ययातिर् उवाच। गङ्गायमुनयोर् मध्ये कृत्स्नो ऽयं विषयस् तव। मध्ये पृथिव्यास् त्वं राजा भ्रातरो ऽन्त्याधिपास् तव। इन्द्रः। न च कुर्यान् नरो दैन्यं शाठ्यं क्रोधं तथैव च। जैह्म्यं च मत्सरं वैरं सर्वत्रैतन् न कारयेत्। मातरं पितरं चैव विद्वांसं च तपोधनम्। क्षमावन्तं च देवेन्द्र नावमन्येत बुद्धिमान्। शक्तस् तु क्षमते नित्यम् अशक्तः क्रोशते नरः। दुर्जनः सज्जनं द्वेष्टि दुर्बलो बलवत्तरम्। रूपवन्तम् अरूपी च धनवन्तं च निर्धनः। अकर्मी कर्मिणं द्वेष्टि धार्मिकं चाप्य् अधार्मिकः। निर्गुणो गुणवन्तं च शक्रैतत् कलिलक्षणम्। विपरीतं च देवेन्द्र एतेषु कृतलक्षणम्। ब्राह्मणो वाथ राजा वा वैश्यो वा शूद्र एव वा। प्रशस्तेषु प्रशस्तारः प्रशस्यन्ते यशस्विनः। तस्मात् प्रशस्ते देवेन्द्र नरः सक्तमना भवेत्। अलोकज्ञा ह्य् अप्रशस्ता भ्रातरस् ते ह्य् अबुद्धयः। अन्ताधिपतयः सर्वे ह्य् अभवन् मम शासनात्। त्वं हि वै धर्मदो राजन् कथ्यसे धर्मम् उत्तमम्। कथयस्व पुनर् मे ऽद्य लोकवृत्तान्तम् उत्तमम्।
yayātir uvāca. gaṅgāyamunayor madhye kṛtsno 'yaṃ viṣayas tava. madhye pṛthivyās tvaṃ rājā bhrātaro 'ntyādhipās tava. indraḥ. na ca kuryān naro dainyaṃ śāṭhyaṃ krodhaṃ tathaiva ca. jaihmyaṃ ca matsaraṃ vairaṃ sarvatraitan na kārayet. mātaraṃ pitaraṃ caiva vidvāṃsaṃ ca tapodhanam. kṣamāvantaṃ ca devendra nāvamanyeta buddhimān. śaktas tu kṣamate nityam aśaktaḥ krośate naraḥ. durjanaḥ sajjanaṃ dveṣṭi durbalo balavattaram. rūpavantam arūpī ca dhanavantaṃ ca nirdhanaḥ. akarmī karmiṇaṃ dveṣṭi dhārmikaṃ cāpy adhārmikaḥ. nirguṇo guṇavantaṃ ca śakraitat kalilakṣaṇam. viparītaṃ ca devendra eteṣu kṛtalakṣaṇam. brāhmaṇo vātha rājā vā vaiśyo vā śūdra eva vā. praśasteṣu praśastāraḥ praśasyante yaśasvinaḥ. tasmāt praśaste devendra naraḥ saktamanā bhavet. alokajñā hy apraśastā bhrātaras te hy abuddhayaḥ. antādhipatayaḥ sarve hy abhavan mama śāsanāt. tvaṃ hi vai dharmado rājan kathyase dharmam uttamam. kathayasva punar me 'dya lokavṛttāntam uttamam.