तदा च कृष्णसांनिध्यम् आसाद्य भरतर्षभ। स्तुवन्त्य् अन्तर्हिता देवा गन्धर्वाश् च सहर्षिभिः। साधकः सर्वधर्माणाम् असुराणां विनाशकः। त्वं स्रष्टा सृज्यम् आधारं कारणं धर्मवेदवित्। त्वया यत् क्रियते देव न जानीमो ऽत्र मायया। केवलं त्व् अभिजानीमः शरणं परमेश्वरम्। ब्रह्मादीनां च गोविन्द संनिध्यं शरणं नमः। इति स्तुते मानुषैश् च पूजिते देवकीसुते। शक्रसद्मप्रतीकाशो बभूव स हि शैलराट्।
tadā ca kṛṣṇasāṃnidhyam āsādya bharatarṣabha. stuvanty antarhitā devā gandharvāś ca saharṣibhiḥ. sādhakaḥ sarvadharmāṇām asurāṇāṃ vināśakaḥ. tvaṃ sraṣṭā sṛjyam ādhāraṃ kāraṇaṃ dharmavedavit. tvayā yat kriyate deva na jānīmo 'tra māyayā. kevalaṃ tv abhijānīmaḥ śaraṇaṃ parameśvaram. brahmādīnāṃ ca govinda saṃnidhyaṃ śaraṇaṃ namaḥ. iti stute mānuṣaiś ca pūjite devakīsute. śakrasadmapratīkāśo babhūva sa hi śailarāṭ.