ततो द्वैपायनस् तस्मै नरेन्द्राय महात्मने। आचख्यौ तद् यथा धर्मो बहूनाम् एकपत्निता। यथा देवा ददुश् चैव राजपुत्र्याः पुरा वरम्। धर्माद्यास् तपसा तुष्टाः पञ्चपत्नीत्वम् ईश्वराः। व्यासः। ऋषिः। व्यासः। नाऌआयनी। व्यासः। द्रुपदः। व्यासः। इन्द्रसेना। ऋषिः। व्यासः। नाऌआयनी। महेश्वरः। नाऌआयनी। महेश्वरः। नाऌआयनी। महेश्वरः। व्यासः। मा भूद् राजंस् तव तापो मनःस्थः; पञ्चानां भार्या दुहिता ममेति। मातुर् एषा पार्थिव प्रार्थिता स्यात्; पञ्चानां भार्या दुहिता ममेति। याजोपयाजौ धर्मरतौ तपोभ्यां; तौ चक्रतुः पञ्चपतित्वम् अस्याः। सा धर्मतः पाण्डुपुत्रैर् अवाप्ता; भार्या कृष्णा मोदतां वै कुलं ते। लोके नान्यो नाथवांस् त्वद् विशिष्टः; सर्वारीणाम् अप्रधृष्यो ऽसि राजन्। भूयस् तु मे शृण्व् इदं त्वं विशोको; यथागमं पञ्चपतित्वम् अस्याः। एषा नाऌआयनी पूर्वं मौद्गल्यं स्थविरं पतिम्। आराधयाम् आस तदा कुष्ठिनं तम् अनिन्दिता। त्वगस्थिभूतं कटुकं लोलम् ईर्ष्युं सुकोपनम्। सुगन्धेतरगन्धाढ्यं वलीपलितधारिणम्। स्थविरं विकृताकारं शीर्यमाणनखत्वचम्। उच्छिष्टम् उपभुञ्जाना पर्युपास्ते महाव्रता। ततः कदा चिद् अङ्गुष्ठो भुञ्जानस्य व्यशीर्यत। अन्नाद् उद्धृत्य तच् चान्नम् उपायुङ्क्ताविशङ्किता। तेन तस्याः प्रसन्नेन कामव्याहारिणा तदा। वरं वृणीष्वेत्य् असकृद् उक्ता वव्रे वरं तदा। नास्मि वृद्धो न कटुको नेर्ष्युर् नैवातिकोपनः। न च दुर्गन्धवदनो न कृशो न च लोलुपः। कथं त्वां रमयामीह कथं त्वां वासयाम्य् अहम्। वद कल्याणि भद्रं ते यथा त्वं मनसेच्छसि। सा तम् अक्लिष्टकर्माणं वरदं सर्वकामदम्। भर्तारम् अनवद्याङ्गी प्रसन्नं प्रत्युवाच ह। पञ्चबाणातिविद्धाहं मन्मथस्य महामते। पञ्चधा मां विभक्तात्मा भगवांल् लोकविश्रुतः। रमय त्वम् अचिन्त्यात्मन् पुनश् चैकत्वम् आस्थितः। तां तथेत्य् अब्रवीद् धीमान् ब्रह्मर्षिर् वै महातपाः। स पञ्चधानुभूत्वा तां रमयाम् आस सर्वशः। नाऌआयनीं सुकेशान्तां मुद्गलश् चारुहासिनीम्। आश्रमेष्व् अधिकं चापि पूज्यमानो महर्षिभिः। विचचार यथाकामं कामरूपवपुः पुनः। यदा ययौ दिवं चापि तत्र देवर्षिभिः सह। सुधामृतरसाहारः सुरलोके चचार ह। पूज्यमानस् तथा शच्या शक्रस्य भवनेष्व् अपि। महेन्द्रसेनया सार्धं पर्यधावद् रिरंसया। सूर्यस्य च रथं दिव्यम् आरुह्य भगवान् प्रभुः। पर्युपेत्य पुनर् मेरुं मेरौ वासम् अरोचयत्। आकाशगङ्गाम् आप्लुत्य तया सह तपोनिधिः। अंशुजालेषु चन्द्रस्य उवास च यथानिलः। गिरिरूपं यदा दध्रे स महर्षिस् तदा पुनः। तत्प्रभावेन सा तस्य मध्ये जज्ञे महानदी। यदा पुष्पाकुलः सालः संजज्ञे भगवान् ऋषिः। लतात्वम् अथ संपेदे तम् एवाभ्यनुवेष्टती। पुपोष च वपुर् यस्य तस्यानुगं पुनः। सा पुपोष समं भर्तुः स्कन्धेनापि