोधनं तम्। पितामहः शांतनवो ब्रवीतु। यद्य् अत्र पूर्णो ऽद्य त्रयोदशो नः। संवत्सरान्ते तु धनंजयेन। विष्फारितं गाण्डिवम् आजिमध्ये। पूर्णो न पूर्णो न इति ब्रवीतु। यद् अस्य सत्यं मम तत् प्रमाणम्। तेनैवम् उक्तः स निवृत्य दूतो। दुर्योधनं प्राप्य शशंस तत्त्वम्। समेत्य दूतेन स राजपुत्रो। दुर्योधनो मन्त्रयाम् आस तत्र। भीष्मेण कर्णेन कृपेण चैव। द्रोणेन भूरिश्रवसा च सार्धम्। संमन्त्र्य रात्रौ बहुभिः सुहृद्भिर्। भीष्मो ऽब्रवीद् धार्तराष्ट्रं महात्मा। तीर्णप्रतिज्ञेन धनंजयेन। विष्फारितं गाण्डिवम् आजिमध्ये। ते धार्तराष्ट्राः समयं निशम्य। तीर्णप्रतिज्ञस्य धनंजयस्य। संचिन्त्य सर्वे सहिताः सुहृद्भिः। सपार्थिवाः स्वानि गृहाणि जग्मुः।
tato mitreṣu sarveṣu vāsudeve ca bhārata. preṣayām āsa kaunteyo virāṭaś ca mahīpatiḥ. pratigṛhya snuṣārthaṃ vai darśayan vṛttam ātmanaḥ. śīlaśaucasamācāraṃ lokasyāvedya phalgunaḥ. loke vikhyāpya māhātmyaṃ yaśaś ca sa paraṃtapaḥ. yudhiṣṭhiraḥ. kṛtārthaḥ śucir avyagras tuṣṭimān abhavat tadā. rājan prīto 'smi bhadraṃ te sakhā me 'si paraṃtapa. vaiśaṃpāyanaḥ. sukham adhyuṣitāḥ sarve ajñātās tvayi pārthiva. virāṭanagare rājā dharmātmā saṃśitavrataḥ. pūjitaś cābhiṣiktaś ca ratnaiś ca śataśaś citaḥ. tathā bruvantaṃ prasamīkṣya rājā. paraṃ prahṛṣṭaḥ svajanena tena. snehāt pariṣvajya nṛpo bhujābhyāṃ. dadau tam arthaṃ kurupuṃgavānām. yuddhāt prayātāḥ kuravo hi mārge. sametya sarve hitam eva tatra. ācāryaputraḥ śakuniś ca rājā. duryodhanaḥ sūtaputraś ca karṇaḥ. saṃmantrya rājan sahitāḥ samarthāḥ. samādiśan dūtam atho samagrāḥ. yudhiṣṭhiraś cāpi susaṃprahṛṣṭo. duryodhanād dūtam apaśyad āgatam. sa cābravīd dharmarājaṃ sametya. yudhiṣṭhiraṃ pāṇḍavam ugravīryam. dhanaṃjayenāsi punar vanāya. pravrājitaḥ samaye tiṣṭha pārtha. trayodaśe hy eṣa kirīṭamālī. saṃvatsare pāṇḍaveyo 'dya dṛṣṭaḥ. tato 'bravīd dharmasutaḥ prahasya. kṣipraṃ gatvā brūhi suyodhanaṃ tam. pitāmahaḥ śāṃtanavo bravītu. yady atra pūrṇo 'dya trayodaśo naḥ. saṃvatsarānte tu dhanaṃjayena. viṣphāritaṃ gāṇḍivam ājimadhye. pūrṇo na pūrṇo na iti bravītu. yad asya satyaṃ mama tat pramāṇam. tenaivam uktaḥ sa nivṛtya dūto. duryodhanaṃ prāpya śaśaṃsa tattvam. sametya dūtena sa rājaputro. duryodhano mantrayām āsa tatra. bhīṣmeṇa karṇena kṛpeṇa caiva. droṇena bhūriśravasā ca sārdham. saṃmantrya rātrau bahubhiḥ suhṛdbhir. bhīṣmo 'bravīd dhārtarāṣṭraṃ mahātmā. tīrṇapratijñena dhanaṃjayena. viṣphāritaṃ gāṇḍivam ājimadhye. te dhārtarāṣṭrāḥ samayaṃ niśamya. tīrṇapratijñasya dhanaṃjayasya. saṃcintya sarve sahitāḥ suhṛdbhiḥ. sapārthivāḥ svāni gṛhāṇi jagmuḥ.