अधनं दुर्बलं प्राहुर् धनेन बलवान् भवेत्। सर्वं धनवतः प्राप्यं सर्वं तरति कोशवान्। कोशाद् धर्मश् च कामश् च परो लोकस् तथाप्य् अयम्। तं च धर्मेण लिप्सेत नाधर्मेण कदा चन। नारायणं नमस्कृत्य नरं चैव नरोत्तमम्। देवीं सरस्वतीं चैव ततो जयम् उदीरयेत्।
adhanaṃ durbalaṃ prāhur dhanena balavān bhavet. sarvaṃ dhanavataḥ prāpyaṃ sarvaṃ tarati kośavān. kośād dharmaś ca kāmaś ca paro lokas tathāpy ayam. taṃ ca dharmeṇa lipseta nādharmeṇa kadā cana. nārāyaṇaṃ namaskṛtya naraṃ caiva narottamam. devīṃ sarasvatīṃ caiva tato jayam udīrayet.