चचार ह। ततस् तस्य च तस्याश् च तुल्या प्रीतिर् अवर्धत। तथा हि भगवांस् तस्याः प्रसादाद् ऋषिसत्तमः। विजज्ञुषी च सा तत्र दैवयोगेन भामिनी। स च तां तपसा देवीं रमयाम् आस योगतः। एकपत्नी पुरा भूत्वा सदैवाग्रे यशस्विनी। अरुन्धतीव सीतेव बभूवातिपतिव्रता। दमयन्त्याश् च मातुः सा विशेषम् अधिकं ययौ। एतत् तथ्यं महाराज मा ते भूद् बुद्धिर् अन्यथा। एषा नाऌआयनी जज्ञे दैवयोगेन केन चित्। राजंस् तवात्मजा कृष्णा वेद्यां तेजस्विनी शुभा। तस्मिंस् तस्या मनः सक्तं न शशाक कदा चन। तथा प्रणिहितो ह्य् आत्मा तस्यास् तस्मिन् द्विजोत्तमे। ब्रूहि तत् कारणं येन ब्रह्मञ् जाता तपस्विनी। सुता ममाध्वरे कृष्णा सर्ववेदविदां वर। शृणु राजन् यथा ह्य् अस्या दत्तो रुद्रेण वै वरः। यदर्थं चैव संभूता तव यज्ञे यशस्विनी। अहं ते कथयिष्यामि कृष्णायाः पौर्वदेहिकम्। इन्द्रसेनेति विख्याता पुरा नाऌआयनी शुभा। मौद्गल्यं पतिम् आसाद्य चचार विगतज्वरा। मौद्गल्यस्य महर्षेश् च रममाणस्य वै तया। संवत्सरगणा राजन् व्यतीयुः क्षणवत् तदा। ततः कदा चिद् धर्मात्मा तृप्तः कामाद् व्यरज्यत। अन्विच्छन् परमं ब्रह्म त्यागधर्मपरो ऽभवत्। उत्ससर्ज स तां विप्रः सा तदा चापतद् भुवि। मौद्गल्यो राजशार्दूल तपोभिर् भावितः सदा। कामभोगातुराभ्येत्य वचनं चेदम् अब्रवीत्। प्रसीद भगवन् मह्यं न माम् उत्स्रष्टुम् अर्हसि। अवितृप्तास्मि ब्रह्मर्षे कामानां कामसेवनात्। मारो मां बाधते ऽत्यर्थम् अनुगृह्णातु मां भवान्। तर्पयस्व ममाक्षाणि गुह्यं मां बाधते ऽनिशम्। यस्मात् त्वं मयि निःशङ्का ह्य् अवक्तव्यं प्रभाषसे। आचरन्ती तपोविघ्नं तस्माच् छृणु वचो मम। भविष्यसि नृलोके त्वं राजपुत्री यशस्विनी। पाञ्चालराजस्य सुता द्रुपदस्य महात्मनः। भवितारस् तु ते तत्र पतयः पञ्च विश्रुताः। तैः सार्धं मधुराकारैश् चिरं रतिम् अवाप्स्यसि। सैवं शप्ता तु विमना वनं प्राप्ता यशस्विनी। भोगैर् अतृप्ता देवेशं तपसाराधयत् तदा। निराशीर् मारुताहारा निराहारा तथैव च। अनुवर्तमाना त्व् आदित्यं तथा पञ्चतपाभवत्। तीव्रेण तपसा तस्यास् तुष्टः पशुपतिः स्वयम्। वरं प्रादात् तदा रुद्रः सर्वलोकेश्वरः प्रभुः। भविष्यति परं जन्म मानुषेषु वराङ्गने। भविष्यन्ति च ते भद्रे पतयः पञ्च सुव्रताः। महेन्द्रवपुषः सर्वे महेन्द्रसमविक्रमाः। तत्रस्था च महत् कर्म सुराणां त्वं करिष्यसि। एकः खलु मया भर्ता वृतः पञ्चापि मे कथम्। भविष्यन्ति ममैकस्याः पतयस् तद् ब्रवीहि मे। पञ्चकृत्वस् त्वया ह्य् उक्तः पतिं देहीत्य् अहं पुनः। पञ्च ते पतयो भद्रे भविष्यन्ति सुखावहाः। धर्म एकः पतिः स्त्रीणां पूर्वम् एव प्रकल्पितः। बहुपत्नीकता पुंसां धर्मश् च पितृभिः कृतः। स्त्रीधर्मः पूर्वम् एवायं निर्मितो मुनिभिः पुरा। सहधर्मचरी