यस्य वृत्तं नमस्यन्ति स्वर्गस्थस्यापि मानवाः। पौरजानपदामात्याः स राजा राजसत्तमः। अस्मिन्न् एव प्रकरणे धनंजयम् उदारधीः। अभिनीततरं वाक्यम् इत्य् उवाच युधिष्ठिरः। यद् एतन् मन्यसे पार्थ न ज्यायो ऽस्ति धनाद् इति। न स्वर्गो न सुखं न श्रीर् निर्धनस्येति तन् मृषा। स्वाध्याययज्ञसंसिद्धा दृश्यन्ते बहवो जनाः। तपोरताश् च मुनयो येषां लोकाः सनातनाः। ऋषीणां समयं शश्वद् ये रक्षन्ति धनंजय। आश्रिताः सर्वधर्मज्ञास् तान् देवा ब्राह्मणान् विदुः। स्वाध्यायनिष्ठांश् च मुनीञ् ज्ञाननिष्ठांस् तथापरान्। बुध्येथाः संततं चापि कर्मनिष्ठान् धनंजय। ज्ञाननिष्ठेषु कार्याणि प्रतिष्ठाप्यानि पाण्डव। वैखानसानां वचनं यथा नो विदितं पुरा। अजाश् च पृश्नयश् चैव सिकताश् चैव भारत। अरुणाः केतवश् चैव स्वाध्यायेन दिवं गताः। अवाप्यैतानि कर्माणि वेदोक्तानि धनंजय। दानम् अध्ययनं यज्ञो निग्रहश् चैव दुर्ग्रहः। दक्षिणेन च पन्थानम् अर्यम्णो ये दिवं गताः। एतान् क्रियावतां लोकान् उक्तवान् पूर्वम् अप्य् अहम्। उत्तरेण तु पन्थानं नियमाद्यं प्रपश्यसि। एते त्यागवतां लोका भान्ति पार्थ सनातनाः। तत्रोत्तरां गतिं पार्थ प्रशंसन्ति पुराविदः। संतोषात् स्वर्गगमनं संतोषः परमं सुखम्। तुष्टेर् न किं चित् परतः सा सम्यक् प्रतितिष्ठति। विनीतक्रोधहर्षस्य सततं सिद्धिर् उत्तमा। अत्राप्य् उदाहरन्तीमा गाथा गीता ययातिना। याभिः प्रत्याहरेत् कामान् कूर्मो ऽङ्गानीव सर्वशः। यदा चायं न बिभेति यदा चास्मान् न बिभ्यति। यदा नेच्छति न द्वेष्टि ब्रह्म संपद्यते तदा। यदा न भावं कुरुते सर्वभूतेषु पापकम्। कर्मणा मनसा वाचा ब्रह्म संपद्यते तदा। विनीतमानमोहस्य बहुसङ्गविवर्जिनः। तदात्मज्योतिषः साधोर् निर्वाणम् उपपद्यते। इदं तु शृणु मे पार्थ ब्रुवतः संयतेन्द्रियः। धर्मम् अन्ये वृत्तम् अन्ये धनम् ईहन्ति चापरे। धनहेतोर् य ईहेत तस्यानीहा गरीयसी। भूयान् दोषो हि वित्तेषु यश् च धर्मस् तदाश्रयः। प्रत्यक्षम् अनुपश्यामस् त्वम् अपि द्रष्टुम् अर्हसि। वर्जनं वर्जनीयानाम् ईहमानेन दुष्करम्। ये वित्तम् अभिपद्यन्ते सम्यक् तेषु सुदुर्लभम्। द्रुह्यतः प्रैति तत् प्राहुः प्रतिकूलं यथातथम्। यस् तु संभिन्नवृत्तः स्याद् वीतशोकभयो नरः। अल्पेन तृषितो द्रुह्यन् भ्रूणहत्यां न बुध्यते। दुष्यन्त्य् आददतो भृत्या नित्यं दस्युभयाद् इव। दुर्लभं च धनं प्राप्य भृशं दत्त्वानुतप्यते। अधनः कस्य किं वाच्यो विमुक्तः सर्वतः सुखी। देवस्वम् उपगृह्यैव धनेन न सुखी भवेत्। अत्र गाथां यज्ञगीतां कीर्तयन्ति पुराविदः। त्रयीम् उपाश्रितां लोके यज्ञसंस्तरकारिकाम्। यज्ञाय सृष्टानि धनानि धात्रा। यज्ञाय सृष्टः पुरुषो रक्षिता च। तस्मात् सर्वं यज्ञ एवोपयोज्यं। धनं न कामाय हितं प्रशस्तम्। एतस्यार्थे च कौन्तेय धनं धनवतां वर। धाता ददाति मर्त्येभ्यो यज्ञार्थम् इति विद्धि तत्। तस्माद् बुध्यन्ति पुरुषा न हि तत् कस्य चिद् ध्रुवम्। श्रद्दधानस् ततो लोके दद्याच् चैव यजेत च। लब्धस्य त्यागम् एवाहुर् न भोगं न च संक्षयम्। तस्य किं संचयेनार्थः कार्ये ज्यायसि तिष्ठति। ये स्वधर्माद् अपेतेभ्यः प्रयच्छन्त्य् अल्पबुद्धयः। शतं वर्षाणि ते प्रेत्य पुरीषं भुञ्जते जनाः। अनर्हते यद् ददाति न ददाति यद् अर्हते। अर्हानर्हापरिज्ञानाद् दानधर्मो ऽपि दुष्करः। लब्धानां द्रव्यजातानां बोद्धव्यौ द्वाव् अतिक्रमौ। अपात्रे प्रतिपत्तिश् च पात्रे चाप्रतिपादनम्।
