देवराज सुदेवो ऽयं मम सेनापतिः पुरा। आसीद् योधः प्रशान्तात्मा सो ऽयं कस्माद् अतीव माम्। विमानं सूर्यसंकाशम् आस्थितो मोदते दिवि। शक्र उवाच। ऐश्वर्यम् ईदृशं प्राप्तः सर्वदेवैः सुदुर्लभम्। यद् अनेन कृतं कर्म प्रत्यक्षं ते महीपते। पुरा पालयतः सम्यक् पृथिवीं धर्मतो नृप। शत्रवो निर्जिताः सर्वे ये तवाहितकारिणः। संधमो विधमश् चैव सुधमश् च महाबलः। राक्षसा दुर्जया लोके त्रयस् ते युद्धदुर्मदाः। पुत्रास् ते शतशृङ्गस्य राक्षसस्य महीपतेः। अथ तस्मिञ् शुभे काले तव यज्ञं वितन्वतः। अश्वमेधं महायागं देवानां हितकाम्यया। तस्य ते खलु विघ्नार्थम् आगता राक्षसास् त्रयः। कोटीशतपरीवारां राक्षसानां महाचमूम्। परिगृह्य ततः सर्वाः प्रजा बन्दीकृतास् तव। विह्वलाश् च प्रजाः सर्वाः सर्वे च तव सैनिकाः। निराकृतस् त्वया चासीत् सुदेवः सैन्यनायकः। तत्रामात्यवचः श्रुत्वा निरस्तः सर्वकर्मसु। श्रुत्वा तेषां वचो भूयः सोपधं वसुधाधिप। सर्वसैन्यसमायुक्तः सुदेवः प्रेरितस् त्वया। राक्षसानां वधार्थाय दुर्जयानां नराधिप। नाजित्वा राक्षसीं सेनां पुनरागमनं तव। बन्दीमोक्षम् अकृत्वा च न चागमनम् इष्यते। सुदेवस् तद् वचः श्रुत्वा प्रस्थानम् अकरोन् नृप। संप्राप्तश् च स तं देशं यत्र बन्दीकृताः प्रजाः। पश्यति स्म महाघोरां राक्षसानां महाचमूम्। दृष्ट्वा संचिन्तयाम् आस सुदेवो वाहिनीपतिः। नेयं शक्या चमूर् जेतुम् अपि सेन्द्रैः सुरासुरैः। नाम्बरीषः कलाम् एकाम् एषां क्षपयितुं क्षमः। दिव्यास्त्रबलभूयिष्ठः किम् अहं पुनर् ईदृशः। ततः सेनां पुनः सर्वां प्रेषयाम् आस पार्थिव। यत्र त्वं सहितः सर्वैर् मन्त्रिभिः सोपधैर् नृप। ततो रुद्रं महादेवं प्रपन्नो जगतः पतिम्। श्मशाननिलयं देवं तुष्टाव वृषभध्वजम्। स्तुत्वा शस्त्रं समादाय स्वशिरश् छेत्तुम् उद्यतः। कारुण्याद् देवदेवेन गृहीतस् तस्य दक्षिणः। स पाणिः सह शस्त्रेण दृष्ट्वा चेदम् उवाच ह। किम् इदं साहसं पुत्र कर्तुकामो वदस्व मे। स उवाच महादेवं शिरसा त्व् अवनीं गतः। भगवन् वाहिनीम् एनां राक्षसानां सुरेश्वर। अशक्तो ऽहं रणे जेतुं तस्मात् त्यक्ष्यामि जीवितम्। गतिर् भव महादेव ममार्तस्य जगत्पते। नागन्तव्यम् अजित्वा च माम् आह जगतीपतिः। अम्बरीषो महादेव क्षारितः सचिवैः सह। तम् उवाच महादेवः सुदेवं पतितं क्षितौ। अधोमुखं महात्मानं सत्त्वानां हितकाम्यया। धनुर्वेदं समाहूय सगणं सहविग्रहम्। रथनागाश्वकलिलं दिव्यास्त्रसमलंकृतम्। रथं च सुमहाभागं येन तत् त्रिपुरं हतम्। धनुः पिनाकं खड्गं च रौद्रम् अस्त्रं च शंकरः। निजघानासुरान् सर्वान् येन देवस् त्रियम्बकः। उवाच च महादेवः सुदेवं वाहिनीपतिम्। रथाद् अस्मात् सुदेव त्वं दुर्जयस् तु सुरासुरैः। मायया मोहितो भूमौ न पदं कर्तुम् अर्हसि। अत्रस्थस् त्रिदशान् सर्वाञ् जेष्यसे सर्वदानवान्। राक्षसाश् च पिशाचाश् च न शक्ता द्रष्टुम् ईदृशम्। रथं सूर्यसहस्राभं किम् उ योद्धुं त्वया सह। स जित्वा राक्षसान् सर्वान् कृत्वा बन्दीविमोक्षणम्। घातयित्वा च तान् सर्वान् बाहुयुद्धे त्व् अयं हतः। विधमं प्राप्य भूपाल विधमश् च निपातितः।
