भीम उवाच। यद् इदं गृहम् आग्नेयं विहितं मन्यते भवान्। पुरोचनम् इमं दग्ध्वा गम्यते वारणावतान्। तत्रैव साधु गच्छामो यत्र पूर्वोषिता वयम्। दर्शयित्वा पृथग् गन्तुं न कार्यं प्रतिभाति मे। अशुभं वा शुभं वापि तैर् वसाम सहैव तु। अद्य प्रभृति चास्मासु गतेषु भयविह्वलः। रूढमूलो भवेद् राज्ये धार्तराष्ट्रो जनेश्वरः। तदीयं च भवेद् राज्यं तदीयाः स्युः प्रजा इमाः। तस्मात् सहैव वत्स्यामो गलन्यस्तपदा वयम्। अस्माकं कालम् आसाद्य राज्यम् आच्छिद्य शत्रुतः। अर्धं पैतृकम् अस्माकं सुखं भोक्ष्याम शाश्वतम्। धृतराष्ट्रवचो ऽस्माभिः किमर्थम् अनुमन्यते। तेभ्यो भीत्यान्यथा गन्तुं दौर्बल्यं ते कुतो नृप। आपत्सु रक्षितास्माकं विदुरो ऽस्ति महामतिः। मध्यस्थ एव गाङ्गेयो राज्यभोगपराङ्मुखः। बाह्लिकप्रमुखा वृद्धा मध्यस्था एव सर्वदा। अस्मदीयो भवेद् द्रोणः फल्गुनप्रेमसंयुतः। तस्मात् सहैव वस्तव्यं न गन्तव्यं पृथङ् नृप। अथवास्मासु ते कुर्युः किम् अशक्ताः पराक्रमैः। क्षुद्राः कपटिनो धूर्ता जाग्रत्सु मनुजेश्वर। किं न कुर्युः पुरा मह्यं किं न दत्तं पुरा विषम्। आशीविषैर् महाघोरैः सर्पैस् तैः किं न दंशितः। प्रमाणकोट्यां संनह्य निद्रापरवशे मयि। सर्पैर् दृष्टिविषैर् घोरैर् गङ्गायां शूलसंततौ। किं तैर् न पातितो भूप तदा किं मृतवाहनम्। आपत्सु च सुघोरासु दुष्प्रयुक्तासु पापिभिः। अस्मान् अरक्षद् यो देवो जगद् यस्य वशे स्थितम्। चराचरात्मकं सो ऽद्य यातः क्व नु नृपोत्तम। यावत् सोढव्यम् अस्माभिस् तावत् सोढास्मि यत्नतः। यदा न रक्ष्यते ऽस्माभिस् तदा पश्याम नो हितम्। किं द्रष्टव्यं तदास्माभिर् विगृह्य तरसा बलात्। सान्त्ववादेन दानेन भेदेनापि यतामहे। अर्धराज्यस्य संप्राप्त्यै ततो दण्डः प्रशस्यते। तस्मात् सहैव वस्तव्यं तन्मनोर्पितशल्यवत्। दर्शयित्वा पृथग् वापि न गन्तव्यं सुभीतवत्।
bhīma uvāca. yad idaṃ gṛham āgneyaṃ vihitaṃ manyate bhavān. purocanam imaṃ dagdhvā gamyate vāraṇāvatān. tatraiva sādhu gacchāmo yatra pūrvoṣitā vayam. darśayitvā pṛthag gantuṃ na kāryaṃ pratibhāti me. aśubhaṃ vā śubhaṃ vāpi tair vasāma sahaiva tu. adya prabhṛti cāsmāsu gateṣu bhayavihvalaḥ. rūḍhamūlo bhaved rājye dhārtarāṣṭro janeśvaraḥ. tadīyaṃ ca bhaved rājyaṃ tadīyāḥ syuḥ prajā imāḥ. tasmāt sahaiva vatsyāmo galanyastapadā vayam. asmākaṃ kālam āsādya rājyam ācchidya śatrutaḥ. ardhaṃ paitṛkam asmākaṃ sukhaṃ bhokṣyāma śāśvatam. dhṛtarāṣṭravaco 'smābhiḥ kimartham anumanyate. tebhyo bhītyānyathā gantuṃ daurbalyaṃ te kuto nṛpa. āpatsu rakṣitāsmākaṃ viduro 'sti mahāmatiḥ. madhyastha eva gāṅgeyo rājyabhogaparāṅmukhaḥ. bāhlikapramukhā vṛddhā madhyasthā eva sarvadā. asmadīyo bhaved droṇaḥ phalgunapremasaṃyutaḥ. tasmāt sahaiva vastavyaṃ na gantavyaṃ pṛthaṅ nṛpa. athavāsmāsu te kuryuḥ kim aśaktāḥ parākramaiḥ. kṣudrāḥ kapaṭino dhūrtā jāgratsu manujeśvara. kiṃ na kuryuḥ purā mahyaṃ kiṃ na dattaṃ purā viṣam. āśīviṣair mahāghoraiḥ sarpais taiḥ kiṃ na daṃśitaḥ. pramāṇakoṭyāṃ saṃnahya nidrāparavaśe mayi. sarpair dṛṣṭiviṣair ghorair gaṅgāyāṃ śūlasaṃtatau. kiṃ tair na pātito bhūpa tadā kiṃ mṛtavāhanam. āpatsu ca sughorāsu duṣprayuktāsu pāpibhiḥ. asmān arakṣad yo devo jagad yasya vaśe sthitam. carācarātmakaṃ so 'dya yātaḥ kva nu nṛpottama. yāvat soḍhavyam asmābhis tāvat soḍhāsmi yatnataḥ. yadā na rakṣyate 'smābhis tadā paśyāma no hitam. kiṃ draṣṭavyaṃ tadāsmābhir vigṛhya tarasā balāt. sāntvavādena dānena bhedenāpi yatāmahe. ardharājyasya saṃprāptyai tato daṇḍaḥ praśasyate. tasmāt sahaiva vastavyaṃ tanmanorpitaśalyavat. darśayitvā pṛthag vāpi na gantavyaṃ subhītavat.