भरद्वाज उवाच। यद् एतद् भवताभिहितं सुखानां परमाः स्त्रिय इति तन् न गृह्णीमः। न ह्य् एषाम् ऋषीणां महति स्थितानाम् अप्राप्य एष गुणविशेषो न चैनम् अभिलषन्ति। श्रूयते च भगवांस् त्रिलोककृद् ब्रह्मा प्रभुर् एकाकी तिष्ठति। ब्रह्मचारी न कामसुखेष्व् आत्मानम् अवदधाति। अपि च भगवान् विश्वेश्वर उमापतिः कामम् अभिवर्तमानम् अनङ्गत्वेन शमम् अनयत्। तस्माद् ब्रूमो न महात्मभिर् अयं प्रतिगृहीतो न त्व् एष तावद् विशिष्टो गुण इति नैतद् भगवतः प्रत्येमि। भगवता तूक्तं सुखानां परमाः स्त्रिय इति। लोकप्रवादो ऽपि च भवति द्विविधः फलोदयः सुकृतात् सुखम् अवाप्यते दुष्कृताद् दुःखम् इति। अत्रोच्यताम्।
bharadvāja uvāca. yad etad bhavatābhihitaṃ sukhānāṃ paramāḥ striya iti tan na gṛhṇīmaḥ. na hy eṣām ṛṣīṇāṃ mahati sthitānām aprāpya eṣa guṇaviśeṣo na cainam abhilaṣanti. śrūyate ca bhagavāṃs trilokakṛd brahmā prabhur ekākī tiṣṭhati. brahmacārī na kāmasukheṣv ātmānam avadadhāti. api ca bhagavān viśveśvara umāpatiḥ kāmam abhivartamānam anaṅgatvena śamam anayat. tasmād brūmo na mahātmabhir ayaṃ pratigṛhīto na tv eṣa tāvad viśiṣṭo guṇa iti naitad bhagavataḥ pratyemi. bhagavatā tūktaṃ sukhānāṃ paramāḥ striya iti. lokapravādo 'pi ca bhavati dvividhaḥ phalodayaḥ sukṛtāt sukham avāpyate duṣkṛtād duḥkham iti. atrocyatām.