अर्जुन उवाच। यत्रैषा काञ्चनी वेदी प्रदीप्ताग्निशिखोपमा। उच्छ्रिता काञ्चने दण्डे पताकाभिर् अलंकृता। तत्र मां वह भद्रं ते द्रोणानीकाय मारिष। भारद्वाजेन योत्स्ये ऽहम् आचार्येण महात्मना। वैशंपायनः। जितं वैकर्तनं दृष्ट्वा पार्थो वैराटिम् अब्रवीत्। स्थिरो भव त्वं संग्रामे जयो ऽस्माकं नृपात्मज। यावच् छङ्खम् उपाध्मास्ये द्विषतां रोमहर्षणम्। अविक्लवम् असंभ्रान्तम् अव्यग्रहृदयेक्षणम्। याहि शीघ्रं यतो द्रोणो ममाचार्यो महारथः। तथा संक्रीडमानस्य अर्जुनस्य रणाजिरे। बलं सत्त्वं च तेजश् च लाघवं चाप्य् अवर्धत। उत्तरः। तच् चाद्भुतम् अभिप्रेक्ष्य भयम् उत्तरम् आविशत्। अस्त्राणां तव दिव्यानां शरौघान् क्षिपतश् च ते। मनो मे मुह्यते ऽत्यर्थं तव दृष्ट्वा पराक्रमम्। द्वैधीभूतं मनो मह्यं भयाद् भरतसत्तम। अदृष्टपूर्वं पश्यामि तव गाण्डीवनिस्वनम्। तव बाहुबलं चैव धनुः प्राकर्षतो बहु। वैशंपायनः। तव तेजो दुराधर्षं यथा विष्णोस् त्रिविक्रमे। तम् उत्तरश् चित्रम् अवेक्ष्य गाण्डिवं। शरांश् च मुक्तान् सहसा किरीटिना। भीतो ऽब्रवीद् अर्जुनम् आजिमध्ये। नाहं तवाश्वान् विषहे नियन्तुम्। तम् अब्रवीद् ईषद् इव प्रहस्य। गाण्डीवधन्वा द्विषतां निहन्ता। मया सहायेन कुतो ऽस्ति ते भयं। प्रैह्य् उत्तराश्वान् उपमन्त्र्य वाहय। आश्वासितस् तेन धनंजयेन। वैराटिर् अश्वान् प्रतुतोद शीघ्रम्। धनंजयश् चापि निकृष्य चापं। विष्फारयाम् आस महेन्द्रकल्पः। उत्तरं चैव बीभत्सुर् अब्रवीत् पुनर् अर्जुनः। न भेतव्यं मया सार्धं तात संग्राममूर्धनि। राजपुत्रो ऽसि भद्रं ते कुले महति मात्स्यके। जातस् त्वं क्षत्रियकुले न विषीदितुम् अर्हसि। धृतिं कृत्वा सुविपुलां राजपुत्र रथं मम। युध्यमानस्य समरे शत्रुभिः सह वाहय। उक्त्वा तम् एवं बीभत्सुर् अर्जुनः पुनर् अब्रवीत्। पाण्डवो रथिनां श्रेष्ठो भारद्वाजं समीक्ष्य तु।
arjuna uvāca. yatraiṣā kāñcanī vedī pradīptāgniśikhopamā. ucchritā kāñcane daṇḍe patākābhir alaṃkṛtā. tatra māṃ vaha bhadraṃ te droṇānīkāya māriṣa. bhāradvājena yotsye 'ham ācāryeṇa mahātmanā. vaiśaṃpāyanaḥ. jitaṃ vaikartanaṃ dṛṣṭvā pārtho vairāṭim abravīt. sthiro bhava tvaṃ saṃgrāme jayo 'smākaṃ nṛpātmaja. yāvac chaṅkham upādhmāsye dviṣatāṃ romaharṣaṇam. aviklavam asaṃbhrāntam avyagrahṛdayekṣaṇam. yāhi śīghraṃ yato droṇo mamācāryo mahārathaḥ. tathā saṃkrīḍamānasya arjunasya raṇājire. balaṃ sattvaṃ ca tejaś ca lāghavaṃ cāpy avardhata. uttaraḥ. tac cādbhutam abhiprekṣya bhayam uttaram āviśat. astrāṇāṃ tava divyānāṃ śaraughān kṣipataś ca te. mano me muhyate 'tyarthaṃ tava dṛṣṭvā parākramam. dvaidhībhūtaṃ mano mahyaṃ bhayād bharatasattama. adṛṣṭapūrvaṃ paśyāmi tava gāṇḍīvanisvanam. tava bāhubalaṃ caiva dhanuḥ prākarṣato bahu. vaiśaṃpāyanaḥ. tava tejo durādharṣaṃ yathā viṣṇos trivikrame. tam uttaraś citram avekṣya gāṇḍivaṃ. śarāṃś ca muktān sahasā kirīṭinā. bhīto 'bravīd arjunam ājimadhye. nāhaṃ tavāśvān viṣahe niyantum. tam abravīd īṣad iva prahasya. gāṇḍīvadhanvā dviṣatāṃ nihantā. mayā sahāyena kuto 'sti te bhayaṃ. praihy uttarāśvān upamantrya vāhaya. āśvāsitas tena dhanaṃjayena. vairāṭir aśvān pratutoda śīghram. dhanaṃjayaś cāpi nikṛṣya cāpaṃ. viṣphārayām āsa mahendrakalpaḥ. uttaraṃ caiva bībhatsur abravīt punar arjunaḥ. na bhetavyaṃ mayā sārdhaṃ tāta saṃgrāmamūrdhani. rājaputro 'si bhadraṃ te kule mahati mātsyake. jātas tvaṃ kṣatriyakule na viṣīditum arhasi. dhṛtiṃ kṛtvā suvipulāṃ rājaputra rathaṃ mama. yudhyamānasya samare śatrubhiḥ saha vāhaya. uktvā tam evaṃ bībhatsur arjunaḥ punar abravīt. pāṇḍavo rathināṃ śreṣṭho bhāradvājaṃ samīkṣya tu.