devarāja sudevo 'yaṃ mama senāpatiḥ purā. āsīd yodhaḥ praśāntātmā so 'yaṃ kasmād atīva mām. vimānaṃ sūryasaṃkāśam āsthito modate divi. śakra uvāca. aiśvaryam īdṛśaṃ prāptaḥ sarvadevaiḥ sudurlabham. yad anena kṛtaṃ karma pratyakṣaṃ te mahīpate. purā pālayataḥ samyak pṛthivīṃ dharmato nṛpa. śatravo nirjitāḥ sarve ye tavāhitakāriṇaḥ. saṃdhamo vidhamaś caiva sudhamaś ca mahābalaḥ. rākṣasā durjayā loke trayas te yuddhadurmadāḥ. putrās te śataśṛṅgasya rākṣasasya mahīpateḥ. atha tasmiñ śubhe kāle tava yajñaṃ vitanvataḥ. aśvamedhaṃ mahāyāgaṃ devānāṃ hitakāmyayā. tasya te khalu vighnārtham āgatā rākṣasās trayaḥ. koṭīśataparīvārāṃ rākṣasānāṃ mahācamūm. parigṛhya tataḥ sarvāḥ prajā bandīkṛtās tava. vihvalāś ca prajāḥ sarvāḥ sarve ca tava sainikāḥ. nirākṛtas tvayā cāsīt sudevaḥ sainyanāyakaḥ. tatrāmātyavacaḥ śrutvā nirastaḥ sarvakarmasu. śrutvā teṣāṃ vaco bhūyaḥ sopadhaṃ vasudhādhipa. sarvasainyasamāyuktaḥ sudevaḥ preritas tvayā. rākṣasānāṃ vadhārthāya durjayānāṃ narādhipa. nājitvā rākṣasīṃ senāṃ punarāgamanaṃ tava. bandīmokṣam akṛtvā ca na cāgamanam iṣyate. sudevas tad vacaḥ śrutvā prasthānam akaron nṛpa. saṃprāptaś ca sa taṃ deśaṃ yatra bandīkṛtāḥ prajāḥ. paśyati sma mahāghorāṃ rākṣasānāṃ mahācamūm. dṛṣṭvā saṃcintayām āsa sudevo vāhinīpatiḥ. neyaṃ śakyā camūr jetum api sendraiḥ surāsuraiḥ. nāmbarīṣaḥ kalām ekām eṣāṃ kṣapayituṃ kṣamaḥ. divyāstrabalabhūyiṣṭhaḥ kim ahaṃ punar īdṛśaḥ. tataḥ senāṃ punaḥ sarvāṃ preṣayām āsa pārthiva. yatra tvaṃ sahitaḥ sarvair mantribhiḥ sopadhair nṛpa. tato rudraṃ mahādevaṃ prapanno jagataḥ patim. śmaśānanilayaṃ devaṃ tuṣṭāva vṛṣabhadhvajam. stutvā śastraṃ samādāya svaśiraś chettum udyataḥ. kāruṇyād devadevena gṛhītas tasya dakṣiṇaḥ. sa pāṇiḥ saha śastreṇa dṛṣṭvā cedam uvāca ha. kim idaṃ sāhasaṃ putra kartukāmo vadasva me. sa uvāca mahādevaṃ śirasā tv avanīṃ gataḥ. bhagavan vāhinīm enāṃ rākṣasānāṃ sureśvara. aśakto 'haṃ raṇe jetuṃ tasmāt tyakṣyāmi jīvitam. gatir bhava mahādeva mamārtasya jagatpate. nāgantavyam ajitvā ca mām āha jagatīpatiḥ. ambarīṣo mahādeva kṣāritaḥ sacivaiḥ saha. tam uvāca mahādevaḥ sudevaṃ patitaṃ kṣitau. adhomukhaṃ mahātmānaṃ sattvānāṃ hitakāmyayā. dhanurvedaṃ samāhūya sagaṇaṃ sahavigraham. rathanāgāśvakalilaṃ divyāstrasamalaṃkṛtam. rathaṃ ca sumahābhāgaṃ yena tat tripuraṃ hatam. dhanuḥ pinākaṃ khaḍgaṃ ca raudram astraṃ ca śaṃkaraḥ. nijaghānāsurān sarvān yena devas triyambakaḥ. uvāca ca mahādevaḥ sudevaṃ vāhinīpatim. rathād asmāt sudeva tvaṃ durjayas tu surāsuraiḥ. māyayā mohito bhūmau na padaṃ kartum arhasi. atrasthas tridaśān sarvāñ jeṣyase sarvadānavān. rākṣasāś ca piśācāś ca na śaktā draṣṭum īdṛśam. rathaṃ sūryasahasrābhaṃ kim u yoddhuṃ tvayā saha. sa jitvā rākṣasān sarvān kṛtvā bandīvimokṣaṇam. ghātayitvā ca tān sarvān bāhuyuddhe tv ayaṃ hataḥ. vidhamaṃ prāpya bhūpāla vidhamaś ca nipātitaḥ.