दुर्योधनः। वैशंपायनः। धृतराष्ट्रस् तु वचनं श्रुत्वा सुमहद् अप्रियम्। उवाच मतिमान् वाक्यं दुर्योधनम् अरिंदमम्। जात्यन्धश् चाप्य् अहं तात पाण्डुना पूजितो भृशम्। राजानो यद्य् अपि श्रेष्ठा धर्महेतोर् भवन्ति हि। प्रज्ञाचक्षुर् अनेत्रत्वाद् अशक्तो राष्ट्रगोपने। न चान्धः परचक्राणि प्रतिव्यूहति संगरे। अर्थशास्त्रं मयाधीतं साङ्गा वेदाश् च पुत्रक। धार्तराष्ट्र स्वयं राज्ञा योद्धव्यं धर्मकाङ्क्षिणा। रणे च मृत्युः स्वर्गाय राजन्यस्य विधीयते। पुत्रसंक्रामितश्रीर् वा वासाय वनम् आश्रयेत्। ज्येष्ठो ऽयम् इति राज्ये च स्थापितो विकलो ऽपि सन्। निर्जित्य परराष्ट्राणि पाण्डुर् मह्यं न्यवेदयत्। कुलधर्मस्थापनाय ज्येष्ठो ऽहं ज्येष्ठभाङ् न च। बहूनां भ्रातृणां (!) मध्ये श्रेष्ठो ज्येष्ठो हि श्रेयसा। कनीयान् अपि स ज्येष्ठः श्रेष्ठः श्रेयान् कुलस्य वै। तस्माज् ज्येष्ठश् च श्रेष्ठश् च पाण्डुर् धर्मभृतां वरः। तस्य पुत्रा गुणैः ख्याता अर्थे च कृतनिश्चयाः। कृतास्त्रा लब्धलक्षाश् च पाण्डुपुत्रा महारथाः। धर्मे च नीतिशास्त्रे च तथा च निरताः सदा। पौरजानपदानां च प्रीतिर् एषु विशेषतः। कथं नामोत्सहे वत्स नगराच् च विवासितुम्। पौरजानपदैः सार्धं विप्रा जल्पन्ति नित्यशः। प्रज्ञाचक्षुर् अनेत्रत्वाद् अशक्तो राज्यरक्षणे। ते वयं पाण्डवश्रेष्ठं तरुणं वृद्धशीलिनम्। राजानम् अभिषिञ्चामः सत्यं करुणवेदिनम्। स हि वृद्धान् अमात्यांश् च ज्ञातींश् चापि महायशाः। सत्कृत्य नित्यं पूजार्हान् पाण्डवः पूजयिष्यति। पितामहं शांतनवं धृतराष्ट्रं च धर्मतः। सपुत्रं विविधैर् भोगैर् वासयिष्यति मानितः। इत्य् एवं विलपन्ति स्म वदन्ति च जना मुहुः। राजन् दुःखशताविष्टाः पौराः शतसहस्रशः। तेषां श्रुत्वा तु वाक्यानि पौराणाम् अशिवानि च। युधिष्ठिरानुरक्तानां परितप्स्यामि भारत। धृतराष्ट्रस् तु पुत्रस्य श्रुत्वा वाक्यम् उवाच ह। यथा न वाच्यतां पुत्र गच्छेम च तथा कुरु। एवं तस्य वचः श्रुत्वा प्रविश्य च गृहं महत्।
duryodhanaḥ. vaiśaṃpāyanaḥ. dhṛtarāṣṭras tu vacanaṃ śrutvā sumahad apriyam. uvāca matimān vākyaṃ duryodhanam ariṃdamam. jātyandhaś cāpy ahaṃ tāta pāṇḍunā pūjito bhṛśam. rājāno yady api śreṣṭhā dharmahetor bhavanti hi. prajñācakṣur anetratvād aśakto rāṣṭragopane. na cāndhaḥ paracakrāṇi prativyūhati saṃgare. arthaśāstraṃ mayādhītaṃ sāṅgā vedāś ca putraka. dhārtarāṣṭra svayaṃ rājñā yoddhavyaṃ dharmakāṅkṣiṇā. raṇe ca mṛtyuḥ svargāya rājanyasya vidhīyate. putrasaṃkrāmitaśrīr vā vāsāya vanam āśrayet. jyeṣṭho 'yam iti rājye ca sthāpito vikalo 'pi san. nirjitya pararāṣṭrāṇi pāṇḍur mahyaṃ nyavedayat. kuladharmasthāpanāya jyeṣṭho 'haṃ jyeṣṭhabhāṅ na ca. bahūnāṃ bhrātṛṇāṃ (!) madhye śreṣṭho jyeṣṭho hi śreyasā. kanīyān api sa jyeṣṭhaḥ śreṣṭhaḥ śreyān kulasya vai. tasmāj jyeṣṭhaś ca śreṣṭhaś ca pāṇḍur dharmabhṛtāṃ varaḥ. tasya putrā guṇaiḥ khyātā arthe ca kṛtaniścayāḥ. kṛtāstrā labdhalakṣāś ca pāṇḍuputrā mahārathāḥ. dharme ca nītiśāstre ca tathā ca niratāḥ sadā. paurajānapadānāṃ ca prītir eṣu viśeṣataḥ. kathaṃ nāmotsahe vatsa nagarāc ca vivāsitum. paurajānapadaiḥ sārdhaṃ viprā jalpanti nityaśaḥ. prajñācakṣur anetratvād aśakto rājyarakṣaṇe. te vayaṃ pāṇḍavaśreṣṭhaṃ taruṇaṃ vṛddhaśīlinam. rājānam abhiṣiñcāmaḥ satyaṃ karuṇavedinam. sa hi vṛddhān amātyāṃś ca jñātīṃś cāpi mahāyaśāḥ. satkṛtya nityaṃ pūjārhān pāṇḍavaḥ pūjayiṣyati. pitāmahaṃ śāṃtanavaṃ dhṛtarāṣṭraṃ ca dharmataḥ. saputraṃ vividhair bhogair vāsayiṣyati mānitaḥ. ity evaṃ vilapanti sma vadanti ca janā muhuḥ. rājan duḥkhaśatāviṣṭāḥ paurāḥ śatasahasraśaḥ. teṣāṃ śrutvā tu vākyāni paurāṇām aśivāni ca. yudhiṣṭhirānuraktānāṃ paritapsyāmi bhārata. dhṛtarāṣṭras tu putrasya śrutvā vākyam uvāca ha. yathā na vācyatāṃ putra gacchema ca tathā kuru. evaṃ tasya vacaḥ śrutvā praviśya ca gṛhaṃ mahat.