अनादिनिधनं नित्यम् आसाद्य विचरेन् नरः। जययुक्तो रथो दिव्यो ब्रह्मलोके महीयते। अथ सत्वरम् आसाद्य रथम् एवं युयुङ्क्षतः। अक्षरं गन्तुमनसो विधिं वक्ष्यामि शीघ्रगम्। सप्तयोधायनं कृत्स्ना वान्यतः प्रतिपद्यते। पृष्ठतः पार्श्वतश् चान्या यावन्त्यास्याः प्रसारणात्। क्रमशः पार्थिवं यच् च वायव्यं खं तथा पयः। ज्योतिषो यत् तद् ऐश्वर्यम् अहंकारस्य बुद्धितः। अव्यक्तस्य यद् ऐश्वर्यं क्रमशः प्रतिपद्यते। व्यक्तमाश् चापि (सिच्) यस्यैते तथा युक्तेन योगतः। तथास्यं भवयुक्तस्य विधिम् आत्मनि पश्यतः। निर्मथ्यमानं सूक्ष्मात्मा रूपाणीमानि दर्शयेत्। शैशिरस् तु यथा धूमः सूक्ष्मं संश्रयते नभः। तथा देहाद् विमुक्तस्य पूर्वरूपं तद् अप्य् उत। अथ धूमस्य विरमे द्वितीयं रूपदर्शनम्। जलरूपम् इवाकाशं तत्रैवात्मनि पश्यति। अपरं व्यतिक्रमेच् चापि वह्निरूपं प्रकाशते। तस्मिन्न् उपरते वास्य वायव्यं सूक्ष्मम् अप्य् अथ। रूपं प्रकाशते तत्र पीतवर्णवद् अप्य् अजः। तस्मिन्न् उपरते रूपम् आकाशस्य प्रकाशते। ऊह्या सवर्णरूपं तत् तस्य रूपं प्रकाशते। तस्मिन्न् उपरते वास्य बुद्धिरूपं प्रकाशते। सुशुक्लं चेतसः सम्यग् अव्यक्ते ब्राह्मणस्य वै। एतेष्व् अपीह जातेषु फलजातानि मे शृणु। जातस्य पार्थिवैश्वर्यैः सृष्टिर् एषा विधीयते। प्रजापतिर् इवाक्षोभ्यः शरीरात् सृजति प्रजाः। वर्णतो गृह्यते वाप्सु नायं पिबति चाशयाः। स्नाचास्य (सिच्) तेजसा रूपं दह्यते शाम्यते तथा। अङ्गुल्याङ्गुष्ठमात्रेण वस्तपाटेनवत् तथा (सिच्)। पृथिवीं कम्पयन्त्य् एते गुणापायाद् इति स्मृतः। आकाशभूतश् चाकाशे स्वर्णस्त्वान् न च दृश्यते। अहंकारस्य विजये पञ्च ते स्युर् वशानुगाः। षण्णाम् आत्मनि बुद्धौ तु नितायं (सिच्) प्रभवत्य् उत। निर्दोषप्रभवा ह्य् एषा कृत्स्ना समभिवर्तते। तथैव व्यक्तम् आत्मानम् अव्यक्तं प्रतिपद्यते। यतो निःसरते लोको भवति व्यक्तसंज्ञकः। तत्रासन्नमयीं व्याख्यां शृणु त्वं विस्तरेण वै। तथा व्यक्तमयीं चैव व्याख्यां पूर्वं निबोध मे। पञ्चविंशतितत्त्वानि तुल्यान्य् उभयतः समम्। योगे सांख्ये ऽपि च तथा विशेषांस् तत्र मे शृणु। प्रोक्तं तद् व्यर्थम् इत्य् एव जायते वर्तते च यत्। जीवते म्रियते चैव चतुर्भिर् लक्षणैर् युतम्। विपरीतम् अतो यत् तद् अव्यक्तं समुदाहृतम्। पापात्मानौ च देवेषु सिद्धान्तेष्व् अप्य् उदाहृतौ। चतुर्लक्षणजन्तुर् यश् चतुर्वर्गः प्रचक्षते। व्यक्तम् अव्यक्तजं चैव तथा बुद्धिर् अथेतरत्। सत्त्वं क्षेत्रज्ञ इत्य् एतद् द्वयम् अव्यक्तदर्शनम्। द्वाव् आत्मानौ च देवेषु विषयेषु च राजतः। विषयान् प्रतिसंहारः सालोकं सिद्धिलक्षणम्। निर्ममश् चानहंकारो निर्द्वंद्वश् छिन्नसंशयः। नैव क्रुध्यति न द्वेष्टि नात्मता भवतो गिरः। आक्रुष्टस् ताडितश् चापि मैत्रं ध्यायति नाशुभम्। वाङ्मनःकायदण्डानां त्रयाणां च निवर्तकम्। समः सर्वेषु भूतेषु ब्रह्माणम् अतिवर्तते। नैवेच्छति न चानिच्छन् यात्रामात्रव्यवस्थितः। अलोलुपो ऽप्य् अथो दान्तो नाकृतिर् न निराकृतिः। नास्येन्द्रियमनःप्राणबुद्धयः सर्वसाक्षिणः। अक्रुध्यन्न् अप्रहृष्यंश् च नित्यं विगतमत्सरः।