भर्तुर् एका एकस्य चोच्यते। एको हि भर्ता नारीणां कौमार इति लौकिकः। आपत्सु च नियोगेन संतानार्थे परः स्मृतः। गच्छेत या तृतीयं तु तस्या निष्कृतिर् उच्यते। चतुर्थे पतिता धर्मात् पञ्चमे वर्धकी भवेत्। एवं गते धर्मपथे न वृणे बहुपुंस्कताम्। अलोकाचरितात् तस्मात् कथं मुच्येय संकरात्। अनावृताः पुरा नार्यो ह्य् आसञ् शुध्यन्ति चार्तवे। सकृद् उक्तं त्वया नैतान् नाधर्मस् ते भविष्यति। यदि मे पतयः पञ्च वरम् इच्छामि तैर् मिथः। कौमारं च भवेत् सर्वैः संगमे संगमे च मे। पतिशुश्रूषया चैव सिद्धिः प्राप्ता पुरा मया। भोगेच्छा च मया प्राप्ता स च भोगश् च मे भवेत्। रतिश् च भद्रे सिद्धिश् च न भजेते परस्परम्। अभोगा लप्स्यसे सिद्धिं योगेनापि महत्वताम्। अन्यदेहान्तरे च त्वं रूपभाग्यगुणान्विता। पञ्चभिः प्राप्य कौमारं महाभागा भविष्यसि। गच्छ गङ्गाजलस्था च नरं पश्यसि यं शुभे। तम् आनय ममाभ्याशं सुरराजं शुचिस्मिते। इत्य् उक्ता विश्वरूपेण रुद्रं कृत्वा प्रदक्षिणम्। जगाम गङ्गाम् उद्दिश्य पुण्यां त्रिपथगां नदीम्।
tato dvaipāyanas tasmai narendrāya mahātmane. ācakhyau tad yathā dharmo bahūnām ekapatnitā. yathā devā daduś caiva rājaputryāḥ purā varam. dharmādyās tapasā tuṣṭāḥ pañcapatnītvam īśvarāḥ. vyāsaḥ. ṛṣiḥ. vyāsaḥ. nāḷāyanī. vyāsaḥ. drupadaḥ. vyāsaḥ. indrasenā. ṛṣiḥ. vyāsaḥ. nāḷāyanī. maheśvaraḥ. nāḷāyanī. maheśvaraḥ. nāḷāyanī. maheśvaraḥ. vyāsaḥ. mā bhūd rājaṃs tava tāpo manaḥsthaḥ; pañcānāṃ bhāryā duhitā mameti. mātur eṣā pārthiva prārthitā syāt; pañcānāṃ bhāryā duhitā mameti. yājopayājau dharmaratau tapobhyāṃ; tau cakratuḥ pañcapatitvam asyāḥ. sā dharmataḥ pāṇḍuputrair avāptā; bhāryā kṛṣṇā modatāṃ vai kulaṃ te. loke nānyo nāthavāṃs tvad viśiṣṭaḥ; sarvārīṇām apradhṛṣyo 'si rājan. bhūyas tu me śṛṇv idaṃ tvaṃ viśoko; yathāgamaṃ pañcapatitvam asyāḥ. eṣā nāḷāyanī pūrvaṃ maudgalyaṃ sthaviraṃ patim. ārādhayām āsa tadā kuṣṭhinaṃ tam aninditā. tvagasthibhūtaṃ kaṭukaṃ lolam īrṣyuṃ sukopanam. sugandhetaragandhāḍhyaṃ valīpalitadhāriṇam. sthaviraṃ vikṛtākāraṃ śīryamāṇanakhatvacam. ucchiṣṭam upabhuñjānā paryupāste mahāvratā. tataḥ kadā cid aṅguṣṭho bhuñjānasya vyaśīryata. annād uddhṛtya tac cānnam upāyuṅktāviśaṅkitā. tena tasyāḥ prasannena kāmavyāhāriṇā tadā. varaṃ vṛṇīṣvety asakṛd uktā vavre varaṃ tadā. nāsmi vṛddho na kaṭuko nerṣyur naivātikopanaḥ. na ca durgandhavadano na kṛśo na ca lolupaḥ. kathaṃ tvāṃ ramayāmīha kathaṃ tvāṃ vāsayāmy aham. vada kalyāṇi bhadraṃ te yathā tvaṃ manasecchasi. sā