एवं सर्वं विनिश्चित्य व्यवसायं स्वधर्मतः। यथाकालं मनुष्येन्द्र चिरं सुखम् अवाप्स्यसि। वैशंपायनः। ततो दुर्योधनो वाक्यं श्रुत्वा तेषां महात्मनाम्। मुहूर्तम् इव संचिन्त्य सचिवान् इदम् अब्रवीत्। श्रुतं ह्य् एतन् मया पूर्वं कथासु जनसंसदि। धीराणां शास्त्रविदुषां प्राज्ञानां मतिनिश्चये। कृतीनां सारफल्गुत्वे जानामि नयचक्षुषा। सत्त्वे बाहुबले धैर्ये प्राणे शारीरसंभवे। सांप्रतं मानुषे लोके सदैत्यनरराक्षसे। चत्वारस् तु नरव्याघ्रा बले शक्रोपमा भुवि। उत्तमाः प्राणिनां तेषां नास्ति कश् चिद् बले समः। समप्राणबला नित्यं संपूर्णबलपौरुषाः। बलदेवश् च भीमश् च मद्रराजश् च वीर्यवान्। चतुर्थः कीचकस् तेषां पञ्चमं नानुशुश्रुमः। अन्योन्यानन्तरबलाः परस्परजयैषिणः। बाहुयुद्धम् अभीप्सन्तो नित्यं संरब्धमानसाः। तेनाहम् अवगच्छामि प्रत्ययेन वृकोदरम्। मनस्य् अभिनिविष्टं मे व्यक्तं जीवन्ति पाण्डवाः। तत्राहं कीचकं मन्ये भीमसेनेन मारितम्। सैरन्ध्रीं द्रौपदीं मन्ये नात्र कार्या विचारणा। शङ्के कृष्णानिमित्तं तु भीमसेनेन कीचकः। गन्धर्वव्यपदेशेन हतो निशि महाबलः। को हि शक्तो ऽपरो भीमात् कीचकं हन्तुम् ओजसा। शस्त्रं विना बाहुवीर्यात् तथा सर्वाङ्गचूर्णितम्। मर्दितुं वा तथा शीघ्रं चर्ममांसास्थिचूर्णितम्। रूपम् अन्यत् समास्थाय भीमस्यैतद् विचेष्टितम्। ध्रुवं कृष्णानिमित्तं तु भीमसेनेन सूतजः। गन्धर्वव्यपदेशेन हतो निशि न संशयः। पितामहेन ये चोक्ता देशस्य च जनस्य च। गुणास् ते मत्स्यराष्ट्रेषु बहुशो ऽपि मया श्रुताः। विराटनगरे मन्ये पाण्डवाश् छन्नचारिणः। निवसन्ति पुरे रम्ये तत्र यात्रा विधीयताम्। मत्स्यराष्ट्रं गमिष्यामो ग्रहीष्यामश् च गोधनम्। गृहीते गोधने नूनं ते ऽपि योत्स्यन्ति पाण्डवाः। अपूर्णे समये चापि यदि पश्याम पाण्डवान्। द्वादशान्यानि वर्षाणि प्रवेक्ष्यन्ति पुनर् वनम्। तस्माद् अन्यतरेणापि लाभो ऽस्माकं भविष्यति। कोशवृद्धिर् इहास्माकं शत्रूणां निधनं भवेत्। कथं सुयोधनं गच्छेद् युधिष्ठिरभृतः पुरा। एतच् चापि वदत्य् एष मात्स्यः परिभवान् मयि। तस्मात् कर्तव्यम् एतद् वै तस्मिन् यात्रा विधीयताम्। एतत् सुनीतं मन्ये ऽहं सर्वेषां यदि रोचते।
evaṃ sarvaṃ viniścitya vyavasāyaṃ svadharmataḥ. yathākālaṃ manuṣyendra ciraṃ sukham avāpsyasi. vaiśaṃpāyanaḥ. tato duryodhano vākyaṃ śrutvā teṣāṃ mahātmanām. muhūrtam iva saṃcintya sacivān idam abravīt. śrutaṃ hy etan mayā pūrvaṃ kathāsu janasaṃsadi. dhīrāṇāṃ śāstraviduṣāṃ prājñānāṃ matiniścaye. kṛtīnāṃ sāraphalgutve jānāmi nayacakṣuṣā. sattve bāhubale dhairye prāṇe śārīrasaṃbhave. sāṃprataṃ mānuṣe loke sadaityanararākṣase. catvāras tu naravyāghrā bale śakropamā bhuvi. uttamāḥ prāṇināṃ teṣāṃ nāsti kaś cid bale samaḥ. samaprāṇabalā nityaṃ saṃpūrṇabalapauruṣāḥ. baladevaś ca bhīmaś ca madrarājaś ca vīryavān. caturthaḥ kīcakas teṣāṃ pañcamaṃ nānuśuśrumaḥ. anyonyānantarabalāḥ parasparajayaiṣiṇaḥ. bāhuyuddham abhīpsanto nityaṃ saṃrabdhamānasāḥ. tenāham avagacchāmi pratyayena vṛkodaram. manasy abhiniviṣṭaṃ me vyaktaṃ jīvanti pāṇḍavāḥ. tatrāhaṃ kīcakaṃ manye bhīmasenena māritam. sairandhrīṃ draupadīṃ manye nātra kāryā vicāraṇā. śaṅke kṛṣṇānimittaṃ tu bhīmasenena kīcakaḥ. gandharvavyapadeśena hato niśi mahābalaḥ. ko hi śakto 'paro bhīmāt kīcakaṃ hantum ojasā. śastraṃ vinā bāhuvīryāt tathā sarvāṅgacūrṇitam. mardituṃ vā tathā śīghraṃ carmamāṃsāsthicūrṇitam. rūpam anyat samāsthāya bhīmasyaitad viceṣṭitam. dhruvaṃ kṛṣṇānimittaṃ tu bhīmasenena sūtajaḥ. gandharvavyapadeśena hato niśi na saṃśayaḥ. pitāmahena ye coktā deśasya ca janasya ca. guṇās te matsyarāṣṭreṣu bahuśo 'pi mayā śrutāḥ. virāṭanagare manye pāṇḍavāś channacāriṇaḥ. nivasanti pure ramye tatra yātrā vidhīyatām. matsyarāṣṭraṃ gamiṣyāmo grahīṣyāmaś ca godhanam. gṛhīte godhane nūnaṃ te 'pi yotsyanti pāṇḍavāḥ. apūrṇe samaye cāpi yadi paśyāma pāṇḍavān. dvādaśānyāni varṣāṇi pravekṣyanti punar vanam. tasmād anyatareṇāpi lābho 'smākaṃ bhaviṣyati. kośavṛddhir ihāsmākaṃ śatrūṇāṃ nidhanaṃ bhavet. kathaṃ suyodhanaṃ gacched yudhiṣṭhirabhṛtaḥ purā. etac cāpi vadaty eṣa mātsyaḥ paribhavān mayi. tasmāt kartavyam etad vai tasmin yātrā vidhīyatām. etat sunītaṃ manye 'haṃ sarveṣāṃ yadi rocate.