संजय उवाच। तथा संभाषमाणे तु हर्षाद् उत्फुल्ललोचने। हसमाने बृंहमाणे नर्दमाने च नैकशः। मुहुर् मुहुर् बलामाने क्ष्वेडां मुञ्चति चासकृत्। विकारान् नैकरूपांश् च मन्युसंजननान् भृशम्। पुत्रस्योत्पाटनार्थाय तव कुर्वति वायुजे। वासुदेवः प्रतीतात्मा भीमं वाक्यम् अथाब्रवीत्। नैतच् चित्रं महाबाहो हन्यास् त्वं यत् सुयोधनम्। येन वैश्रवणो युद्धे मणिभद्रश् च यक्षराट्। यक्षराक्षसभूतानां सहस्राणि हि नैकशः। तस्य ते गणनां युद्धे कः कुर्याद् धृतराष्ट्रजे। यस् त्वं नागायुतप्राणं हिडिम्बं भीमरूपिणम्। बकं तद्द्विगुणं संख्ये किर्मीरं च चतुर्गुणम्। हतवान् अस्त्ररहितः कीचकं चामरोपमम्। स त्वं निहन्ता कौरव्यम् अत्र कस्यास्ति संशयः। तथोक्ते वासुदेवेन धर्मराजो ऽब्रवीद् इदम्। तवैव तेजसा कृष्ण हनिष्यति सुयोधनम्। पूर्णप्रतिज्ञ एवायं शत्रूणाम् अन्तकृत् तथा। विप्रियं भीमसेनस्य कृत्वा को ऽस्ति सुखी नरः। सात्यकिः प्राह कृष्णात्मा भीमं संवीक्ष्य केशवम्। नायं केशव सामान्यो गदायुद्धे वृकोदरः। गिरीन् अशेषान् संक्रुद्धश् चूर्णयेद् यः क्षणेन ह। तस्यामानुषदेहस्य क्षत्रियस्यास्ति का कथा। गजैर् गजान् हयैर् अश्वान् रथांश् चैव रथैस् तथा। अपातयत् समक्षं ते मम प्रीत्यर्थम् एव च। तथा संपूजयाम् आस शौर्यं भीमस्य फल्गुनः। नकुलः सहदेवश् च प्रशशंसुः पुनः पुनः। धृष्टद्युम्नमुखाश् चैव पाञ्चालाः सोमकैः सह। राजानो हतशिष्टाश् च प्रशशंसुर् वृकोदरम्। विविधाभिश् च वाग्भिश् च पूजयाम् आसुर् आदृताः। तद् वचो भीमसेनस्य सर्व एवाभ्यपूजयन्। ततो भीमबलो भीमो वासुदेवपुरोगमैः। पाण्डवः सह पाञ्चालैः संस्तुतः कर्मभिस् तथा। पूजितश् च महेष्वासस् तदैव तेजितो भृशम्। अवर्धत बलेनासौ पर्वणीव महोदधिः। उवाच सुहृदः सर्वान् हृष्टरोमोद्गमो मुदा। केशवं धर्मराजं च समस्तान् अनुजांस् तथा। अद्य क्रोधं विमोक्ष्यामि चिरकालाभिसंवृतम्। शल्यम् अद्योद्धरिष्यामि निहितं धृतराष्ट्रजैः। तथा संभाषमाणं तु वासुदेवो वृकोदरम्। हृष्टः संपूजयाम् आस वचनं चेदम् अब्रवीत्।
saṃjaya uvāca. tathā saṃbhāṣamāṇe tu harṣād utphullalocane. hasamāne bṛṃhamāṇe nardamāne ca naikaśaḥ. muhur muhur balāmāne kṣveḍāṃ muñcati cāsakṛt. vikārān naikarūpāṃś ca manyusaṃjananān bhṛśam. putrasyotpāṭanārthāya tava kurvati vāyuje. vāsudevaḥ pratītātmā bhīmaṃ vākyam athābravīt. naitac citraṃ mahābāho hanyās tvaṃ yat suyodhanam. yena vaiśravaṇo yuddhe maṇibhadraś ca yakṣarāṭ. yakṣarākṣasabhūtānāṃ sahasrāṇi hi naikaśaḥ. tasya te gaṇanāṃ yuddhe kaḥ kuryād dhṛtarāṣṭraje. yas tvaṃ nāgāyutaprāṇaṃ hiḍimbaṃ bhīmarūpiṇam. bakaṃ taddviguṇaṃ saṃkhye kirmīraṃ ca caturguṇam. hatavān astrarahitaḥ kīcakaṃ cāmaropamam. sa tvaṃ nihantā kauravyam atra kasyāsti saṃśayaḥ. tathokte vāsudevena dharmarājo 'bravīd idam. tavaiva tejasā kṛṣṇa haniṣyati suyodhanam. pūrṇapratijña evāyaṃ śatrūṇām antakṛt tathā. vipriyaṃ bhīmasenasya kṛtvā ko 'sti sukhī naraḥ. sātyakiḥ prāha kṛṣṇātmā bhīmaṃ saṃvīkṣya keśavam. nāyaṃ keśava sāmānyo gadāyuddhe vṛkodaraḥ. girīn aśeṣān saṃkruddhaś cūrṇayed yaḥ kṣaṇena ha. tasyāmānuṣadehasya kṣatriyasyāsti kā kathā. gajair gajān hayair aśvān rathāṃś caiva rathais tathā. apātayat samakṣaṃ te mama prītyartham eva ca. tathā saṃpūjayām āsa śauryaṃ bhīmasya phalgunaḥ. nakulaḥ sahadevaś ca praśaśaṃsuḥ punaḥ punaḥ. dhṛṣṭadyumnamukhāś caiva pāñcālāḥ somakaiḥ saha. rājāno hataśiṣṭāś ca praśaśaṃsur vṛkodaram. vividhābhiś ca vāgbhiś ca pūjayām āsur ādṛtāḥ. tad vaco bhīmasenasya sarva evābhyapūjayan. tato bhīmabalo bhīmo vāsudevapurogamaiḥ. pāṇḍavaḥ saha pāñcālaiḥ saṃstutaḥ karmabhis tathā. pūjitaś ca maheṣvāsas tadaiva tejito bhṛśam. avardhata balenāsau parvaṇīva mahodadhiḥ. uvāca suhṛdaḥ sarvān hṛṣṭaromodgamo mudā. keśavaṃ dharmarājaṃ ca samastān anujāṃs tathā. adya krodhaṃ vimokṣyāmi cirakālābhisaṃvṛtam. śalyam adyoddhariṣyāmi nihitaṃ dhṛtarāṣṭrajaiḥ. tathā saṃbhāṣamāṇaṃ tu vāsudevo vṛkodaram. hṛṣṭaḥ saṃpūjayām āsa vacanaṃ cedam abravīt.