tam akliṣṭakarmāṇaṃ varadaṃ sarvakāmadam. bhartāram anavadyāṅgī prasannaṃ pratyuvāca ha. pañcabāṇātividdhāhaṃ manmathasya mahāmate. pañcadhā māṃ vibhaktātmā bhagavāṃl lokaviśrutaḥ. ramaya tvam acintyātman punaś caikatvam āsthitaḥ. tāṃ tathety abravīd dhīmān brahmarṣir vai mahātapāḥ. sa pañcadhānubhūtvā tāṃ ramayām āsa sarvaśaḥ. nāḷāyanīṃ sukeśāntāṃ mudgalaś cāruhāsinīm. āśrameṣv adhikaṃ cāpi pūjyamāno maharṣibhiḥ. vicacāra yathākāmaṃ kāmarūpavapuḥ punaḥ. yadā yayau divaṃ cāpi tatra devarṣibhiḥ saha. sudhāmṛtarasāhāraḥ suraloke cacāra ha. pūjyamānas tathā śacyā śakrasya bhavaneṣv api. mahendrasenayā sārdhaṃ paryadhāvad riraṃsayā. sūryasya ca rathaṃ divyam āruhya bhagavān prabhuḥ. paryupetya punar meruṃ merau vāsam arocayat. ākāśagaṅgām āplutya tayā saha taponidhiḥ. aṃśujāleṣu candrasya uvāsa ca yathānilaḥ. girirūpaṃ yadā dadhre sa maharṣis tadā punaḥ. tatprabhāvena sā tasya madhye jajñe mahānadī. yadā puṣpākulaḥ sālaḥ saṃjajñe bhagavān ṛṣiḥ. latātvam atha saṃpede tam evābhyanuveṣṭatī. pupoṣa ca vapur yasya tasyānugaṃ punaḥ. sā pupoṣa samaṃ bhartuḥ skandhenāpi cacāra ha. tatas tasya ca tasyāś ca tulyā prītir avardhata. tathā hi bhagavāṃs tasyāḥ prasādād ṛṣisattamaḥ. vijajñuṣī ca sā tatra daivayogena bhāminī. sa ca tāṃ tapasā devīṃ ramayām āsa yogataḥ. ekapatnī purā bhūtvā sadaivāgre yaśasvinī. arundhatīva sīteva babhūvātipativratā. damayantyāś ca mātuḥ sā viśeṣam adhikaṃ yayau. etat tathyaṃ mahārāja mā te bhūd buddhir anyathā. eṣā nāḷāyanī jajñe daivayogena kena cit. rājaṃs tavātmajā kṛṣṇā vedyāṃ tejasvinī śubhā. tasmiṃs tasyā manaḥ saktaṃ na śaśāka kadā cana. tathā praṇihito hy ātmā tasyās tasmin dvijottame. brūhi tat kāraṇaṃ yena brahmañ jātā tapasvinī. sutā mamādhvare kṛṣṇā sarvavedavidāṃ vara. śṛṇu rājan yathā hy asyā datto rudreṇa vai varaḥ. yadarthaṃ caiva saṃbhūtā tava yajñe yaśasvinī. ahaṃ te kathayiṣyāmi kṛṣṇāyāḥ paurvadehikam. indraseneti vikhyātā purā nāḷāyanī śubhā. maudgalyaṃ patim āsādya cacāra vigatajvarā. maudgalyasya maharṣeś ca ramamāṇasya vai tayā. saṃvatsaragaṇā rājan vyatīyuḥ kṣaṇavat tadā. tataḥ kadā cid dharmātmā tṛptaḥ kāmād vyarajyata. anvicchan paramaṃ brahma tyāgadharmaparo 'bhavat. utsasarja sa tāṃ vipraḥ sā tadā cāpatad bhuvi. maudgalyo rājaśārdūla tapobhir bhāvitaḥ sadā. kāmabhogāturābhyetya vacanaṃ cedam abravīt. prasīda bhagavan mahyaṃ na mām utsraṣṭum arhasi. avitṛptāsmi brahmarṣe kāmānāṃ kāmasevanāt. māro māṃ bādhate 'tyartham anugṛhṇātu māṃ bhavān. tarpayasva mamākṣāṇi guhyaṃ māṃ bādhate 'niśam. yasmāt tvaṃ mayi niḥśaṅkā hy avaktavyaṃ prabhāṣase. ācarantī tapovighnaṃ tasmāc chṛṇu vaco mama. bhaviṣyasi nṛloke tvaṃ rājaputrī yaśasvinī. pāñcālarājasya sutā drupadasya mahātmanaḥ. bhavitāras tu te tatra patayaḥ pañca viśrutāḥ. taiḥ sārdhaṃ madhurākāraiś ciraṃ ratim avāpsyasi. saivaṃ śaptā tu vimanā vanaṃ prāptā yaśasvinī. bhogair atṛptā deveśaṃ tapasārādhayat tadā. nirāśīr mārutāhārā nirāhārā tathaiva ca. anuvartamānā tv ādityaṃ tathā pañcatapābhavat. tīvreṇa tapasā tasyās tuṣṭaḥ paśupatiḥ svayam. varaṃ prādāt tadā rudraḥ sarvalokeśvaraḥ prabhuḥ. bhaviṣyati paraṃ janma mānuṣeṣu varāṅgane. bhaviṣyanti ca te bhadre patayaḥ pañca suvratāḥ. mahendravapuṣaḥ sarve mahendrasamavikramāḥ. tatrasthā ca mahat karma surāṇāṃ tvaṃ kariṣyasi. ekaḥ khalu mayā bhartā vṛtaḥ pañcāpi me katham. bhaviṣyanti mamaikasyāḥ patayas tad bravīhi me. pañcakṛtvas tvayā hy uktaḥ patiṃ dehīty ahaṃ punaḥ. pañca te patayo bhadre bhaviṣyanti sukhāvahāḥ. dharma ekaḥ patiḥ strīṇāṃ pūrvam eva prakalpitaḥ. bahupatnīkatā puṃsāṃ dharmaś ca pitṛbhiḥ kṛtaḥ. strīdharmaḥ pūrvam evāyaṃ nirmito munibhiḥ purā. sahadharmacarī bhartur ekā ekasya cocyate. eko hi bhartā nārīṇāṃ kaumāra iti laukikaḥ. āpatsu ca niyogena saṃtānārthe paraḥ smṛtaḥ. gaccheta yā tṛtīyaṃ tu tasyā niṣkṛtir ucyate. caturthe patitā dharmāt pañcame vardhakī bhavet. evaṃ gate dharmapathe na vṛṇe bahupuṃskatām. alokācaritāt tasmāt kathaṃ mucyeya saṃkarāt. anāvṛtāḥ purā nāryo hy āsañ śudhyanti cārtave. sakṛd uktaṃ tvayā naitān nādharmas te bhaviṣyati. yadi me patayaḥ pañca varam icchāmi tair mithaḥ. kaumāraṃ ca bhavet sarvaiḥ saṃgame saṃgame ca me. patiśuśrūṣayā caiva siddhiḥ prāptā purā mayā. bhogecchā ca mayā prāptā sa ca bhogaś ca me bhavet. ratiś ca bhadre siddhiś ca na bhajete parasparam. abhogā lapsyase siddhiṃ yogenāpi mahatvatām. anyadehāntare ca tvaṃ rūpabhāgyaguṇānvitā. pañcabhiḥ prāpya kaumāraṃ mahābhāgā bhaviṣyasi. gaccha gaṅgājalasthā ca naraṃ paśyasi yaṃ śubhe. tam ānaya mamābhyāśaṃ surarājaṃ śucismite. ity uktā viśvarūpeṇa rudraṃ kṛtvā pradakṣiṇam. jagāma gaṅgām uddiśya puṇyāṃ tripathagāṃ nadīm.