तं सर्वगुणसंपन्नं दक्षं शुचिम् अकातरम्। कालज्ञं च नयज्ञं च कः प्रियं न करिष्यति। इत्य् उक्तः संप्रशस्यैनम् उग्रसेनो गतो गृहात्। आस्ते कृष्णस् तथैकान्ते पर्यङ्के रत्नभूषिते। कदा चित् तत्र भगवान् प्रविवेश महामुनिः। तम् अभ्यर्च्य यथान्यायं तूष्णीम् आस्ते जनार्दनः। तं खिन्नम् इव संलक्ष्य केशवं वाक्यम् अब्रवीत्। किम् इदं केशव तव वैमनस्यं जनार्दन। श्रीवासुदेव उवाच। अभूतपूर्वं गोविन्द तन् मे व्याख्यातुम् अर्हसि। नासुहृत् परमं मे ऽद्य नापदो ऽर्हति वेदितुम्। अपण्डितो वापि सुहृत् पण्डितो वाप्य् अनात्मवान्। स त्वं सुहृच् च विद्वांश् च जितात्मा श्रोतुम् अर्हसि। अप्य् एतद् धृदि यद् दुःखं तद् भवाञ् श्रोतुम् अर्हति। दास्यम् ऐश्वर्यवादेन ज्ञातीनां च करोम्य् अहम्। द्विषन्ति सततं क्रुद्धा ज्ञातिसंबन्धिबान्धवाः। दिव्या अपि तथा भोगा दत्तास् तेषां मया पृथक्। नारद उवाच। तथापि च द्विषन्तो मां वर्तन्ते च परस्परम्। अनायसेन शस्त्रेण परिमृज्यानुमृज्य च। भगवान् उवाच। जिह्वाम् उद्धर चैतेषां न वक्ष्यन्ति ततः परम्। अनायसं कथं विन्द्यां शस्त्रं मुनिवरोत्तम। नारद उवाच। येनैषाम् उद्धरे जिह्वां ब्रूहि तन् मे यथातथम्। गोहिरण्यं च वासांसि रत्नाद्यं यद् धनं बहु। आस्ये प्रक्षिप चैतेषां शस्त्रम् एतद् अनायसम्। सुहृत्संबन्धिमित्राणां गुरूणां स्वजनस्य च। आख्यातं शस्त्रम् एतद् धि तेन छिन्धि पुनः पुनः। तवैश्वर्यप्रदानानि श्लाघ्यम् एषां वचांसि च। भीष्म उवाच। समर्थं त्वाम् अभिज्ञाय प्रवदन्ति च ते नराः। ततः प्रहस्य भगवान् संपूज्य च महामुनिम्। तथाकरोन् महातेजा मुनिवाक्येन चोदितः। एवंप्रभावो ब्रह्मर्षिर् नारदो मुनिसत्तमः। पृष्टवान् असि यन् मां त्वं तद् उक्तं राजसत्तम। सर्वधर्महिते युक्ताः सत्यधर्मपरायणाः। लोकप्रियत्वं गच्छन्ति ज्ञानविज्ञानकोविदाः।
taṃ sarvaguṇasaṃpannaṃ dakṣaṃ śucim akātaram. kālajñaṃ ca nayajñaṃ ca kaḥ priyaṃ na kariṣyati. ity uktaḥ saṃpraśasyainam ugraseno gato gṛhāt. āste kṛṣṇas tathaikānte paryaṅke ratnabhūṣite. kadā cit tatra bhagavān praviveśa mahāmuniḥ. tam abhyarcya yathānyāyaṃ tūṣṇīm āste janārdanaḥ. taṃ khinnam iva saṃlakṣya keśavaṃ vākyam abravīt. kim idaṃ keśava tava vaimanasyaṃ janārdana. śrīvāsudeva uvāca. abhūtapūrvaṃ govinda tan me vyākhyātum arhasi. nāsuhṛt paramaṃ me 'dya nāpado 'rhati veditum. apaṇḍito vāpi suhṛt paṇḍito vāpy anātmavān. sa tvaṃ suhṛc ca vidvāṃś ca jitātmā śrotum arhasi. apy etad dhṛdi yad duḥkhaṃ tad bhavāñ śrotum arhati. dāsyam aiśvaryavādena jñātīnāṃ ca karomy aham. dviṣanti satataṃ kruddhā jñātisaṃbandhibāndhavāḥ. divyā api tathā bhogā dattās teṣāṃ mayā pṛthak. nārada uvāca. tathāpi ca dviṣanto māṃ vartante ca parasparam. anāyasena śastreṇa parimṛjyānumṛjya ca. bhagavān uvāca. jihvām uddhara caiteṣāṃ na vakṣyanti tataḥ param. anāyasaṃ kathaṃ vindyāṃ śastraṃ munivarottama. nārada uvāca. yenaiṣām uddhare jihvāṃ brūhi tan me yathātatham. gohiraṇyaṃ ca vāsāṃsi ratnādyaṃ yad dhanaṃ bahu. āsye prakṣipa caiteṣāṃ śastram etad anāyasam. suhṛtsaṃbandhimitrāṇāṃ gurūṇāṃ svajanasya ca. ākhyātaṃ śastram etad dhi tena chindhi punaḥ punaḥ. tavaiśvaryapradānāni ślāghyam eṣāṃ vacāṃsi ca. bhīṣma uvāca. samarthaṃ tvām abhijñāya pravadanti ca te narāḥ. tataḥ prahasya bhagavān saṃpūjya ca mahāmunim. tathākaron mahātejā munivākyena coditaḥ. evaṃprabhāvo brahmarṣir nārado munisattamaḥ. pṛṣṭavān asi yan māṃ tvaṃ tad uktaṃ rājasattama. sarvadharmahite yuktāḥ satyadharmaparāyaṇāḥ. lokapriyatvaṃ gacchanti jñānavijñānakovidāḥ.