पावनं यत् परं नॄणाम् उग्रे कर्मणि वर्तताम्। तद् उच्यतां महाभागा इति जातघृणो ऽब्रवीत्। प्रत्युवाच ततस् तेषां वसिष्ठो भगवान् ऋषिः। राम विप्राः सत्क्रियन्तां वेदप्रामाण्यदर्शनात्। भूयश् च विप्रर्षिगणाः प्रष्टव्याः पावनं प्रति। ते यद् ब्रूयुर् महाप्राज्ञास् तच् चैव समुदाचर। ततो वसिष्ठं देवर्षिम् अगस्त्यम् अथ कश्यपम्। तम् एवार्थं महातेजाः पप्रच्छ भृगुनन्दनः। जाता मतिर् मे विप्रेन्द्राः कथं पूयेयम् इत्य् उत। केन वा कर्मयोगेन प्रदानेनेह केन वा। यदि वो ऽनुग्रहकृता बुद्धिर् मां प्रति सत्तमाः। ऋषय ऊचुः। प्रब्रूत पावनं किं मे भवेद् इति तपोधनाः। गाश् च वित्तं च भूमिं च दत्त्वेह भृगुनन्दन। पापकृन् मुच्यते मर्त्य इति भार्गव शुश्रुम। अन्यद् दानं तु विप्रर्षे श्रूयतां पावनं महत्। दिव्यम् अत्यद्भुताकारम् अपत्यं जातवेदसः। दग्ध्वा लोकान् पुरा वीर्यात् संभूतम् इह शुश्रुम। सुवर्णम् इति विख्यातं तद् ददत् सिद्धिम् एष्यसि। ततो ऽब्रवीद् वसिष्ठस् तं भगवान् संशितव्रतः। शृणु राम यथोत्पन्नं सुवर्णम् अनलप्रभम्। यत् फलं चास्य विहितं दाने परम् इहोच्यते। सुवर्णं येन यस्माच् च यथा च गुणवत्तरम्। तन् निबोध महाबाहो सर्वं निगदतो मम। अग्नीषोमात्मकम् इदं सुवर्णं विद्धि निश्चये। अजो ऽग्निर् वरुणो मेषः सूर्यो ऽश्व इति दर्शनम्। कुञ्जराश् च स्मृता नागा महिषाश् चासुरा इति। कुक्कुटाश् च वराहाश् च राक्षसा भृगुनन्दन। इडा गावः पयः सोमो भूमिर् इत्य् एव च श्रुतिः। जगत् सर्वं विनिर्मथ्य तेजोराशिः समुत्थितः। सुवर्णम् एभ्यो विप्रर्षे रत्नं परमम् उत्तमम्। एतस्मात् कारणाद् देवा गन्धर्वोरगराक्षसाः। मनुष्याश् च पिशाचाश् च प्रयता धारयन्ति तत्। मुकुटैर् अङ्गदयुतैर् अलंकारैः पृथग्विधैः। सुवर्णविकृतैस् तत्र विराजन्ते भृगूत्तम। तस्मात् सर्वपवित्रेभ्यः पवित्रं परमं स्मृतम्। भूमेर् गोभ्यो ऽथ रत्नेभ्यस् तद् विद्धि भरतर्षभ। पृथिवीं गाश् च दत्त्वेह यच् चान्यद् अपि किं चन। विशिष्यते सुवर्णस्य दानं परमकं विभो। अक्षयं पावनं चैव सुवर्णम् अमरद्युते। प्रयच्छ द्विजमुख्येभ्यः पावनं ह्य् एतद् उत्तमम्। सुवर्णम् एव सर्वासु दक्षिणासु विधीयते। सुवर्णं ये प्रयच्छन्ति सर्वदास् ते भवन्त्य् उत।
pāvanaṃ yat paraṃ nṝṇām ugre karmaṇi vartatām. tad ucyatāṃ mahābhāgā iti jātaghṛṇo 'bravīt. pratyuvāca tatas teṣāṃ vasiṣṭho bhagavān ṛṣiḥ. rāma viprāḥ satkriyantāṃ vedaprāmāṇyadarśanāt. bhūyaś ca viprarṣigaṇāḥ praṣṭavyāḥ pāvanaṃ prati. te yad brūyur mahāprājñās tac caiva samudācara. tato vasiṣṭhaṃ devarṣim agastyam atha kaśyapam. tam evārthaṃ mahātejāḥ papraccha bhṛgunandanaḥ. jātā matir me viprendrāḥ kathaṃ pūyeyam ity uta. kena vā karmayogena pradāneneha kena vā. yadi vo 'nugrahakṛtā buddhir māṃ prati sattamāḥ. ṛṣaya ūcuḥ. prabrūta pāvanaṃ kiṃ me bhaved iti tapodhanāḥ. gāś ca vittaṃ ca bhūmiṃ ca dattveha bhṛgunandana. pāpakṛn mucyate martya iti bhārgava śuśruma. anyad dānaṃ tu viprarṣe śrūyatāṃ pāvanaṃ mahat. divyam atyadbhutākāram apatyaṃ jātavedasaḥ. dagdhvā lokān purā vīryāt saṃbhūtam iha śuśruma. suvarṇam iti vikhyātaṃ tad dadat siddhim eṣyasi. tato 'bravīd vasiṣṭhas taṃ bhagavān saṃśitavrataḥ. śṛṇu rāma yathotpannaṃ suvarṇam analaprabham. yat phalaṃ cāsya vihitaṃ dāne param ihocyate. suvarṇaṃ yena yasmāc ca yathā ca guṇavattaram. tan nibodha mahābāho sarvaṃ nigadato mama. agnīṣomātmakam idaṃ suvarṇaṃ viddhi niścaye. ajo 'gnir varuṇo meṣaḥ sūryo 'śva iti darśanam. kuñjarāś ca smṛtā nāgā mahiṣāś cāsurā iti. kukkuṭāś ca varāhāś ca rākṣasā bhṛgunandana. iḍā gāvaḥ payaḥ somo bhūmir ity eva ca śrutiḥ. jagat sarvaṃ vinirmathya tejorāśiḥ samutthitaḥ. suvarṇam ebhyo viprarṣe ratnaṃ paramam uttamam. etasmāt kāraṇād devā gandharvoragarākṣasāḥ. manuṣyāś ca piśācāś ca prayatā dhārayanti tat. mukuṭair aṅgadayutair alaṃkāraiḥ pṛthagvidhaiḥ. suvarṇavikṛtais tatra virājante bhṛgūttama. tasmāt sarvapavitrebhyaḥ pavitraṃ paramaṃ smṛtam. bhūmer gobhyo 'tha ratnebhyas tad viddhi bharatarṣabha. pṛthivīṃ gāś ca dattveha yac cānyad api kiṃ cana. viśiṣyate suvarṇasya dānaṃ paramakaṃ vibho. akṣayaṃ pāvanaṃ caiva suvarṇam amaradyute. prayaccha dvijamukhyebhyaḥ pāvanaṃ hy etad uttamam. suvarṇam eva sarvāsu dakṣiṇāsu vidhīyate. suvarṇaṃ ye prayacchanti sarvadās te bhavanty uta.