yasya vṛttaṃ namasyanti svargasthasyāpi mānavāḥ. paurajānapadāmātyāḥ sa rājā rājasattamaḥ. asminn eva prakaraṇe dhanaṃjayam udāradhīḥ. abhinītataraṃ vākyam ity uvāca yudhiṣṭhiraḥ. yad etan manyase pārtha na jyāyo 'sti dhanād iti. na svargo na sukhaṃ na śrīr nirdhanasyeti tan mṛṣā. svādhyāyayajñasaṃsiddhā dṛśyante bahavo janāḥ. taporatāś ca munayo yeṣāṃ lokāḥ sanātanāḥ. ṛṣīṇāṃ samayaṃ śaśvad ye rakṣanti dhanaṃjaya. āśritāḥ sarvadharmajñās tān devā brāhmaṇān viduḥ. svādhyāyaniṣṭhāṃś ca munīñ jñānaniṣṭhāṃs tathāparān. budhyethāḥ saṃtataṃ cāpi karmaniṣṭhān dhanaṃjaya. jñānaniṣṭheṣu kāryāṇi pratiṣṭhāpyāni pāṇḍava. vaikhānasānāṃ vacanaṃ yathā no viditaṃ purā. ajāś ca pṛśnayaś caiva sikatāś caiva bhārata. aruṇāḥ ketavaś caiva svādhyāyena divaṃ gatāḥ. avāpyaitāni karmāṇi vedoktāni dhanaṃjaya. dānam adhyayanaṃ yajño nigrahaś caiva durgrahaḥ. dakṣiṇena ca panthānam aryamṇo ye divaṃ gatāḥ. etān kriyāvatāṃ lokān uktavān pūrvam apy aham. uttareṇa tu panthānaṃ niyamādyaṃ prapaśyasi. ete tyāgavatāṃ lokā bhānti pārtha sanātanāḥ. tatrottarāṃ gatiṃ pārtha praśaṃsanti purāvidaḥ. saṃtoṣāt svargagamanaṃ saṃtoṣaḥ paramaṃ sukham. tuṣṭer na kiṃ cit parataḥ sā samyak pratitiṣṭhati. vinītakrodhaharṣasya satataṃ siddhir uttamā. atrāpy udāharantīmā gāthā gītā yayātinā. yābhiḥ pratyāharet kāmān kūrmo 'ṅgānīva sarvaśaḥ. yadā cāyaṃ na bibheti yadā cāsmān na bibhyati. yadā necchati na dveṣṭi brahma saṃpadyate tadā. yadā na bhāvaṃ kurute sarvabhūteṣu pāpakam. karmaṇā manasā vācā brahma saṃpadyate tadā. vinītamānamohasya bahusaṅgavivarjinaḥ. tadātmajyotiṣaḥ sādhor nirvāṇam upapadyate. idaṃ tu śṛṇu me pārtha bruvataḥ saṃyatendriyaḥ. dharmam anye vṛttam anye dhanam īhanti cāpare. dhanahetor ya īheta tasyānīhā garīyasī. bhūyān doṣo hi vitteṣu yaś ca dharmas tadāśrayaḥ. pratyakṣam anupaśyāmas tvam api draṣṭum arhasi. varjanaṃ varjanīyānām īhamānena duṣkaram. ye vittam abhipadyante samyak teṣu sudurlabham. druhyataḥ praiti tat prāhuḥ pratikūlaṃ yathātatham. yas tu saṃbhinnavṛttaḥ syād vītaśokabhayo naraḥ. alpena tṛṣito druhyan bhrūṇahatyāṃ na budhyate. duṣyanty ādadato bhṛtyā nityaṃ dasyubhayād iva. durlabhaṃ ca dhanaṃ prāpya bhṛśaṃ dattvānutapyate. adhanaḥ kasya kiṃ vācyo vimuktaḥ sarvataḥ sukhī. devasvam upagṛhyaiva dhanena na sukhī bhavet. atra gāthāṃ yajñagītāṃ kīrtayanti purāvidaḥ. trayīm upāśritāṃ loke yajñasaṃstarakārikām. yajñāya sṛṣṭāni dhanāni dhātrā. yajñāya sṛṣṭaḥ puruṣo rakṣitā ca. tasmāt sarvaṃ yajña evopayojyaṃ. dhanaṃ na kāmāya hitaṃ praśastam. etasyārthe ca kaunteya dhanaṃ dhanavatāṃ vara. dhātā dadāti martyebhyo yajñārtham iti viddhi tat. tasmād budhyanti puruṣā na hi tat kasya cid dhruvam. śraddadhānas tato loke dadyāc caiva yajeta ca. labdhasya tyāgam evāhur na bhogaṃ na ca saṃkṣayam. tasya kiṃ saṃcayenārthaḥ kārye jyāyasi tiṣṭhati. ye svadharmād apetebhyaḥ prayacchanty alpabuddhayaḥ. śataṃ varṣāṇi te pretya purīṣaṃ bhuñjate janāḥ. anarhate yad dadāti na dadāti yad arhate. arhānarhāparijñānād dānadharmo 'pi duṣkaraḥ. labdhānāṃ dravyajātānāṃ boddhavyau dvāv atikramau. apātre pratipattiś ca pātre cāpratipādanam.