anādinidhanaṃ nityam āsādya vicaren naraḥ. jayayukto ratho divyo brahmaloke mahīyate. atha satvaram āsādya ratham evaṃ yuyuṅkṣataḥ. akṣaraṃ gantumanaso vidhiṃ vakṣyāmi śīghragam. saptayodhāyanaṃ kṛtsnā vānyataḥ pratipadyate. pṛṣṭhataḥ pārśvataś cānyā yāvantyāsyāḥ prasāraṇāt. kramaśaḥ pārthivaṃ yac ca vāyavyaṃ khaṃ tathā payaḥ. jyotiṣo yat tad aiśvaryam ahaṃkārasya buddhitaḥ. avyaktasya yad aiśvaryaṃ kramaśaḥ pratipadyate. vyaktamāś cāpi (sic) yasyaite tathā yuktena yogataḥ. tathāsyaṃ bhavayuktasya vidhim ātmani paśyataḥ. nirmathyamānaṃ sūkṣmātmā rūpāṇīmāni darśayet. śaiśiras tu yathā dhūmaḥ sūkṣmaṃ saṃśrayate nabhaḥ. tathā dehād vimuktasya pūrvarūpaṃ tad apy uta. atha dhūmasya virame dvitīyaṃ rūpadarśanam. jalarūpam ivākāśaṃ tatraivātmani paśyati. aparaṃ vyatikramec cāpi vahnirūpaṃ prakāśate. tasminn uparate vāsya vāyavyaṃ sūkṣmam apy atha. rūpaṃ prakāśate tatra pītavarṇavad apy ajaḥ. tasminn uparate rūpam ākāśasya prakāśate. ūhyā savarṇarūpaṃ tat tasya rūpaṃ prakāśate. tasminn uparate vāsya buddhirūpaṃ prakāśate. suśuklaṃ cetasaḥ samyag avyakte brāhmaṇasya vai. eteṣv apīha jāteṣu phalajātāni me śṛṇu. jātasya pārthivaiśvaryaiḥ sṛṣṭir eṣā vidhīyate. prajāpatir ivākṣobhyaḥ śarīrāt sṛjati prajāḥ. varṇato gṛhyate vāpsu nāyaṃ pibati cāśayāḥ. snācāsya (sic) tejasā rūpaṃ dahyate śāmyate tathā. aṅgulyāṅguṣṭhamātreṇa vastapāṭenavat tathā (sic). pṛthivīṃ kampayanty ete guṇāpāyād iti smṛtaḥ. ākāśabhūtaś cākāśe svarṇastvān na ca dṛśyate. ahaṃkārasya vijaye pañca te syur vaśānugāḥ. ṣaṇṇām ātmani buddhau tu nitāyaṃ (sic) prabhavaty uta. nirdoṣaprabhavā hy eṣā kṛtsnā samabhivartate. tathaiva vyaktam ātmānam avyaktaṃ pratipadyate. yato niḥsarate loko bhavati vyaktasaṃjñakaḥ. tatrāsannamayīṃ vyākhyāṃ śṛṇu tvaṃ vistareṇa vai. tathā vyaktamayīṃ caiva vyākhyāṃ pūrvaṃ nibodha me. pañcaviṃśatitattvāni tulyāny ubhayataḥ samam. yoge sāṃkhye 'pi ca tathā viśeṣāṃs tatra me śṛṇu. proktaṃ tad vyartham ity eva jāyate vartate ca yat. jīvate mriyate caiva caturbhir lakṣaṇair yutam. viparītam ato yat tad avyaktaṃ samudāhṛtam. pāpātmānau ca deveṣu siddhānteṣv apy udāhṛtau. caturlakṣaṇajantur yaś caturvargaḥ pracakṣate. vyaktam avyaktajaṃ caiva tathā buddhir athetarat. sattvaṃ kṣetrajña ity etad dvayam avyaktadarśanam. dvāv ātmānau ca deveṣu viṣayeṣu ca rājataḥ. viṣayān pratisaṃhāraḥ sālokaṃ siddhilakṣaṇam. nirmamaś cānahaṃkāro nirdvaṃdvaś chinnasaṃśayaḥ. naiva krudhyati na dveṣṭi nātmatā bhavato giraḥ. ākruṣṭas tāḍitaś cāpi maitraṃ dhyāyati nāśubham. vāṅmanaḥkāyadaṇḍānāṃ trayāṇāṃ ca nivartakam. samaḥ sarveṣu bhūteṣu brahmāṇam ativartate. naivecchati na cānicchan yātrāmātravyavasthitaḥ. alolupo 'py atho dānto nākṛtir na nirākṛtiḥ. nāsyendriyamanaḥprāṇabuddhayaḥ sarvasākṣiṇaḥ. akrudhyann aprahṛṣyaṃś ca nityaṃ vigatamatsaraḥ.