रक्षन्ते ये च तद् द्रव्यं किंकरा रौद्रदर्शनाः। ते च वश्या भविष्यन्ति प्रसन्ने वृषभध्वजे। स हि देवः प्रसन्नात्मा भक्तानां परमेश्वरः। ददात्य् अमरतां चापि किं पुनः काञ्चनं प्रभुः। वनस्थस्य पुरा जिष्णोर् अस्त्रं पाशुपतं महत्। रौद्रं ब्रह्मशिरश् चादात् प्रसन्नः किं पुनर् धनम्। वयं सर्वे हि तद्भक्ताः स चास्माकं प्रसीदति। तत्प्रसादाद् वयं राज्यं प्राप्ताः कौरवनन्दन। अभिमन्योर् वधे वृत्ते प्रतिज्ञाते धनंजये। जयद्रथवधार्थाय स्वप्ने लोकगुरुर् निशि। प्रसाद्य लब्धवान् अस्त्रम् अर्जुनः सहकेशवः। ततः प्रभातां रजनीं फल्गुनस्याग्रतः प्रभुः। जघान सैन्यं शूलेन प्रत्यक्षं सव्यसाचिनः। कस् तां सेनां तदा राजन् मनसापि प्रधर्षयेत्। द्रोणकर्णकृपैर् गुप्तां महेश्वासैः प्रहारिभिः। ऋते देवान् महेश्वासाद् बहुरूपान् महेश्वरात्। तस्यैव च प्रसादेन निहताः शत्रवस् तव। अश्वमेधस्य संसिद्धिं स तु संपादयिष्यति।
rakṣante ye ca tad dravyaṃ kiṃkarā raudradarśanāḥ. te ca vaśyā bhaviṣyanti prasanne vṛṣabhadhvaje. sa hi devaḥ prasannātmā bhaktānāṃ parameśvaraḥ. dadāty amaratāṃ cāpi kiṃ punaḥ kāñcanaṃ prabhuḥ. vanasthasya purā jiṣṇor astraṃ pāśupataṃ mahat. raudraṃ brahmaśiraś cādāt prasannaḥ kiṃ punar dhanam. vayaṃ sarve hi tadbhaktāḥ sa cāsmākaṃ prasīdati. tatprasādād vayaṃ rājyaṃ prāptāḥ kauravanandana. abhimanyor vadhe vṛtte pratijñāte dhanaṃjaye. jayadrathavadhārthāya svapne lokagurur niśi. prasādya labdhavān astram arjunaḥ sahakeśavaḥ. tataḥ prabhātāṃ rajanīṃ phalgunasyāgrataḥ prabhuḥ. jaghāna sainyaṃ śūlena pratyakṣaṃ savyasācinaḥ. kas tāṃ senāṃ tadā rājan manasāpi pradharṣayet. droṇakarṇakṛpair guptāṃ maheśvāsaiḥ prahāribhiḥ. ṛte devān maheśvāsād bahurūpān maheśvarāt. tasyaiva ca prasādena nihatāḥ śatravas tava. aśvamedhasya saṃsiddhiṃ sa tu saṃpādayiṣyati.