पाण्डवास् तु महेष्वासं कर्णं सौभद्रम् एव च। संप्रहर्षात् समाजग्मुर् द्रौपदेयांश् च सर्वशः। दुर्योधनो धर्मराजम् अभिवाद्यापतद् भुवि। गाढं परिष्वज्य सुयोधनं तं। सभ्रातृकं सहितः सोदरैः स्वैः। कर्णः पादाव् अभिवाद्य पूर्वं। भीष्मं च सर्वान् अभिपूज्य तस्थौ। धर्मराजं समाश्लिष्य भीमं च यमजाव् अपि। पृषतं सोदरं जिष्णुं सुगाढं परिषस्वजे। द्रौपदीं च सुभद्रां च सौभद्रो महिषीं स्वकाम्। समाश्वास्य स्थितो वीरः पश्यन् पुत्रं परिक्षितम्।
pāṇḍavās tu maheṣvāsaṃ karṇaṃ saubhadram eva ca. saṃpraharṣāt samājagmur draupadeyāṃś ca sarvaśaḥ. duryodhano dharmarājam abhivādyāpatad bhuvi. gāḍhaṃ pariṣvajya suyodhanaṃ taṃ. sabhrātṛkaṃ sahitaḥ sodaraiḥ svaiḥ. karṇaḥ pādāv abhivādya pūrvaṃ. bhīṣmaṃ ca sarvān abhipūjya tasthau. dharmarājaṃ samāśliṣya bhīmaṃ ca yamajāv api. pṛṣataṃ sodaraṃ jiṣṇuṃ sugāḍhaṃ pariṣasvaje. draupadīṃ ca subhadrāṃ ca saubhadro mahiṣīṃ svakām. samāśvāsya sthito vīraḥ paśyan putraṃ parikṣitam.