समुद्रे पश्चिमे यानि तीर्थान्य् आयतनानि च। तानि सर्वाणि गत्वा स प्रभासम् उपजग्मिवान्। सत्यभामा। श्रीभगवान्। वैशंपायनः। चिन्तयाम् आस रात्रौ तु गदेन कथितां कथाम्। सुभद्रायाश् च माधुर्यं रूपसंपद्गुणानि च। प्राप्तुं तां चिन्तयाम् आस क उपायो भवेद् इति। वेषवैकृतम् आपन्नः परिव्राजकरूपधृक्। कुकुरान्धकवृष्णीनाम् अज्ञातो वेषधारणात्। भ्रममाणश् चरन् भैक्षं परिव्राजकवेषवान्। येन केनाप्य् उपायेन प्रविश्य च गृहं महत्। दृष्ट्वा सुभद्रां कृष्णस्य भगिनीम् एकसुन्दरीम्। वासुदेवमतं ज्ञात्वा करिष्यामि हितं शुभम्। एवं विनिश्चयं कृत्वा दीक्षितस् तु तदाभवत्। त्रिदण्डी मुण्डितः कुण्डी अक्षमालाङ्गुलीयकः। योगभारं वहन् पार्थो वटवृक्षस्य कोटरम्। प्रविशन्न् एव बीभत्सुर् वृष्टिं वर्षति वासवे। चिन्तयाम् आस देवेशं केशवं क्लेशनाशनम्। प्रणतार्तिहरं शंभुं मायारूपेण वञ्चकम्। केशवश् चिन्तितं ज्ञात्वा दिव्यज्ञानेन दृष्टवान्। शयानः शयने धन्ये सत्यभामासहायवान्। केशवः सहसा राजञ् जहास च ननन्द च। पुनः पुनः सत्यभामा चाब्रवीत् पुरुषोत्तमम्। भगवंश् चिन्तयाविष्टः शयने शयितः सुखम्। भवान् बहुप्रकारेण जहास च पुनः पुनः। श्रोतव्यं यदि वा कृष्ण प्रसादो यदि चेन् मयि। वक्तुम् अर्हसि लोकेश तच् छ्रोतुं कामये ह्य् अहम्। पितृष्वसायाः पुत्रो मे भीमसेनानुजो ऽर्जुनः। तीर्थयात्रां गतः पार्थः कारणात् समयात् तदा। तीर्थयात्रासमाप्तौ तु निवृत्तो निशि भारतः। सुभद्रां चिन्तयानस् तु तदर्थे चापि मां पुनः। चिन्तयन्न् एव तां भद्रां यतिरूपधरो ऽभवत्। यतिरूपप्रतिच्छन्नो द्वारकां प्राप्य माधवीम्। येन केनाप्य् उपायेन दृष्ट्वा तु वरवर्णिनीम्। वासुदेवमतं ज्ञात्वा प्रयतिष्ये मनोरथम्। एवं व्यवसितः पार्थो यतिलिङ्गेन पाण्डवः। छायायां वटवृक्षस्य वृष्टिं वर्षति वासवे। योगभारं वहन्न् एव मानसं दुःखम् आप्तवान्। ईदृशं मां विजानाति माधवो यदि मां स्मरन्। भ्रातरं तव पश्येति सत्यभामाम् अदर्शयत्। तत उत्थाय शयनात् प्रस्थितो मधुसूदनः।
samudre paścime yāni tīrthāny āyatanāni ca. tāni sarvāṇi gatvā sa prabhāsam upajagmivān. satyabhāmā. śrībhagavān. vaiśaṃpāyanaḥ. cintayām āsa rātrau tu gadena kathitāṃ kathām. subhadrāyāś ca mādhuryaṃ rūpasaṃpadguṇāni ca. prāptuṃ tāṃ cintayām āsa ka upāyo bhaved iti. veṣavaikṛtam āpannaḥ parivrājakarūpadhṛk. kukurāndhakavṛṣṇīnām ajñāto veṣadhāraṇāt. bhramamāṇaś caran bhaikṣaṃ parivrājakaveṣavān. yena kenāpy upāyena praviśya ca gṛhaṃ mahat. dṛṣṭvā subhadrāṃ kṛṣṇasya bhaginīm ekasundarīm. vāsudevamataṃ jñātvā kariṣyāmi hitaṃ śubham. evaṃ viniścayaṃ kṛtvā dīkṣitas tu tadābhavat. tridaṇḍī muṇḍitaḥ kuṇḍī akṣamālāṅgulīyakaḥ. yogabhāraṃ vahan pārtho vaṭavṛkṣasya koṭaram. praviśann eva bībhatsur vṛṣṭiṃ varṣati vāsave. cintayām āsa deveśaṃ keśavaṃ kleśanāśanam. praṇatārtiharaṃ śaṃbhuṃ māyārūpeṇa vañcakam. keśavaś cintitaṃ jñātvā divyajñānena dṛṣṭavān. śayānaḥ śayane dhanye satyabhāmāsahāyavān. keśavaḥ sahasā rājañ jahāsa ca nananda ca. punaḥ punaḥ satyabhāmā cābravīt puruṣottamam. bhagavaṃś cintayāviṣṭaḥ śayane śayitaḥ sukham. bhavān bahuprakāreṇa jahāsa ca punaḥ punaḥ. śrotavyaṃ yadi vā kṛṣṇa prasādo yadi cen mayi. vaktum arhasi lokeśa tac chrotuṃ kāmaye hy aham. pitṛṣvasāyāḥ putro me bhīmasenānujo 'rjunaḥ. tīrthayātrāṃ gataḥ pārthaḥ kāraṇāt samayāt tadā. tīrthayātrāsamāptau tu nivṛtto niśi bhārataḥ. subhadrāṃ cintayānas tu tadarthe cāpi māṃ punaḥ. cintayann eva tāṃ bhadrāṃ yatirūpadharo 'bhavat. yatirūpapraticchanno dvārakāṃ prāpya mādhavīm. yena kenāpy upāyena dṛṣṭvā tu varavarṇinīm. vāsudevamataṃ jñātvā prayatiṣye manoratham. evaṃ vyavasitaḥ pārtho yatiliṅgena pāṇḍavaḥ. chāyāyāṃ vaṭavṛkṣasya vṛṣṭiṃ varṣati vāsave. yogabhāraṃ vahann eva mānasaṃ duḥkham āptavān. īdṛśaṃ māṃ vijānāti mādhavo yadi māṃ smaran. bhrātaraṃ tava paśyeti satyabhāmām adarśayat. tata utthāya śayanāt prasthito madhusūdanaḥ.