वायोर् अपि गुणं स्पर्शम् आकाशं ग्रसते यदा। प्रशाम्यति तदा वायुः खं तु तिष्ठति नानदत्। अरूपम् अरसस्पर्शम् अगन्धं न च मूर्तिमत्। सर्वलोकप्रणदितं स्वं तु तिष्ठति नानदत्।
vāyor api guṇaṃ sparśam ākāśaṃ grasate yadā. praśāmyati tadā vāyuḥ khaṃ tu tiṣṭhati nānadat. arūpam arasasparśam agandhaṃ na ca mūrtimat. sarvalokapraṇaditaṃ svaṃ tu tiṣṭhati nānadat.